Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-21-2023.pdf
PDF · 114.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: A. B. C. B., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/X, E., o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom, o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/56/2022 - 131 zo dňa 19. 01. 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 190,- eur a poplatok za upomienku 2,- eurá p o t v r d z u j e .
II. V časti úroku z omeškania m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 190,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 03. 09. 2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti prevyšujúcej priznané príslušenstvo napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 190,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 190,- eur od 31. 07. 2021 do zaplatenia, poplatok za písomnú upomienku vo výške 2,- eurá, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyššie uvedené nároky žalobca požadoval na tom základe, že žalovaný dňa 30. 07. 2021 využil službu poskytovanú žalobcom, pričom išlo o prepravu osôb na železničných dráhach. Počas prepravy žalovaný odmietol rešpektovať pokyn vedúceho vlaku na povinné prekrytie horných dýchacích ciest v čase, keď takéto zakrytie bolo povinné pred nástupom do vlaku žalobcu a počas prepravy, čo spôsobilo privolanie policajnej hliadky. Žalovaný svojím konaním spôsobil zdržanie vlaku žalobcu v dĺžke trvania 31 minút. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu na základe predžalobnej výzvy zo dňa 17. 08. 2021, pretože si žalovaný nesplnil svoj záväzok a neuhradil dlžnú sumu ani čiastočne. Žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, v ktorom došlo k porušeniu prepravného poriadku žalobcu, t. j. dňa 31. 07. 2021.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že počas konania bolo nesporné, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka dňa 30. 07. 2021, využil službu poskytovanú žalobcom, a to prepravu osôb na železničných dráhach nastúpením do vlaku žalobcu č. REX 1904. Žalovaný si zakúpil cestovný lístok na vlak v stanici Michalovce do cieľovej stanice Košice, pričom ním zakúpený cestovný lístok bol v hodnote 0,- eur, pretože je žalovaný starobným dôchodcom. Počas konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaný počas prepravy nemal
prekryté horné dýchacie cesty (nos a ústa) použitím respirátora, čo potvrdil aj samotný žalovaný v podanom odpore. Dýchacie cesty si žalovaný neprekryl ani na výzvu vedúceho vlaku, ktorý z tohto dôvodu privolal policajnú hliadku. Počas konania tiež nebola sporná ani tá skutočnosť, že v dôsledku privolania policajnej hliadky došlo k zdržaniu vlaku v dĺžke trvania 31 minút. Žalovaný v podanom odpore potvrdil asi polhodinové zdržanie vlaku.
3. Žalovaný sa bránil tým, že všetky vyhlášky a nariadenia boli vydané na základe falošného poplachu, a to aj zo strany WHO, ktorá vyhlásila pandémiu. O pandémiu ide vtedy, ak je úmrtnosť vyššia ako 3 %, pričom pandemická situácia sa nevyhlasuje dopredu. Žalovaný uvádzal, že zistil, že na území Slovenskej republiky bola zvýšená úmrtnosť o 0,03 %. Žalovaný sa tiež bránil tým, že jeho ako občana
- dôchodcu nezaväzuje vyhláška, vyhláška je nižšej právnej sily ako zákon. Zákon má vyššiu právnu silu ako vyhláška prijatá rezortom Ministerstva zdravotníctva. Žalovaný potvrdil, že vlak meškal 31 minút s tým, že bola privolaná policajná hliadka, ktorá ho ale z vlaku nevysadila a pokračoval až do cieľovej stanice Košice. Vedúci vlaku D. F. dňa 30. 07. 2021 vyhotovil oznámenie o chybách a nedostatkoch pri vlaku č. 1904 (vozeň č. 4) z dôvodu, že si žalovaný odmietol nasadiť rúško, ignoroval jeho výzvy ako vlakvedúceho opakovane, rúško si nenasadil ani po sťažnostiach ďalších cestujúcich, odmietol vystúpiť a z tohto dôvodu privolal hliadku policajného zboru. Žalovaný tak v rozpore s ustanovením § 16 ods. 4 písm. b) zákona č. 514/2009 Z. z. nerešpektoval pokyny vlakvedúceho a neprekryl si horné dýchacie cesty, hoci tak bol povinný urobiť. V období k 30. 