Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/74/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. X., práv. zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Floriánova 2 proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. X, práv. zast. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21. 10. 2011 č.k. -135 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k. ú. B. parc. č. 5870 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parc. č. 5871 - záhrady o výmere 559 m2 a rodinného domu súp. č. 3841 na parc. č. 5870 a toto vyporiadal tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného predmetnú nehnuteľnosť, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 191 666,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež aj zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 3 557,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti účastníci nadobudli za trvania manželstva, ktoré uzatvorili dňa 16. 08. 1985. Ich manželstvo zaniklo rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 22. 11. 2006 pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2006, kedy došlo k zániku aj ich BSM. Námietku žalovaného o neplatnosti manželstva účastníkov konania, súd vyriešil tak, že poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 03. 02. 1972 pod sp. zn. , R42/1972, v zmysle ktorého bezpodielové vlastníctvo manželov vzniká aj v manželstve neplatnom, nevzniká však v manželstve zdanlivom, ktoré vôbec nevzniklo. Z uvedeného dôvodu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj v prípade neplatného manželstva zaniká až právoplatným rozhodnutím súdu o jeho vyhlásení za neplatné, čo v danom prípade preukázané nebolo. Ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi konania do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodou a nebol ani podaný návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu, preto v súlade s ust. platí, že hnuteľné a nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri vyporiadaní BSM sa súd môže odchýliť aj od rovnosti podielov, keď prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Ak však súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia dochádza k zrušeniu spoluvlastníctva a konštituujú sa nové vlastnícke vzťahy. Súd vyporiadava veci podľa veľkosti podielov v ich obvyklých cenách ku dňu jeho rozhodovania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. 08. 2007 sp. zn. ). Pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo podľa veta druhá , už nemožno zohľadniť ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie majetku. Skutočnosť, či sa jeden z bývalých manželov na nadobudnutí spoločného majetku podieľal v nepatrnej miere alebo nepodieľal vôbec, by bola významná, pokiaľ by účastníci konania v lehote ustanovenej zákonom, teda do 3 rokov po zániku manželstva podali návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, kde by súd mohol zohľadniť aj tzv. disparitu podielov, teda v rozhodnutí o vyporiadaní BSM by mohol vyjadriť rozdielne podiely manželov pri vyporiadaní spoločnej veci zohľadňujúc, ako sa každý z nich zaslúžil o nadobudnutie a udržanie určitej veci. V tomto konaní už na uvedenú skutočnosť prihliadnuť nemožno, pretože nehnuteľnosť sa stala podielovým spoluvlastníctvom účastníkov konania v rovnakom pomere. Hodnotu nehnuteľnosti tvoriacich predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa súd pokúšal zistiť nariadením znaleckého dokazovania, vykonanie ktorého bolo opakovane zmarené správaním žalovaného, ktorý aj po uložení poriadkového opatrenia neumožnil ustanovenému znalcovi vykonať ohliadku nehnuteľností za účelom zistenia jej technického stavu a vypracovania znaleckého posudku. Preto z tohto dôvodu pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo správ troch realitných kancelárií. Konštatoval, že podľa realitnej kancelárie F.O.K. s.r.o. Prešov reálna hodnota predmetných nehnuteľnosti predstavuje trhovú cenu 400 000 Eur, podľa realitnej kancelárie M. X. - STANLY REAL od 370 000 Eur do 400 000 Eur a podľa realitnej kancelárie MIMI Prešov, s.r.o. cenu od 380 000 Eur. Na základe uvedených správ súd určil hodnotu predmetných nehnuteľností ako priemer cien, čo predstavuje sumu 383 333 Eur a teda hodnota podielu žalobkyne je vo výške 191 666,50 Eur. Keďže medzi účastníkmi konania preukázateľne nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd v súlade s ust. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a vec prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a za účelom úplného vyrovnania uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu 191 666,50 Eur. Konštatoval, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené žalovaným súd zamietol ako právne irelevantné nesúvisiace s predmetom žaloby. Tiež poukázal, že konal aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý opakovane svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, avšak napriek výzve súdu nepredložil relevantný dôkaz preukazujúci jeho zdravotnú nespôsobilosť zúčastniť sa pojednávaní.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , keď konštatoval, že žalobkyňa bola neúspešná v pomerne nepatrnej časti a priznal jej náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval v rozhodnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, aby na zaobstaranie spornej nehnuteľnosti vynaložila svoje finančné prostriedky. Naopak, na zakúpenie spornej nehnuteľnosti vynaložil svoje finančné prostriedky. Poukazoval na to, že žalobkyňa a Ondrej Petarčík získali pobyt na území Slovenskej republiky nezákonne, čo oznámil oddeleniu Cudzineckej polícii v Prešove, ktorá preskúmala zákonnosť pobytu cudzinca na území SR. Bol tiež žalobkyňou neoprávnene označený za otca T. B.. Len preto ho žalobkyňa označila, aby mohla uzavrieť manželstvo a získať pobyt na území. Uviedol že sa jemu ako účastníkovi konania postupom súdu sa odňala možnosť konať pred súdom. Pojednávania dňa 21. 10. 2011 sa nemohol zúčastniť (na ktorom bol vyhlásený rozsudok), pretože mu to nedovolil jeho zdravotný stav. Po dvoch infarktoch berie veľké množstvo liekov, čo doložil aj lekárskou správou. Súd prvého stupňa veľmi dobre vedel o jeho zlom zdravotnom stave a napriek tomu vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti. O dôkazoch, ktoré druhá strana predložila, nevedel a nemohol sa k nim ani vyjadriť. V tejto súvislosti poukázal na SR, v zmysle ktorého každý sa môže zákonom ustanoveným postupom svojho práva domáhať na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Postupom súdu účastníkov v súdnom konaní má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, pričom je nevyhnutné, aby súd zabezpečil reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa SR. Súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil, tým, že nedodržal procesné právne predpisy upravujúce otázky, ktoré majú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, čím vec nesprávne právne posúdil. Pri precíznom dokazovaní by bol zistil, že predmet sporu je sporný, predovšetkým preto, že pôvodný dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy mal iné označenie a nachádzal sa na inom LV, jeho hodnota bola cca 800 000 Sk. Požičal si peniaze od dvoch veriteľov, a to O. F. a V. G., za peniaze ktoré postavil nový dom. V čase, keď bol chorý, Ing. Q., zabezpečil prevod nehnuteľnosti na žalobkyňu tak, ako je to v súčasnom LV vedené. Na dokumentoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností sa nenachádza ani podpis žalobkyne, ani podpis žalovaného. Ide o podvodný zápis. V tejto súvislosti poukázal, že žalobkyni z ľudského hľadiska vyplatil za nehnuteľnosť na ulici

