Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-156-2012.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/156/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnej O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Tr. Z. XXXX/XX, XXX XX N. N., vedenej pod sp. zn. EX 804/2011-2 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, o vymoženie 952,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7Er/264/2011-59 zo dňa 25. 11. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorý vydali dňa 30.08.2010 JUDr. Ján Huňady, Mgr. Branislav Legát a Mgr. Ing. Michal Radosa, rozhodcovia, pod sp. zn. IBA0310023. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania 24.04.2006 považoval okresný súd za spotrebiteľskú. Jej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver, ktoré v bode 9.2 stanovili, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou veriteľ od počiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli všetky riešené v rozhodcovskom konaní. Povinná mohla celú zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom bol preto vydaný v rozpore so zákonom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V dôsledku toho súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia nemal právomoc posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ak skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, prekročil svoje zákonné oprávnenie v exekučnom konaní. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná zmluvná podmienka. Zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzavretá dňa 24.04.2006, pričom ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008 a nemožno ho aplikovať na právny vzťah založený zmluvou o úvere. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebola rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka uvedená vo výpočte nekalých podmienok uvedených v prílohe smernice Rady č. 93/13/EHS ani vo výpočte neprijateľných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka a nenapĺňala ani pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán. K inému záveru okresný súd nemohol dospieť na základe prameňov vnútroštátneho resp. komunitárneho práva a ani podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Okresný súd sa v rozhodnutí nezaoberal ustanovením § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol pôvodne oprávnený (veriteľ) povinný ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bol príslušný na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami bol zmluvným stranám dopredu známy, nie je v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 13CoE/304/2010-50 zo dňa 19.10.2010, kde krajský súd uznal argumentáciu oprávneného v skutkovo a právnej obdobnej veci, preto nebol podľa oprávneného dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ani v danom prípade. Ďalej oprávnený poukázal na to, že poskytovanie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere je bankový produkt Poštovej banky, a.s. (právny predchodca oprávneného), pričom nad jej činnosťou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, ktorá aj ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca oprávneného pri poskytovaní bankových produktov dodržiaval a aj dodržiava právne predpisy. Nepripustením exekúcie v danom prípade dôjde k odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu, ktoré rozhodnutie oprávneného poškodzuje. Na majetok povinnej nemožno viesť exekúciu napriek skutočnosti, že veriteľ povinnej poskytol peňažné prostriedky a povinná si nesplnila svoje povinnosti.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný v každom štádiu exekučného konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2010 a vykonateľnosť dňa 25.10.2010.
Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd v tom, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva).
V zmluve o úvere z 20.04.2006 povinná prehlásila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a svojim podpisom potvrdzuje ich prevzatie. V zmluve tiež vyhlásila, že Poštová banka si voči nej splnila povinnosť vyplývajúcu z § 93b Zákona o bankách. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok pre úver. Podľa tejto doložky, ak spory zo zmluvy nevyriešia účastníci dohodou, povinná ako klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., Bratislava, s tým, že sa rozhodnutiu sporové strany podriadia, toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania mala byť Bratislava.
Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Z kópie zmluvy o úvere predloženej oprávneným odvolací súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola len súčasťou obchodných podmienok, o ktorých v zmluve povinná vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Z textu zmluvy „klient svojim podpisom potvrdzuje, že Poštová banka si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB“ nie je možné zistiť, aké poučenie poskytla banka klientovi pri uzatváraní zmluvy o úvere, či informovala klienta o tom, že ako banka je povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorý klient nie je povinný prijať.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 9, bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver, (podľa ktorej zmluvné strany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní s dodatkom, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre nich konečné a záväzné), správne okresný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok úveru, keď rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne v tom zmysle, že by jej odmietnutie nemalo za následok odmietnutie celej zmluvy, je preukázaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o úvere. Ak chcel spotrebiteľ rozhodcovskú doložku v zmysle § 93b ods. 2 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy odmietnuť, musel odmietnuť zmluvu ako celok. Ak mala povinná záujem o čerpanie úveru, musela súhlasiť aj s obchodnými podmienkami, na ktoré zmluva odkazovala, čím bola vlastne prinútená návrh rozhodcovskej zmluvy prijať. Nanútenú rozhodcovskú doložku považuje aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007).
Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v uznesení sp. zn. 13CoE/304/2010, odvolací súd uvádza, že tento názor nie je prevládajúci. Iné senáty krajského súdu v uzneseniach napr. 16CoE/17/2012 z 31. 01. 2012, 15CoE/47/2012 z 23. 03. 2012, 1CoE/2/2012 z 31. 01. 2012, 14CoE/465/2011 z 09. 01. 2012, 17CoE/314/2011 z 28. 10. 2011, 17CoE/19/2012 z 30. 01. 2012 vyslovili opačný názor, zhodný s názorom prezentovaným v tomto uznesení krajského súdu sp. zn. 17CoE/156/2012 a to, že napriek zákonnému príkazu banke ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, môže byť aj takto dojednaná rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.