Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-73-2012.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W., občan SR, zast. opatrovníkom: N.. S. I., D. G. Ú. B. G. Y., o zaplatenie 61,34 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: XRo XX/XXXX-XX z 05.03.2012.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 61,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.03.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť istinu vo výške 61,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,34 eur od 01.02.2009 do zaplatenia.
Svoj návrh dôvodil tvrdeniami, že žalovaný si za obdobie od 01.11.1999 do 31.10.2008 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až 29.10.2008, avšak zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj po zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 61,34 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou z 12.12.2008 a 01.01.2009, avšak žalovaný ku dňu podania žaloby záväzok neuhradil.
Dňa 05.03.2012 súd vydal platobný rozkaz č. k.: XRo XX/XXXX-XX, ktorým vyhovel návrhu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz sa napriek viacerým pokusom nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk z dôvodu, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a jeho iná adresa nie je súdu známa. Následne súd uznesením č. k.: XC XX/XXXX-XX z 22.06.2012 v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie v osobe D. G. Ú. N.. S. I..
Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 173 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk.
Pojednávanie vytýčené na 25.07.2012 sa konalo v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil podaním z 24.07.2012 a zároveň súhlasil s konaním a rozhodovaním v jeho neprítomnosti a rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu pripojených listinných dôkazov. Na pojednávaní sa nezúčastnili ani žalovaný a jeho súdom ustanovený opatrovník, ktorí svoju neúčasť vopred a závažnými okolnosťami neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 492 OZ ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 540/2008 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „cit. zákona“), poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len "verejne zdravotne poistená").
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca;
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 1 písm. d/ cit. zákona poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov.
Súd mal dostatočne za preukázané, že žalovaný bol v období od 01.11.1999 - 31.10.2008 vyňatý z povinného zdravotného poistenia, keďže bol poistený na území USA. V súvislosti s uplatnením jeho vyňatia z povinného zdravotného poistenia mal voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť, ktorú si však splnil oneskorene až 29.10.2008. V čase, keď už žalovaný nemal nárok na úhradu vecných nákladov, žalobca uhradil sumu vo výške 61,34 eur ako náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za žalovaného. Pravosť ani pravdivosť týchto skutočností a predložených listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.
Pri určovaní výšky žalovaného nároku vychádzal žalobca z náhľadu na výpis poistenca, teda žalovaného za rozhodné obdobie (č.l. 6-8 spisu). Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (kapitačný paušál PLD pre vek od 19 do 40 rokov) vznikol žalobcovi nárok na úhradu vecných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 61,34 eur ako cenu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti príslušenstva žalovanej istiny. Keďže žalovaný predmetnú úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v lehote splatnosti nezaplatil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
Za daných okolností súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom bola žalovanému opätovne zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, teda od 01.02.2009 do zaplatenia. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 2,00 % ročne, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne je úrokom z omeškania právom dovoleným, preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do jeho výšky v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa cit. ustanovení, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si v priebehu celého konania žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).