Jesenského Sk a z chaty na Domaši sumu 500 000 Sk, pričom žalobkyňa nikdy nepracovala a ničím sa nepodieľala na získaní, resp. renovácií uvedených nehnuteľností. Pribratý znalec nemal v podstate čo hodnotiť, keď pôvodný dom neexistuje. Mala byť vybratá pôvodná špecifikácia z katastra nehnuteľnosti, kde sa má nehnuteľnosť nachádzať a nie znalecké hodnotenie nehnuteľnosti, na ktorú si požičal peniaze. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa neumožnil žalovanému vyjadriť sa k dôkazom, ktoré predložila žalobkyňa a ktoré vzal za základ pri rozhodovaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ide predovšetkým o dôkazy, ktoré si vyžiadal od žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2011, pojednávania ktorého sa žalovaný nezúčastnil. V zápisnici súd konštatoval, že žalovaný svoju účasť neospravedlnil, preto pojednával v jeho neprítomnosti a uložil právnemu zástupcovi žalobkyne predložiť správy z troch realitných kancelárií týkajúce sa odhadu kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Tieto doklady boli žalobkyňou predložené písomným podaním zo dňa 05. 09. 2011 nachádzajúcim sa na č. l. 111. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 09. 2011, súd pojednávanie odročil z dôvodu neúčasti žalovaného, ktorý už svoju neúčasť ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na deň 21. 10. 2011, na ktorom aj došlo k vyhláseniu rozhodnutia bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa nezaslal na vedomie žalovanému, ani jeho právnemu zástupcovi listiny týkajúce sa odhadu ceny predmetnej nehnuteľnosti, na podklade, ktorých napokon aj vo veci rozhodol. Vyplýva to aj z napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že na základe uvedených správ určil hodnotu predmetných nehnuteľností.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu v tejto rovine nebol správny.

