Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-38-2024.pdf
PDF · 101.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/38/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti o maloletého Y. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletého R. Q., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov: matky T.. V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Y., právne zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, ul. Bajzová č. 2 a otca K.. Y. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom M. F. X., Y., právne zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Michalovciach, ul. Cyrila a Metoda 3, v konaní o zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 2P/4/2021
- 621 zo dňa 10.10.2023, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že mení rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/151/2019 zo dňa 05.12.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.12.2019 vo výroku o bežnom výživnom a vo výroku o úprave styku tak, že:
II. Styk otca s maloletým Y. neupravuje.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R. počas bežného roka každý párny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R. počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok dňa 05.01 od 10.00 hod. do 16.00 hod., dňa 06.01 od 10.00 hod. do 16.00 hod. a dňa 07.01 od 10.00 hod. do 16.00 hod.
V. Otec si maloletého v stanovený čas prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste bydliska matky.
VI. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. zo sumy 500 Eur na sumu 650 Eur mesačne a zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého R. zo sumy 400 Eur na sumu 550 Eur mesačne, pričom výživné za ten - ktorý mesiac je otec povinný platiť vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc od 27.01.2023.
VII. Dlžné výživné na mal. Y. za obdobie od 27.1.2023 do 31.10.2023 v celkovej výške 1.374,19 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Dlžné výživné na mal. R. za obdobie od 27.1.2023 do 31.10.2023 v celkovej výške 1.374,19 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/151/2019 zo dňa 5.12.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.12.2019 tak, že mení styk otca s maloletými deťmi a to počas Vianočných sviatkov, kedy je otec oprávnený sa s maloletými deťmi sa stýkať dňa 26.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod. a počas Nového roka, kedy je otec oprávnený sa s maloletými deťmi od 5.1. od 10:00 do 7.1. do 16:00 hod.
II. Ostatné výrokové časti pôvodného rozsudku ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi a povinnosťou otca prispievať na tvorbu úspor pre maloleté deti ostávajú nezmenené.
III. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/151/2019 zo dňa 5.12.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.12.2019 tak, že zvyšuje výživné na maloletého Y. Q., nar. XX.X.XXXX zo sumy 500 Eur na sumu 600 Eur mesačne, ktorým je otec povinný prispievať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 27.1.2023 do budúcna.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 27.1.2023 do 10.10.2023 v celkovej výške 816,31 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 6-tich mesačných splátkach po 136,02 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh, pričom splatnosť prvej splátky nastáva mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/151/2019 zo dňa 5.12.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.12.2019 tak, zvyšuje výživné na maloletého R. Q., nar. X.X.XXXX zo sumy 400 Eur na sumu 500 Eur mesačne, ktorým je otec povinný prispievať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 27.1.2023 do budúcna.
VI. Dlžné výživné za obdobie od 27.1.2023 do 10.10.2023 v celkovej výške 816,63 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 6-tich mesačných splátkach po 136,02 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh, pričom splatnosť prvej splátky nastáva mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 12.01.2012 sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v časti úpravy styku, keď žiadala zúžiť rozsah styku maloletých s otcom. Dňa 02.03.2021 otec navrhol zníženie výživného. Dňa 27.01.2023 matka navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na 650 Eur, resp. 550 Eur mesačne a dňa 10.10.2023 právny zástupca otca zmenil návrh na zníženie výživného a navrhol, aby súd znížil výživné na maloletého Y. zo sumy 500 eur na sumu 350 eur a na maloletého R. zo sumy 400 na sumu 300 eur. Súd poukázal na vykonané dokazovanie, znalecký posudok, zistený názor maloletých a uviedol, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k zmenám pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov. Výdavky na maloletých vzrástli, pričom súd zdôraznil, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznému nárastu cien potravín a energií, ktoré negatívne ovplyvnili rozpočet matky. Súd uviedol, že nezistil dôvody na zníženie výživného zo strany otca. Otec poukazoval na to, že zisk jeho spoločností bol minimálny a jeho celkový príjem rapídne poklesol. Súd poukázal na to, že otec je spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach a vlastníkom niekoľkých nehnuteľností. Aj keď otec namietal výšku svojich príjmov, súd zistil, že otec má vysokú životnú úroveň, býva v prenajatom rodinnom dome, zúčastňuje sa na domácich aj zahraničných dovolenkách, napríklad na K., T., E., F., K., W., v R. a požíva výhody svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že ustálená súdna prax umožňuje zohľadniť aj celkovú životnú úroveň rodičov. Súd vzhľadom na príjem otca a jeho možnosti a majetkové pomery zvýšil výživné o 100 eur na každé dieťa, čo považoval za dostatočné a vyčíslil dlžné výživné. Súd zmenil aj pôvodný rozsudok v časti úpravy styku podľa návrhu otca, ktorý svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že je rusínskej národnosti a Vianoce a Nový rok oslavuje 5.1. - 7.1. Súd nevidel dôvod na zúženie styku otca podľa návrhu matky. Poukázal na to, že otec obvykle rešpektoval prianie
maloletých detí vrátiť sa do domácnosti matky, ak neprejavili záujem u otca prespať, pričom rodičia bývajú takmer na jednej ulici a ich domácnosti sú vzdialené maximálne 300 metrov. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti celému rozsudku. Uviedla, že rozhodnutie trpí vadou a vychádza z nesprávneho skutkového aj právneho posúdenia veci. V rozsudku podľa názoru matky absentuje odôvodnenie úvah, ktorým sa súd pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov riadil. V konaní bolo preukázané, najmä na základe zisťovania názoru maloletých, že matkou navrhovaná úprava styku je v najlepšom záujme oboch maloletých detí. Poukázala na vyslovený názor detí zisťovaný dňa 22.04.2021, podľa ktorého k otcovi nechcú chodiť preto, lebo s ním majú zlé skúsenosti. Poukázala na to, že sám otec v písomnom vyjadrení zo 16.02.2021 navrhol, aby bol styk upravený počas bežného roka na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do 20.00 hod., v sobotu v takom istom čase a v nedeľu v takom istom čase. S takouto úpravou styku u maloletého R. súhlasila. Poukázala na to, že starší syn má 17 rokov a je vo veku, kedy vie presne vyjadriť, aký je jeho vzťah s otcom a či s ním chce alebo nechce tráviť čas. Obe deti súdu prezentovali to, ako styk s otcom prebieha, že otec nemá zábrany sa dostať do stavu, kedy o deťoch ani nevie. Otec s deťmi trávi čas podľa toho, ako to vyhovuje jemu. Do pozornosti dala aj list, ktorý deti adresovali súdu, v ktorom uviedli, že sa s otcom chcú stretávať, ale spať u neho nebudú. Prosili sudkyňu, aby im ani ona neprikazovala ísť spať k otcovi. Matka poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a vyhodnocovanie názoru dieťaťa, ktorému sa má venovať primeraná pozornosť a s prihliadnutím na vek dieťaťa zohľadniť aj váhu jeho názoru. S prihliadnutím na prejavený názor detí považovala za odôvodnené stretávanie sa otca s maloletými R. každý párny týždeň v piatok, sobotu a nedeľu, bez prespatia v domácnosti otca.
4. Nesúhlasila ani s úpravou výživného, keď poukázala na to, že otec je úspešným podnikateľom a má účasť vo viacerých spoločnostiach, kde napríklad spoločnosť Y. má vlastné imanie 257 485 eur, spoločnosť F. S. s.r.o. vlastné imanie 836 338 eur. Spoločnosť F.. za rok 2019 nerozdelila zisk vo výške 140 302 eur. Rovnako spoločnosť Y. nerozdelila zisk v sume 239 820 eur. Stav pokladne spoločnosti F. S. aj je taký, že v pokladni bola suma viac ako 94 000 eur, u spoločnosti Y. suma viac ako 82 000. V čase ekonomickej krízy založil otec ďalšie spoločnosti. Uvedené spoločnosti otcovi poskytujú aj rôzne benefity, napríklad možnosť užívať motorové vozidlo Y. G. Poukázala na zájazdy, ktoré otec absolvoval v K., E., F., T. a uviedla, že je zrejmé, že sa nejedná o bežné letné dovolenky. Zvýšenie výživného o 100 eur považuje za nedostatočné a poukázala na svoj pôvodný návrh, kedy navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť u Y. na sumu 650 eur a u R. na 550 eur. Namietala, že finančná situácia otca nevyžaduje, aby dlžné výživné platil v splátkach.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec, a to proti výrokom III., IV., V. a VI. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, keď súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil zmenu pomerov na strane otca od poslednej úpravy v roku 2019, keď sa otec pri svojich vysokých príjmoch v danom čase dobrovoľne zaviazal platiť výživné v sume 900 eur + 200 eur na tvorbu úspor pre maloleté deti. Otec nedokáže pochopiť, ako súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že vyhovel návrhu matky a zaviazal otca platiť výživné v likvidačnej sume 1300 eur mesačne, keď bol preukázaný rapídny pokles príjmu otca oproti roku 2019. Uviedol, že otec je spoločníkom v spoločnostiach Y. a F. S. s.r.o. a v týchto spoločnostiach je nerozdelený zisk. Dôvodom nerozdelenia zisku je skutočnosť, že druhý spoločník nesúhlasí s rozdelením zisku a otec nemá žiaden dosah na to, aby mu bol zisk vyplatený. Zdôraznil závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní, podľa ktorého za rozhodné obdobie otec nemal žiaden príjem v spoločnostiach F. S. s.r.o. a Y. s.r.o. Zahraničné dovolenky otec