07. 2021 bola platná vyhláška č. 219 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, ktorá nadobudla účinnosť dňa 17. 06. 2021. Žalovaný mal povinnosť si počas prepravy vlakom dňa 30. 07. 2021 nasadiť respirátor alebo použiť inú preventívnu ochrannú pomôcku na prekrytie horných dýchacích ciest podľa § 1, § 2 ods. 3 písm. g) tejto vyhlášky, ktorá uvádza, že podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti. Povinnosť použiť respirátor, resp. inú preventívnu ochrannú pomôcku, táto vyhláška ukladala osobám aj v prostriedkoch verejnej dopravy, v taxislužbách alebo pri inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti. Ku dňu prepravy žalovaného žalobcom (k 30. 07. 2021) bol platný zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení § 48 ods. 4 písm. r) sa uvádza, že Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, a to aj používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok. Samotný zákon delegoval týmto ustanovením na Úrad verejného zdravotníctva nariadiť opatrenia akými sú aj používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické aj právnické osoby sú povinné na predchádzanie ochoreniam plniť si svoju povinnosť podľa § 48 ods. 4 tohto zákona, t. j. použiť preventívne a iné ochranné pomôcky podľa toho, ako to nariadi príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorým je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý vydal vyhlášku č. 219, ktorá bola účinná od 17. 06. 2021. Na základe delegácie zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý preniesol na Úrad verejného zdravotníctva, aby nariaďoval v prípade potreby aj používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok, bol povinný žalovaný rešpektovať aj vyhlášku č. 219 vydanú Úradom verejného zdravotníctva a pri preprave vlakom si prekryť horné dýchacie cesty podľa pokynu vlakvedúceho. Vyhláška č. 219 bola vydaná na základe delegácie oprávnenia zo zákona č. 355/2007 Z. z. z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Žalovaný počas konania ničím nepreukázal, že nemal povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest podľa § 2 ods. 2 vyššie uvedenej vyhlášky. Vyhláška v ustanovení § 2 ods. 2 písm. k) uvádza, že táto povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest sa nevzťahuje na čas potrebný na konzumáciu pokrmov a nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, pričom doprava na železnici nie je zariadenie spoločného stravovania. Žalovaný cestoval na trase Michalovce - Košice, ktorá vzdialenosť je 59 km, a preto mal možnosť sa najesť alebo napiť pred nastúpením do vlaku alebo po jeho vystúpení, keďže preprava žalovaného netrvala viac ako hodinu. Žalovaný nerešpektoval výzvy vlakvedúceho a ani naliehanie ostatných cestujúcich, aby si prekryl horné dýchacie cesty, pričom si musel byť vedomý, že musí akceptovať pravidlá, ktoré v tom čase platili, pretože sa šírilo nebezpečné nákazlivé ochorenie COVID-19. Žalovaný sa namiesto prekrytia dýchacích ciest premiestnil na iné miesto vo vlaku, dýchacie cesty si ale opätovne neprekryl a po premiestnení znovu spolucestujúci mali voči žalovanému z tohto dôvodu výhrady, čo potvrdil žalovaný. Žalovaný nemal prekryté horné dýchacie cesty počas prepravy, čo žalovaný nerozporoval, vedúci vlaku privolal hliadku policajného zboru, pretože žalovaný si horné dýchacie cesty odmietol prekryť, čo žalovaný nerozporoval. Sporná nebola ani tá skutočnosť, že pre neuposlúchnutie príkazu vlakvedúceho bola volaná hliadka policajného zboru, čo
spôsobilo omeškanie vlaku 31 minút. Žalobca si preto dôvodne v súdnom konaní uplatnil sumu 190,- eur za nepovolené zdržanie a zastavenie vlaku v železničnej stanici Trebišov v dĺžke trvania 31 minút.
4. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon č. 355/2007 Z. z. v ustanovení § 59b ods. 1 delegoval v prípade nariadenia opatrení podľa § 48 ods. 4 písm. r) oprávnenie vydať všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa používania preventívnych a iných ochranných pomôcok na Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva, a preto ho bol žalovaný povinný rešpektovať. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 219 bola uverejnená vo Vestníku vlády SR dňa 16. 06. 2021, a preto podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. bola pre žalovaného záväzná, pretože bola platná v čase jeho prepravy. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po vykonaní prepravy žalovaného žalobcom, t. j. od 31. 07. 2021. Žalobca si tiež uplatnil sumu vo výške 2,- eurá za písomnú upomienku, ktorú súdu predložil pri podaní žaloby. Žalobca preukázal, že tieto náklady mu aj reálne vznikli, pretože predžalobná výzva na úhradu dlhu zo dňa 17. 08. 2021 bola žalovanému doručená dňa 26. 08. 2021, o čom súdu žalobca predložil doručenku a žalovaný v tejto časti nárok žalobcu nerozporoval.
5. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie zo dňa 09. 05. 2023, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e) a g) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že je ako dôchodca chránenou osobou podľa Trestného zákona, pričom z tohto dôvodu sa malo k nemu postupovať s ohľaduplnosťou na jeho potreby (základné ľudské práva a medzinárodné dohody). Ako starší človek (69 r.) je obézny, čo je podľa lekárov príznakom cukrovky 2. typu. Potreboval jesť a piť aj z tohto dôvodu, osobitne špecifického, aby si neprivodil zdravotné problémy. Súd prvej inštancie zastával stanovisko, že mal možnosť ísť do reštauračného vozňa, ktorý tam ani nebol. Súd prvej inštancie nevzal dostatočný ohľad na to, že v tom čase vlaky meškávali bežne na Slovensku aj jednu hodinu pre časté poruchy rušňov, čo osobne 2x zažil. Meškanie aj cez dve hodiny. S ohľadom na tento jeho zdravotný stav cukrovky 2. typu by mnohonásobne viac riskoval ako to, že sa počas jazdy vo vlaku kratučko občerstvil. Skutočnosť, že bol viackrát upozornený, je zavádzajúca. V skutočnosti to bolo raz, keď od neho nechcel vedúci vlaku vziať lístok pri kontrole, a druhýkrát, keď sa otočil odchádzajúc k dverám, že privolá políciu. Bezprostredne po tom, čo mu znemožnil plniť si základné ľudské potreby, svoje miesto vo vozni opustil a hľadal voľné miesta v iných vagónoch, buď jedno úplne voľné kupé, alebo kde by boli od neho najmenej dve rady voľných sedadiel a až potom za tými radmi by sedeli rozptýlení jednotlivci, resp. malé skupiny. Cestou používal náhradný spôsob - vreckovku a ľahký pulóver pre prekrytie dýchacích ciest. Nakoniec, aby neobťažoval ľudí svojou prítomnosťou, prešiel až úplne do čela prvého vozňa. Bol v chodbe, úplne uzavretý dverami zo všetkých strán, čo bola dostatočná izolácia od všetkých cestujúcich, čím bolo náhradným riešením učinené zadosť nariadeniu nosenia rúška. Po presune do prvého vozňa mal už aj rúško, ale aj úplne uzavretý priestor a bol tam sám až do príchodu hliadky. Vlakvedúci svojím arogantným prístupom (žalovanému ako chránenej osobe neposkytol ani minútu na osvieženie sa) a svojím vyhrážaním sa mu spôsobil telesnú nevoľnosť, pravdepodobne zvýšenie tlaku, nervozitu, búšenie srdca a aj chvíľkovú dezorientáciu. Arogantné správanie a drzosť vlakvedúceho (rozkrikoval sa na žalovaného po celom vozni), čo cestujúcich vystrašilo, mu spôsobovali dosť vážne zdravotné a aj dýchacie problémy. Každý cestujúci a aj vlakvedúci bol dostatočne chránený vlastným rúškom. Preto nie je možné vyvodzovať, že niekoho ohrozoval. Jeho rúško mohlo fiktívne chrániť len jeho osobu. Výklad, že rúško chráni iných, je iluzórny. Podľa žalovaného nechráni z viacerých dôvodov, ale preukázateľne aj poškodzuje zdravie, najmä jemu ako chránenej osobe (vek 69 rokov) spôsobovalo sťažené dýchanie a z toho vyplývajúce ďalšie zdravotné problémy spôsobené správaním vlakvedúceho. Vlakvedúci, ak by bol ohľaduplný a ľudský, čo mu nielen dobré mravy, zvykové právo, ale aj zákon o osobitne chránených osobách prikazuje, mohol urobiť niekoľko opatrení. Dať ho do izolácie, osobitného kupé, ktoré oddeľuje priestory ľudí s rúškom a bez nich. Takto to robili vlakvedúci v Českej republike. Vlakvedúci svojou ľahostajnosťou k jeho pracovným povinnostiam a nezodpovednosťou, ba až prekrúteným výkladom a ohýbaním práva, nielen sekundárne zhoršil žalovaného zdravotný stav, ale aj pohodu a znížil mu obvyklý štandard bytia, čo je tiež ujma v zmysle ľudských práv. Vlakvedúci sa neprišiel presvedčiť, kde sa stratil a čo sa s ním celú tú dobu dialo odvtedy, čo opustil miesto vo vozni, kde na neho vlakvedúci surovo vystúpil, hoci by mu mohol byť vekom aj synom a vnútorne ho indisponoval. Neprišiel ani vtedy, keď bol už v izolačnej časti prvého vozňa uzavretej zo všetkých strán od cestujúcich, aby sa presvedčil o trvaní stavu, na ktorom založil svoje hlásenie. Rúško mal riadne nasadené, navyše stál v izolovanom priestore. Vlakvedúci mohol hliadku odvolať už dávno pred zastavením vlaku v Trebišove, keby sa bol býval presvedčil o situácii v krátkej dobe po dohováraní a upozornení, že volá hliadku. Neurobil tak, hoci mohol zamedziť zbytočnému výjazdu hliadky. Vlakvedúci neurobil tak ani v priebehu 31 minút, čo rýchlik
čakal v stanici na príchod policajtov, on ku žalovanému vôbec neprišiel, aby sa presvedčil o zmene jeho konania. Svojím konaním vlakvedúci spôsobil zdržanie rýchliku až 31 minút pre svoju ľahostajnosť, aroganciu, nezáujem o pohodu a zdravie osoby, ktorej prináleží zvlášť pozornosť ako osobitne chránenej osobe. Policajná hliadka našla žalovaného s prekrytými dýchacími cestami v úplne oddelenom priestore v chodbičke prvého vozňa a osamote. Okolo žalovaného nebol nikto a ani vlakvedúci sa neprišiel o zmene stavu presvedčiť po tom, čo odišiel od žalovaného s výstrahou, že zavolá hliadku, ba ani do času bezprostredne pred zastavením rýchlika a ani do odchodu polície. Toto všetko súd prvej inštancie nezvážil, hoci to vyplýva z kontextu
6. Záverom žalovaný zhrnul, že mal oprávnený dôvod požiť občerstvenie ako zákonom chránená osoba, ale aj ako prevenciu na jeho zdravotné obmedzenie - cukrovka 2. typu. Po upozornení a neochote vlakvedúceho mu ohľaduplne pomôcť, ako bolo vyššie uvedené, mu vlakvedúci jeho zdravotný stav s dýchaním rozčuľovaním a strašením ešte viac zhoršil. Neprišiel sa presvedčiť, kam odišiel a ani na zmenu stavu a zabezpečenie podľa § 2 ods. 3 písm. g) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 219.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu naďalej trval na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch uvedených na nariadenom pojednávaní. Žalovaný v podanom odvolaní (ako aj v predchádzajúcich vyjadreniach) potvrdil, resp. nepoprel skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré sú teda medzi žalobcom a žalovaným ustálené, a to:
a) žalovaný cestoval dňa 30. 07. 2021 vlakom žalobcu č. REX 1904 na základe riadne uzavretej zmluvy o preprave osôb, b) počas prepravy nemal žalovaný prekryté horné dýchacie cesty, c) žalovaný vedel o povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest pri používaní verejnej dopravy (a to z dôvodu šírenia nebezpečného nákazlivého ochorenia), ktorá bola všeobecnou známou skutočnosťou, avšak tvrdil, že na žalovaného sa táto povinnosť nevzťahuje, d) žalovaný bol vlakvedúcim upozornený na povinnosť všetkých cestujúcich na prekrytie horných dýchacích ciest a zároveň bol vyzvaný, aby si horné dýchacie cesty prekryl predpísaným spôsobom, v opačnom prípade bude žalovaný vylúčený z prepravy privolanou hliadkou PZ SR, e) žalovaný odmietol prekrytie horných dýchacích ciest počas prepravy vlakom žalobcu, f) privolaná hliadka PZ SR žalovaného vyzvala k prekrytiu horných dýchacích ciest, g) došlo k zdržaniu vlaku žalobcu v trvaní 31 minút.
8. Žalobca poukázal na to, že v čase, keď si žalovaný odmietal prekryť horné dýchacie bola podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. účinná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č 219/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška“). Žalovaný nedodržal povinnosť prekrytia, a to ani po ďalšej výzve vlakvedúceho, ktorý privolal hliadku PZ SR. Týmto konaním žalovaného došlo k nepovolenému zdržaniu vlaku žalobcu a v zmysle prepravného poriadku si vymáha žalobca sumu 190,- eur s príslušenstvom.
9. K žalovaným navrhovaným opatreniam, ktoré mali byť zo strany vlakvedúceho vykonané vo vzťahu k žalovanému, žalobca uviedol, že vlakvedúci je oprávnený vykonávať len tie úkony, ktoré mu umožňujú vnútorné predpisy. Nemá možnosti vytvárať osobitné podmienky pre cestujúcich, ktorí porušujú prepravný poriadok a všeobecne záväzné právne predpisy. Je zodpovedný za bezpečnosť a prepravu desiatok cestujúcich a chod vlaku. Vlakvedúci postupoval úplne v súlade s prepravným poriadkom, vnútornými predpismi žalobcu, zákonom o doprave na dráhach a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Konštatoval, že zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, z odporu a jeho príloh, z odvolania a z vyjadrenia k odvolaniu nesporne vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
- žalobca je prepravcom v zmysle zákona o doprave na dráhach. Zákon ukladá žalobcovi mať vypracovaný prepravný poriadok, v ktorom sa určujú práva a povinnosti cestujúcich a prepravcu,
- žalobca má v zmysle zákona o doprave na dráhach vydaný prepravný poriadok, ktorý je dostupný verejnosti,
- každý, kto uzatvorí zmluvu o preprave so žalobcom, sa musí riadiť prepravným poriadkom,
- žalovaný zakúpením cestovného lístka uzatvoril so žalobcom zmluvu o preprave, na základe ktorej bol povinný dodržiavať prepravný poriadok,
- okrem všeobecnej povinnosti každého dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (VZPP), je táto povinnosť zdôraznená v prepravnom poriadku s následnou sankciou, ktorá je v ňom (cenník č. 15) jasne uvedená,
- žalobca ako prepravca vykonávajúci osobnú prepravu je povinný dodržiavať VZPP a za ich nedodržanie môže byť sankcionovaný,
- v čase cesty žalovaného použitím prepravných prostriedkov žalobcu platila všeobecná povinnosť pre fyzické osoby mať v dopravných prostriedkoch prekryté horné dýchacie cesty a pre dopravcu povinnosť, aby dohliadal na dodržiavanie tejto všeobecnej povinnosti všetkými možnými prostriedkami. Takže v tomto prípade tu žalovaný mal dve povinnosti a) povinnosť vyplývajúca z vyhlášky, a súčasne b) povinnosť vyplývajúcu z prepravného poriadku.