V súvislosti s ust. je potrebné poukázať na to, že na tomto pojednávaní, síce súd prvého stupňa oboznámil správy realitných kancelárií, avšak na tomto pojednávaní žalovaný z dôvodu choroby, svoju neúčasť ospravedlnil. Akým spôsobom súd prvého stupňa zabezpečil oboznámenie týchto dôkazov k žalovanému, z obsahu spisu nie je možné zistiť. Preto odvolací súd mal za to, že takýmto postupom súdu sa odňala možnosť účastníkovi konania konať pred súdom.

Naviac do dnešného dňa nemal ujasnené, či na pojednávaní, na ktorom vyhlásil aj rozhodnutie, t. j. 21. 10. 2011 bolo možné alebo nie konať aj bez účastí žalovaného z dôvodu, pre ktorú svoju neúčasť ospravedlňoval, a to z dôvodu choroby. Táto otázka zostala do dnešného dňa nevyriešená a súdom ani neobjasnená.

Postup pri dokazovaní určuje súd. Účastníci majú právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali či už na pojednávaní pred súdom alebo pred dožiadaným súdom. Ak súd ustanovenia upravujúce vykonávanie dôkazov nerešpektuje a zamedzuje účastníkom konania uplatniť svoje procesné práva priznané im týmto právnym predpisom, treba jeho postup považovať za nesprávny.

V súvislosti s predmetom konania ďalej odvolací súd poukazuje, že z ust. vyplýva, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctva a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na následné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdeliť podľa podielov. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je teda poskytnutie primeranej náhrady tým alebo tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Je zrejmé, že primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca. Ale naopak, podkladom pri rozhodovaní o primeranej náhrade môžu súdu slúžiť aj informácie od orgánov miestnej správy, spoločnosti, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním, kúpou a predajom nehnuteľností, pričom je dôležité, že spôsob určenia ceny

musí vždy zodpovedať objektívne zistenému stavu súdom pre určenie tejto primeranej náhrady. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej náhrady rozhodujúca cena nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania.

Odvolací súd je názoru, že objektívnemu spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani informácia zistená od spoločnosti, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti. Preto pri určovaní ceny nehnuteľnosti je namieste využiť aj znalca, ktorý vie odborne posúdiť napr. aj kvalitu stavby, vady stavbu, vek a iné skutočnosti, ktoré zaiste majú vplyv na stanovenie ceny nehnuteľnosti.

Preto, ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o určení primeranej ceny náhrady za spoluvlastnícky podiel len na dôkazoch z realitných kancelárii, takto zistený skutkový stav je neúplný a nemusí byť ani objektívny. K úplnému zisteniu skutkového stavu sa javí potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie, napr. aj znalecké.

Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené mal za to, že je dôvodné napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ust. a a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude dbať pokynov odvolacieho súdu, vykoná dokazovanie tak, aby došlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci (aj vo vzťahu k určeniu primeranej ceny nehnuteľnosti). Predovšetkým bude dbať, aby účastníci konania mali možnosť sa vyjadriť k všetkým dôkazom, ktoré súd bude v priebehu konania zabezpečovať a vykonávať, resp. ich s týmito dôkazmi oboznámiť. Môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci nebudú navrhovať, ak to prispeje k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci. V súvislosti s odročením pojednávania z dôvodu choroby, je potrebné brať do úvahy to, že choroba účastníka preukázaná lekárskym potvrdením je uznanou práceneschopnosťou a je dôležitým dôvodom odročenia v zmysle ust. . Ak účastník konania v takomto prípade požiada včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom. V prípade ďalšej žiadosti o odročenia pojednávania z dôvodu choroby, musí súd zreteľným spôsobom tento dôvod objasniť tak, aby bolo možné z postupu súdu zistiť, či došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi alebo nie, využitím aj poriadkových opatrení voči účastníkovi, ktorý sťažuje postup súdu.

V danom prípade odvolací súd zistil, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť. Poukázal, že je naďalej chorý (skutočnosti, ktoré si súd prvého stupňa neozrejmil) a uzatvoril pojednávanie, Pritom z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný ako účastník konania sa k dôkazom (správy z realitných kancelárii) nemal možnosť vyjadriť sa, resp., aby mu súd oznámil, že tento dôkaz bude na tomto pojednávaní vykonaný. V zmysle ust. majú účastníci konania právo byť prítomní na vykonávaní dôkazu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba ako napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle a a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné