Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená obchodnou spoločnosťou Fons iuris s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 240 318 a otec: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpený obchodnou spoločnosťou AK Petrovič s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -114 zo dňa 14. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom II. zvýšil výživné otca na maloletého A. B. sa zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 13.10.2022, ktoré výživné mu uložil platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom III. súd prvej inštancie povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.10.2022 do 31.01.2023 na maloletého A. B. v sume 72,35 zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Výrokom IV. súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -25 zo dňa 15.05.2018 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa. Výrokom V. súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , a , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“) a , a (ďalej len „“) a (ďalej len „C. m. p.“).

3.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -25 zo dňa 15.05.2018 zistil existenciu závažnej zmeny pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane oboch rodičov. Zistená zmena pomerov neodôvodňovala zníženie výživného zo strany otca, naopak odôvodňovala zvýšenie výšky výživného otca na maloleté dieťa, avšak nie v rozsahu žiadanom matkou. Pri skúmaní výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého vychádzal súd prvej inštancie z odôvodených potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek ako aj z majetkových pomerov, schopností a možností otca ako povinného rodiča. Kým maloletý A. B. v čase posledného rozhodnutia mal 1,5 roka, aktuálne má viac ako 6 rokov, navštevuje materskú školu, je zdravý a má bežné výdavky primerané veku. Zvýšené výdavky má s návštevou tenisu, ktoré sú vo výške 50,- eur mesačne a krúžku výtvarnej 7,50 eur mesačne. Oproti predchádzajúcej úprave rodičovských práv a povinností k maloletému došlo na strane otca k zníženiu príjmu, keď aktuálne je otec nezamestnaný, prácu si hľadá. Otcovi tiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému F., nar. XX.XX.XXXX. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej tiež pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX. Aj ona je slobodná a s oboma maloletými deťmi žije sama v prenajatom byte. Je na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 383,- eur mesačne, rodinných prídavkov vo výške 120,- eur mesačne (2 x 60,- eur) a výživného na maloletú A. A. vo výške 200,- eur.

4.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a aj jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.

5.

Súd prvej inštancie určil výšku výživného otca na maloleté dieťa zo sumy 160,- eur na sumu 180,- eur od 13.10.2022, t.j. odo dňa kedy bol návrh matky na zvýšenie výživného podaný na súd, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa pri zohľadnení jeho súčasného príjmu a tiež ďalšej vyživovacej povinnosti. V súdnom rozhodnutí bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že otcovi maloletého dieťaťa pribudla dňa 06.06.2022 vyživovacia povinnosť k maloletému F. a že matka maloletého A. B. má okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. A., pričom obe deti sú v jej osobnej starostlivosti a žije s nimi sama. Súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec maloletého je aktuálne síce nezamestnaný, ale je schopný zamestnať sa a dosahovať príjem najmenej vo výške 950,- eur, ktorý sám deklaroval, že môže dosahovať. Výživné vo výške 180,- eur mesačne potom súd prvej inštancie považoval za primerané vzhľadom na pravidelné odôvodnené potreby maloletého a tiež primerané čistému potenciálnemu príjmu otca 950,- eur mesačne, z ktorej sumy je otec povinný vynakladať 20-30% na všetky svoje vyživovacie povinnosti, samozrejme s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

6.

Súd prvej inštancie mal za to, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a aj jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.

7.

Súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého od 13.10.2022, kedy bol súdu doručený návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na maloletého. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 13.10.2022 súd prvej inštancie vo výroku III. rozsudku vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.10.2022 do 31.01.2023 (keďže rozsudok bol vyhlásený dňa 14.12.2023 a splatnosť zvýšeného výživného je určená k 15. dňu v mesiaci) v sume 72,35 eur (650,39 eur - 578,04 eur), keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné na maloletého vo výške 650,39 eur (pomerná časť za október 2022 vo výške 110,39 Eur + za 3 mesiace vo výške 540,- eur; november 2022 až január 2023 po 180,- Eur), pričom otec v zmysle predchádzajúcej úpravy mal uloženú povinnosť za dané obdobie uhradiť výživné vo výške 578,04 Eur. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň týmto rozsudkom vo výroku IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -25 zo dňa 15.05.2018 v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.