- cestujúci – žalovaný
a) sa prepravoval vo vlaku žalobcu bez prekrytých horných dýchacích ciest, čo aj potvrdil v odpore aj odvolaní, b) bol vyzvaný vlakovým personálom žalobcu, aby si prekryl horné dýchacie cesty, čo neurobil, c) následne bol vyzvaný vlakovým personálom, aby i) buď dodržal VZPP a prepravný poriadok a prekryl si horné dýchacie cesty, alebo ii) vystúpil z vlaku s upozornením na povinnosť zamestnancov žalobcu privolať orgán dohliadajúci na dodržiavanie VZPP v prípade, ak nevykoná ani jednu z uvedených alternatív. Žalovaný si nezvolil ani jednu z uvedených možností a naďalej porušoval VZPP, prepravný poriadok a vedome si nezakryl horné dýchacie cesty, následne bol vlak nútený zastaviť a zdržať na čas potrebný, aby policajná hliadka odstránila hroziace nebezpečenstvo pre ostatných cestujúcich. V príčinnej súvislosti s uvedenými porušeniami a vedomím správaním sa žalovaného došlo k zdržaniu a meškaniu vlaku, čo spôsobilo žalobcovi škodu v podobe meškania vlaku vyčíslenú podľa cenníka č. 15 prepravného poriadku.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 190,- eur a poplatku za písomnú upomienku vo výške 2,- eurá v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyššie uvedenej časti nároku žalobcu správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať v celosti tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
14. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 190,- eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný dňa 30. 07. 2021 využil službu poskytovanú žalobcom, pričom išlo o prepravu osôb na železničných dráhach, kde žalovaný počas prepravy odmietol rešpektovať pokyn vlakvedúceho na povinné prekrytie horných dýchacích ciest v čase, keď takéto prekrytie bolo povinné pred nástupom do vlaku žalobcu a počas prepravy, čo spôsobilo privolanie policajnej hliadky a zdržanie vlaku žalobcu v dĺžke trvania 31 minút. Z predloženej žaloby ako aj vyjadrení oboch strán v priebehu konania nebolo sporné, že žalovaný v čase prepravy nemal prekryté horné dýchacie cesty, pričom na túto skutočnosť bol opakovane vyzvaný personálom vlaku (vlakvedúcim), pričom si odmietol na základe uvedených
výziev dobrovoľne zakryť horné dýchacie cesty. Sporné nebolo ani privolanie policajnej hliadky a s tým spojené omeškanie vlaku vo vyššie uvedenej dĺžke. Skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval pokyny vlakvedúceho vyplýva zo samotných vyjadrení žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď mal vlakvedúceho žiadať, nech príde, až keď doraňajkuje a následne ho tiež poúčať o tom, že nie je povinný dodržiavať uznesenia vlády, pretože nie sú pre neho záväzné a pokračovať v raňajkách na inom mieste vo vlaku. Uvedené konanie žalovaného spočívajúce v nerešpektovaní pokynov vlakvedúceho spôsobilo zastavenie prepravy a privolanie policajnej hliadky, pričom na základe uvedených skutočností došlo k zdržaniu vlaku v dĺžke 31 minút. Žalovaný si tak nesplnil povinnosť danú mu jednak prepravným poriadkom, t. j. povinnosť rešpektovať pokyny vlakvedúceho, ale aj všeobecným záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 219/2021, ktorá bola pre žalovaného záväzná, pretože zákon č. 355/2007 Z. z. v ustanovení § 59b ods. 1 delegoval v prípade nariadenia opatrení podľa § 48 ods. 4 písm. r) na Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie vydať všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa používania preventívnych a iných ochranných pomôcok.
15. Argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní o tom, že omeškanie zapríčinil vlakvedúci, keď sa neprišiel presvedčiť, kde sa žalovaný stratil a čo sa s ním deje po tom, čo opustil miesto vo vozni s ohľadom na tvrdenú zmenu konania žalovaného, je absurdná. Odvolací súd uvádza, že rozhodne nie je úlohou vlakového personálu vytvárať osobitné podmienky pre jednotlivých cestujúcich tak, ako to požadoval žalovaný v podanom odvolaní, respektíve im v tomto smere venovať osobitnú pozornosť, najmä ak títo nerešpektujú pokyny vlakového personálu. Vlakvedúci nemal na starosti len osobu žalovaného, ale zodpovedal za bezpečnú prepravu všetkých cestujúcich. Žalovaný bol opakovane upozornený vlakvedúcim na povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest a bol povinný ihneď rešpektovať pokyny vlakvedúceho, a nie stanovovať si vlastné pravidlá správania sa. Podľa vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie sa namiesto toho premiestnil do iného vozňa, kde ale mali na neho zazerať iní cestujúci, následne sa preto aj odtiaľ presunul do prvého vozňa vlaku, kde pokračoval v raňajkách. V tomto prípade nejde len o porušovanie právnych predpisov, ale ide aj o to, že nielen žalovaný, ale aj vlakvedúci žalobcu a ďalší cestujúci majú právo na ochranu zdravia podľa § 11 Občianskeho zákonníka ako aj podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. V čase cesty žalovaného použitím prepravných prostriedkov žalobcu platila všeobecná povinnosť pre fyzické osoby mať v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy prekryté horné dýchacie cesty a pre dopravcu (žalobcu) povinnosť, aby dohliadal na dodržiavanie tejto všeobecnej povinnosti. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa na jeho osobu povinnosť prekrytia dýchacích ciest nevzťahovala, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. V odvolaní tvrdené zdravotné komplikácie žalovaného neboli obsahom jeho predchádzajúcich vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie, predstavujú tak novú argumentáciu žalovaného, čo nie je v zmysle § 366 CSP prípustné. Tieto jeho tvrdenia o zdravotných komplikáciách navyše neboli ani nijakým spôsobom preukázané. Argumentácia žalovaného o tom, že je chránenou osobou, je v tomto prípade bez právnej relevancie, nakoľko tento pojem je upravený v Trestnom zákone pre účely trestného konania pre prípady spáchania trestného činu v súvislosti s postavením, vekom, stavom alebo statusom chránenej osoby, pričom predmetom tohto konania ani nie je spáchanie konkrétneho trestného činu, ale sankcia uplatňovaná žalobcom za zdržanie vlaku.
16. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v podanom odvolaní (§ 365 ods. 1 písm. d), e) a g) CSP), žalovaný tieto žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Neuviedol konkrétnu inú vadu, t. j. akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neuviedol, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, resp. aké ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú prípustné, ktoré neboli doposiaľ bez jeho viny uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto žalovaným uvedené odvolacie dôvody nie sú takými dôvodmi, ktorý by zakladali prípadnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. V zmysle vyššie uvedených skutočností je tak možné jednoznačne konštatovať, že v príčinnej súvislosti s nerešpektovaním pokynov vlakového personálu a vedomím správaním sa žalovaného došlo k zdržaniu a meškaniu vlaku, čo spôsobilo vznik nárokov žalobcu vyčíslených podľa cenníka žalobcu.
18. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, odvolací súd bol toho názoru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmeniť a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 190,- eur priznať až od uplynutia lehoty 7 dní od doručenia predžalobnej výzvy zo dňa 17. 08. 2021 žalovanému (doručená žalovanému dňa 26. 08. 2021), t. j. od uplynutia lehoty poskytnutej žalobcom žalovanému na zaplatenie
nároku žalobcu, pretože až z predžalobnej výzvy vyplýva požiadavka žalobcu na zaplatenie konkrétnej sumy vo výške 190,- eur, teda až týmto momentom sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností dostal do omeškania s vedomosťou o konkrétnej výške žalobcom požadovanej sankcie, keď táto z iných žalobcom predložených dokladov pripojených k žalobe nevyplývala. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda povinnosť zaplatiť žalobcom požadované úroky z omeškania uložil žalovanému až od 03. 09. 2021 do zaplatenia a v časti prevyšujúcej priznané príslušenstvo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.
19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).