Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4Er-637-2011.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/637/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému t. č. neexistujúci subjekt AUTOFÁRO, s. r. o. naposledy so sídlom Zvolenská cesta 40, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 328 804, na vymoženie pohľadávky vo výške 257,11 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 601/11, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,27 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 257,11 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č.k. 1121077813 zo dňa 14. 02. 2011.
Poverením č. 5601 067253 zo dňa 05. 04. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 601/11.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 20. 04. 2012, súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 49,19 eura.
Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/111/2010-22 zo dňa 28. 04. 2011, právoplatným dňa 13. 08. 2011, zrušil obchodnú spoločnosť AUTOFÁRO, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 40, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 328 804, podľa § 68 ods. 6 písm. f/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Následne, dňom 24. 09. 2011 bol povinný z obchodného registra vymazaný, dôvod výmazu: ex offo výmaz. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/111/2010-22 zo dňa 28. 04. 2011 vyplýva, že vzhľadom na daný dôvod zrušenia spoločnosti platí vyvrátiteľná právna domnienka, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu výdavkov a odmeny funkcie likvidátora, pričom v konaní nebol preukázaný opak.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 49,19 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,60 eura. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré do času rozhodovania súdu reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 6,20 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 47,27 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 6,20 eura a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 39,39 eura) predstavuje 7,88 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.