8.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na to, že súd sa zameral na matkou vyčíslené výdavky maloletého a uznal mesačné výdavky v celkovej výške 365,41 eur, ktorú sumu nie je možné akceptovať. Naopak bolo podľa jeho názoru dôvodné prihliadať iba na výdavky a to pre pomery, možnosti, schopnosti otca a jeho aktuálnu životnú úroveň a situáciu. Otec má za to, že nebolo možné akceptovať výdavky na stravu maloletého (šesťročného dieťaťa) v celkovej výške 200,- eur mesačne, pretože sa stravuje v materskej škole za 50,- € a súd uznal ešte mimo výdavky na stravu v materskej školy ešte plus výdavok na stravu vo výške 150,- eur, čo sa javí vzhľadom na všetky okolnosti veci za neprimerané. Taktiež namietal, že za danej situácie nie je možné uznať výdavky na oblečenie a obuv vo výške 60,- eur, tenis 50,- eur a knihy 20,- eur. Súd vychádzal pri rozhodovaní z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mal byť schopný dosahovať. Ak súd vychádzal z toho, že otec by mal byť schopný dosahovať príjem 950,- eur, z ktorého príjmu pre účely platenia výživného pre deti otca, ku ktorým je povinný výživným, tak by hypoteticky prináležala pre účely výživného z tohto potenciálneho príjmu – suma 190,- € (20%) a max 218,50 eur (ako 23%). Otec však aktuálne nemá žiaden príjem, pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a teda nie je možné akceptovať ani uvádzaný potenciálny príjem. Je potrebné dodať, že ak aj súd chcel vyjsť zo sumy 237,- eur použiteľnej na výživu oboch maloletých detí otca, ponechal pre maloletého F. iba sumu 57,- eur, čo je menej ako štvrtina z tejto sumy. V tomto smere sa súd nevysporiadal s tým, prečo takto rozhodol, iba všeobecne konštatoval, že je potrebné, aby povinný rodič usmerňoval svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. V ďalšom otec uviedol, že nie je možné súhlasiť s konštatáciami, že súdu sa javí, že si otec nemal riadne plniť svoje pracovné povinnosti. Jedná sa iba o akúsi domnienku, takéto skutočnosti neboli preukázané. Súčasne nebolo v konaní sporné, že otec sa snažil nájsť si prácu – účasťou na pracovných pohovoroch, avšak bezúspešne. Otec je od 06.03.2023 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, doposiaľ mu neboli vyplatené žiadne dávky. Na základe uvedeného mal otec za to, že primeranou sumou je aktuálne na výživu maloletého A. B. suma vo výške 90,- eur, keď vyššie výživné presahuje otcove možnosti, schopnosti a majetkové pomery a bolo by spôsobilé ohroziť výživu mladšieho dieťaťa otca, na záujmy ktorého súd bol a je povinný rovnako prihliadať. Vzhľadom na uvedené záverom otec navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd z dôvodov podľa , , a rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 14. 2. 2023 č. k. podľa rozsudkom zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta a zároveň znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B. zo sumy 160,- eur mesačne 90,- eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaci vopred počnúc od 22.08.2022.

9.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v plnom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na citované ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine.

10.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj ÚPSVAR Trnava tak, že sa stotožňujú s rozhodnutím prvostupňového súdu, preto odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť.

11.

Otec maloletého sa k vyjadreniam k jeho odvolaniu už nevyjadroval.

12.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec maloletého dieťaťa ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce viazaný rozsahom odvolania ( v spojení s C. m. p.) bez viazanosti dôvodmi podaného odvolania ( C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

13.

Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca maloletého A. B. na zníženie výživného zo sumy 160,- eur na sumu 80,- eur mesačne odo dňa podania návrhu a návrh matky maloletého na zvýšenie výživného a to na sumu 300,- eur odo dňa podania návrhu.

14.

Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17.

Odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či zo strany otca maloletého dieťaťa napadnutý prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakotvených v ust. , prijal ten záver, že predmetný rozsudok súdu prvej inštancie ani jednou v tomto ust. obsiahnutou procesnou vadou netrpí, a preto napadnutý rozsudok prvej inštancie podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (Zákona o rodine). Takisto aj proces hodnotenia vykonaných dôkazov v tomto konaní súdom prvej inštancie je potrebné považovať za plne súhlasný s obsahom ust. , čo znamená, že vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a to aj s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na časový odstup od predchádzajúcej úpravy výživného na maloleté dieťa a to rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -25 zo dňa 15.05.2018, ktoré je staršie o takmer 5 rokov, prvoinštančný súd pri akceptovaní záverov vykonaného dokazovania mal správne za preukázanú zmenu pomerov na strane rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o zistenú zmenu pomerov na strane otca, tak túto súd prvej inštancie správne ustálil najmä v jeho príjmovej oblasti, pretože vychádzal z príjmu otca, ktorý by bol dosahoval, ak by nebol prišiel o zamestnanie, a to najmenej zo sumy 950,- eur. Otcovi síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému F., nar. XX.XX.XXXX, avšak k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej tiež pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX. Matka je slobodná a s oboma maloletými deťmi žije sama v prenajatom byte, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 383,- eur mesačne, rodinných prídavkov vo výške 120,- eur mesačne (2 x 60,- eur) a výživného na maloletú A. A. vo výške 200,- eur. Pri určovaní výšky výživného súd na strane povinného prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970). Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny výživného na maloleté dieťa je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine),

to znamená, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom úpravy výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase predchádzajúceho a nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej alebo povinnej osoby, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo.

19.

Dôvody odvolania otca spočívali v tom, že je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a teda nie je možné akceptovať súdom prvej inštancie uvádzaný potenciálny príjem. K tomuto odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa neviaže výlučne na existenciu a trvanie pracovného pomeru toho-ktorého rodiča, ale odvodzuje sa od jeho možností a schopností zamestnať sa dosahovať adekvátny príjem. V súdenej veci nebolo dostatočne preukázané, že by otcovi maloletého dieťaťa bránili v možnosti zamestnať sa objektívne okolnosti, a že by takýto stav, i napriek náležitej snahe povinného rodiča, trval dlhodobo. V čase rozhodnutia prvoinštančného súdu je skutočnosť, že otec je bez zamestnania a bez príjmu, stavom prechodným a je na otcovi, aby si v čo najkratšom čase našiel zamestnanie, zdroj príjmu, nakoľko maloleté dieťa je na svojich rodičov výživnou celkom odkázané, potreby dieťaťa trvajú i naďalej a otcom navrhovaná suma nepokrýva náklady na nevyhnutné potreby dieťaťa, ktoré pravidelne vznikajú v priebehu mesiaca, resp. tieto pokrýva len minimálne. V tomto zmysle by mala byť otcovi vyživovacia povinnosť vo výške 180,- Eur mesačne, motivačným prvkom pre nájdenie si zamestnania v čo najkratšom čase. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec maloletého v predmetnej veci nedokladoval a ani nepreukázal objektívny dôvod, pre ktorý by k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na strane jeho zamestnávateľov. Tieto skutočnosti vyplývajú z oznámenia zamestnávateľa otca, a to obchodnej spoločnosti G. H., C., v ktorom je uvedené, že otec maloletého v čase od 12.9.2022 do 18.9.2022 bol dočasne pridelený ku klientovi I. J. D. F. ako pracovník skladu, pričom dôvod ukončenia jeho pracovného pomeru tento zamestnávateľ nevedel uviesť, nakoľko údajne takéto informácie neuchovávajú. Taktiež aj z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi otcom maloletého a zamestnávateľom – obchodnou spoločnosťou K. C., C. zo dňa 25.11.2022 vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú od 28.11.2022 do 31.5.2023 s miestom výkonu práce Amazonská 4753/1, 926 01 Sereď (na základe dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 25.11.2022 bol otec maloletého v tomto čase pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi – K. L. C., C. ako pracovník distribučného a návratového centra), avšak ani ohľadne tohto zamestnávateľa otec maloletého nepreukázal z akého dôvodu bol u neho skončený pracovný pomer, pričom podľa vyjadrenia otca maloletého na pojednávaní dňa 13.12.2022 mal v K. príjem 950 - 1.000 eur mesačne. Z dokladov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vyplýva, že otec maloletého mal uzavretý pracovný pomer na dobu určitú (28.11.2022 – 31.5.2023), pričom už v podanom odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.2.2023, podaním datovaným dnom 3.4.2023 uviedol, že s ním bol ukončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, čo však vôbec nepreukázal. Bolo zistené, že otec maloletého bol počnúc od 6.3.2023 vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z vyššie uvedených zistených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ ide o posúdenie zárobkových pomerov a možností otca maloletého ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania došlo na strane otca k strate jeho príjmu, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa, nakoľko v danom prípade si túto stratu zamestnania otec maloletého spôsobil sám a ako už bolo vyššie uvedené tento nedokladoval a ani nepreukázal objektívny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru, ktorý by bol na strane jeho zamestnávateľov. Za tohto stavu preto možno konštatovať, že otec maloletého sa vlastným zavinením vzdal zamestnania, keď ukončil pracovný pomer u svojich predchádzajúcich zamestnancov bez relevantných dôvodov. Odvolací súd preto prihliadal na schopnosti otca maloletého ako aj jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj

situáciu na trhu práce, čo v obvode trnavského kraja je vzhľadom na veľký priemyselný park možné, aby sa mohol riadne zamestnať na pozíciu ako vykonával u posledného zamestnávateľa. V predmetnej veci preto súd, za takéhoto skutkového stavu a okolností neprihliadal len na skutočné faktické príjmy povinného ale vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný by mohol mať.

20.

Nemožno rovnako akceptovať námietky otca týkajúce sa nepreukázania nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keďže platby za bežné potreby na stravu, ošatenie, hygienu, netreba preukazovať dokladmi, nakoľko pri ustálení ich výšky súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Tiež sú známe náklady na maloleté dieťa v predškolskom veku navštevujúce materskú školu s čím súvisia platby za stravu v materskej škole, ZRPŠ či poplatky za krúžky a voľnočasové aktivity. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu je v otcových schopnostiach a možnostiach platiť súdom prvej inštancie zvýšené výživné. Skutočnosť, že tieto schopnosti a možnosti v súčasnosti nevyužíva, nemôže byť na neprospech dieťaťa.

21.

S ohľadom na odvolacie dôvody otca maloletého odvolací súd v ďalšom poukazuje na to, že otec na rozdiel od matky maloletého má výhodu v tom, že na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľa spolu s jeho priateľkou, pričom matka maloletého je slobodná a stará sa sama o dve maloleté deti, pričom býva v prenajatom byte. Životná úroveň matky je preto nižšia a nie je zo svojho príjmu schopná zvýšené výdavky na maloletého naďalej pokrývať, čo nemožno od nej spravodlivo ani požadovať a teda akceptovať výlučne subjektívny prístup/postoj otca odmietajúceho zvýšenie výživného napriek nespornému zvýšeniu nákladov na starostlivosť o maloletého.

22.

Záverom nemožno opomenúť skutočnosť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť, ktorá pribudla otcovi maloletého dieťaťa dňa XX.XX.XXXX k maloletému F., s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti a poskytuje mu osobnú starostlivosť. Je však potrebné v tomto smere dodať, že pribudnutie vyživovacej povinnosti je takou zmenou pomerov, ktorú otec mohol ovplyvniť (na rozdiel od maloletého) a teda neopodstatňuje zníženie výživného. Dobrovoľné rozhodnutie otca mať ďalšie dieťa pri ním deklarovaných príjmoch nemôže ísť na úkor výživného pre jeho staršie dieťa, ale len na úkor obmedzenia svojich vlastných výdavkov a efektívnejšieho využívania jeho schopností a možností.

23.

Odvolací súd tak dospel záveru, že súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či sa od ostatného určenia výšky bežného výživného podstatným spôsobom zmenili pomery tak, že je dôvodné zvýšenie výživného. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie správne vyhodnotil, správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky, podrobne aj presvedčivo odôvodnil.

24.

Dôvody odvolania otca odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením .

25.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a v spojení s C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania matke priznať v zmysle C. m. p..

26.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).