Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11C-97-2012.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Subarea
11C/97/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.I.E.S., s.r.o., so sídlom Technická 5, Bratislava, IČO: 31 332 099, zast. advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, so sídlom H. Meličkovej 26, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská technická univerzita, so sídlom Vazovová 5, Bratislava, IČO: 00 397 687 o predbežné opatrenie, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 10.05.2012 a doplneným podaniami podaným na tunajší súd dňa 21.05.2012, dňa 01.06.2012 a dňa 22.06.2012 sa navrhovateľ domáha proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd:
- uložil odporcovi povinnosť strpieť právo prechodu peši, motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č. XXX, okres Q. I., obec Q.-L..Č.. D., kat. ú. A., a to parcely č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/ XXX, a to v prospech navrhovateľa, jeho zamestnancov, obchodných partnerov a všetkých osôb, ktoré z vôle navrhovateľa a s jeho súhlasom užívajú alebo využívajú nehnuteľnosť - stavbu vo vlastníctve navrhovateľa - rozostavaná stavba postavená na parcele č. XXXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX.
- zakázal odporcovi nakladať s právami k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v podaní zo dňa 21.06.2012.
Podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že na parc. č. XXXXX/XXX o výmere XXXX m2 stojí skolaudovaná budova, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. V tejto budove navrhovateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Odporca bráni výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, nakoľko ako vlastník pozemkov priľahlých k pozemku, na ktorom strojí stavba vo vlastníctve navrhovateľa, ako aj vlastník pozemku, na ktorom stojí stavba vo vlastníctve navrhovateľa, bráni navrhovateľovi v riadnom užívaní jeho nehnuteľnosti, najmä mu bráni v vstupe a v prechode či prejazde motorovými vozidlami do predmetnej stavby. Navrhovateľovi týmto správaním odporcu hrozí vznik škody.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z jeho doplnení a zo spisu sp. zn. 8C/235/2011 súd zistil, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko má za to, že sa odporca obohatil z neplatných právnych úkonov - nájomných zmlúv. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania vo veci samej uviedol, že odporca nie je vlastníkom a ani správcom nehnuteľností, nájom ktorých bol predmetom zmlúv o nájme uzatvorených medzi účastníkmi konania. To znamená, že odporca prenechal navrhovateľovi do užívania nehnuteľnosti, pričom nebol ich vlastníkom, ani inak na to oprávnený, a navrhovateľ zaplatil odporcovi nájomne za užívanie predmetných nehnuteľností v období
od 01.01.2003 do dňa podania návrhu (t.j. 21.12.2011) spolu v sume 475.650,45 Eur, čo podľa tvrdení navrhovateľa predstavuje odporcovo obohatenie sa.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 2 vety druhej O. s. p. z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy ak:
a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi;
b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu;
c) táto dočasná úprava je potrebná;
d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav;
e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).
Predbežné opatrenie môže súd nariadiť aj vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné.
Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o návrhu vo veci samej. Opodstatnenosť predbežného opatrenia je teda priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví predbežným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe návrhu na začatie konania (t.j. návrhu vo veci samej).
Vzhľadom na dispozitívnu zásadu, ovládajúcu civilné sporové konanie, súd nie je oprávnený uložiť účastníkovi povinnosť podať návrh na začatie konania istého druhu a obsahu (z vlastnej iniciatívy súdu). Súd je navyše povinný skúmať, či medzi navrhovanou úpravou v požadovanom predbežnom opatrení a návrhom vo veci samej je priama súvislosť, teda či sa rozhodnutím o návrhu na začatie konania vo veci samej bude môcť vyriešiť sporný nárok, ktorému má predbežné opatrenie poskytnúť dočasnú ochranu. Ak by takáto spojitosť absentovala, nie je - už z tejto príčiny, daný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení má súd za to, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko medzi petitom návrhu vo veci samej a petitom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je priama súvislosť.
V prípade, že by aj súd vyhovel návrhu navrhovateľa vo veci samej a uložil by odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, právoplatný výrok takého rozsudku sám o sebe nezmení vecná práva účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam. Predbežné opatrenie, nariadené na základe predmetného návrhu navrhovateľa, by preto nemalo oporu v konečnom rozhodnutí súdu o veci samej.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní vo veci samej nemôže dôjsť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by navrhovateľovi zabezpečilo právo prechodu cez predmetné nehnuteľnosti, resp. právo naďalej užívať predmetné nehnuteľnosti. Rovnako ako ani nemôže nariadením predmetného predbežného opatrenia dôjsť k zaisteniu ďalšieho konania alebo k zaisteniu výkonu rozhodnutia, a to do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Ak by aj súd nariadil predbežné opatrenie, a teda uložil odporcovi povinnosť strpieť prechod navrhovateľa cez nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu a zakázal odporcovi nakladať s právami k predmetným nehnuteľnostiam, nezabezpečí to, že ďalšie konanie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia v sume 475.650,45 Eur (t.j. vo veci samej) nebude sťažené alebo úplne znemožnené alebo že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia (povinnosť odporcu vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v sume 475.650,45 Eur) nebude zmarený.
S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa zákonné procesné požiadavky vyžadované Občianskym súdnym poriadkom, preto ho zamietol.
V predbežnom opatrení po začatí konania vo veci samej (§ 102 O. s. p.) sa o náhrade trov konania nerozhoduje (§ 145 a contrario O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.