Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_12P-160-2012.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. R., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: L. R., nar. X.X.XXXX, bytom L. - B. B., M. U. XXX/XX a Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. XX, L., v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad mal. J.D. R., nar. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť .
Súd u k l a d á Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti právnickej osoby - Detský domov B.D., D. XX, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova B..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 14.6.2012 domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. dieťaťom. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu 9PPom/1/2012 zo dňa 21.3.2012 bola mal. dočasne zverená do starostlivosti právnickej osoby Krízového centra „SOS“ W. z dôvodu, že mal. sa nezdržiavala v starostlivosti matky, ktorej bola zverená a od januára 2012 žila u svojho otca. V deň dovŕšenia 15 rokov po vzájomných nezhodách týkajúcich sa nevhodného správania sa mal. odišla z domácnosti otca na jemu neznáme miesto. Obecná polícia mal. dňa 20.3.2012 našla v dome rodine s pochybnou povesťou v obci L.. Mal. bola prevezená k starým rodičom, ktorí však záujem o jej starostlivosť nemali. Mal. odmietla ísť ku svojej matke. Otec sa vyjadril , že taktiež nemôže ďalej zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Preto bola dňa 20.3.2012 prijatá do Krízového strediska „SOS“ W.. Podľa informácií úradu sa mal. do starostlivosti matky nechce, napriek tomu , že by si ju matka rada zobrala domov. Vzhľadom na u vedené navrhli nariadiť ústavnú starostlivosť a rodičom uložiť povinnosť platiť výživné v min. rozsahu.
Matka uviedla, že má záujem o starostlivosť o mal. dieťa a momentálne si zabezpečuje bytové podmienky tak , aby boli vyhovujúce.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spisom OS KN 9PPom/1/2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu 9PPOm1/2012 zo dňa 21.3.2012 bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti právnickej osoby Krízového strediska W.. Od uvedeného obdobia k žiadnej významnej zmene v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa nedošlo. Matka momentálne pracuje na tom, aby vytvorila vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa. A má záujem o takúto starostlivosť požiadať. Momentálne je nezamestnaná, riadne evidovaná . Pracuje na VPP a poberá 220,- eur a tiež PND vo výške 22,- eur na mal. K. G.. Momentálne žije v spol. domácnosti len s mal. dieťaťom.
Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej výchovy sú splnené. Dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo
pestúnskej starostlivosti a vo výchove mal. dieťaťa zo strany rodičov sa vyskytli také nedostatky, ktoré toto nariadenie odôvodňujú. Súd poznamenáva, že matka mal. dieťaťa síce javí záujem o osobnú starostlivosť , avšak vytvorenie podmienok zabezpečuje ešte len v súčasnej dobe. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade súd vzhľadom na sociálnu situáciu rodičov určil výživné v minimálnej výške, t. j. 30% základného životného minima. Obaja rodičia sú povinní súdom stanovené výživné platiť na účet DD B. nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. dieťaťu.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.