vysvetlil na pojednávaní 10.10.2023, keď uviedol, že v roku 2019 v čase, kedy dosahoval vysoké príjmy, si kúpil 3 zájazdy, ktoré mal absolvovať v roku 2020. Nakoľko bola epidémia Corona vírusu, tak tieto výlety neabsolvoval a na zájazdoch bol až v roku 2021,2022, resp. 2023. Posledný zájazd do R. otec absolvoval v októbri 2023 a tento dostal ako dar od svojej matky k 50. výročiu. Poukázal na to, že príjem matky je len 1136,37 eur a jej výdavky sú 2125 eur. Považuje za zvláštnu skutočnosť, že matka ako doktorka farmácie má čistý príjem 796 eur mesačne. Z ponuky práce pre farmaceutov je zrejmé, že tieto sú v minimálnej výške 1600 eur brutto, pričom matka so skoro 20 ročnou praxou má príjem 1136 eur. Poukázal na to, že matka je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, okres V. I. Aktuálna hodnota predmetného bytu je cca 200 000 eur. Matka je konateľkou obchodnej spoločnosti Lazamed s.r.o. Príjem tejto spoločnosti za rok 2022 bol vo výške 163 436 eur. Súd mal uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, pričom napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti obrany a tvrdení
otca. Rozhodnutie nedáva žiadnu odpoveď na právnu podstatu veci, akým spôsobom súd dospel k presvedčeniu, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 1300 eur mesačne, keď sa finančná situácia otca negatívne zmenila od poslednej úpravy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce v napadnutej časti a zvýšil výživné na maloletého Y. na sumu 350 eur mesačne a na maloletého R. na sumu 300 eur mesačne a aby zrušil povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor na každé dieťa vo výške 100 eur mesačne.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok vo výroku I., II.. III. a V. a rozhodnutie súdu vo výrokoch IV. a VI. navrhol zmeniť a otca zaviazať splatiť dlžné výživné v jednej splátke.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie matky je dôvodné a odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolací súd bez nariadenia pojednávania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP.
8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
9. Pri rozhodovaní o úprave styku je aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zobrať do úvahy názor maloletých detí a vzhľadom na ich vek je potrebné mu venovať veľkú pozornosť. Možnosť súdu od tohoto názoru sa odchýliť je významne obmedzená. Judikatúra súdov vychádza z toho, že čím vyšší je vek dieťaťa, čím je dieťa vyspelejšie, tým viac je jeho názor pre rozhodnutie určujúci. Zo zisteného názoru vyplýva, že maloleté deti sa chcú s otcom stretávať, nechcú však u otca prespávať, pričom dôvodom je to, že sa im otec nevenuje. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že domácnosti oboch rodičov sú blízko vedľa seba a že nebolo nezvyčajné ani doteraz, že deti sa zo styku s otcom vracali skôr, pričom otec im v tom nebránil. V tejto situácii je potrebné teda zobrať do úvahy, že neprespávanie v dome otca nespôsobuje vzťahu otca so synmi nijakú ujmu, práve opačné rozhodnutie vzhľadom na nesúhlas detí by mohlo byť problémom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za súladné so záujmom maloletých detí zmeniť úpravu styku tak, ako to navrhla matka v podanom odvolaní. Aj odvolací súd rešpektuje vierovyznanie otca, považuje za odôvodnené, aby sa stretával so synmi počas obdobia, keď on oslavuje vianočné sviatky. V takom prípade však nie je dôvodné, aby bol v styk s mal. R. upravený aj na 26.december.
10. Výrok o výške výživného nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Súd prvej inštancie zistil príjmy a majetok otca. Aj keď priemerný mesačný príjem otca sa oproti roku 2019 znížil, jeho majetok (spočívajúci hlavne v jeho účasti v obchodných spoločnostiach) je dostatočný na to, aby došlo k zvýšeniu výživného na matkou požadovanú úroveň, pričom potreba zvýšenia výživného vyplynula zo zvýšených potrieb detí a zo všeobecne známeho faktu zvýšenia životných nákladov. Len majetok spoločnosti F. S. bol ku koncu roku 2021 v sume 897 465 eur a majetok spoločnosti Y. mal hodnotu 249 658 eur. Aj s prihliadnutím na to, že otec nie je úplným výlučným vlastníkom týchto spoločností, je jeho majetok dostatočne vysoký na to, aby bolo výživné zvýšené, životnú úroveň otca to nijako neohrozí. Aj odvolací súd je toho názoru, že životný štýl otca je odrazom jeho majetkovej situácie. Ak teda otec absolvuje zahraničné dovolenky v R. E., R. a Islande (pričom nestačí len zakúpiť dopravu a ubytovanie, ale otec musí byť pripravený finančne zabezpečiť aj bežné výdavky počas pobytu, ako je strava, miestna preprava, zdravotná starostlivosť a iné), podobnú možnosť musia mať aj jeho deti, lebo deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určovaní sumy potrieb maloletých detí je potrebné vychádzať nielen z toho, aká je minimálna výška týchto výdavkov, ale je potrebné pritom prihliadať aj na životnú úroveň rodičov. Potrebu stravovania, bývania, obliekania, vzdelávanie, oddychu, zdravotnú starostlivosť a iné
potreby možno napĺňať v rôznej kvalite a tomu zodpovedá aj suma, ktorú je potrebné na tieto plnenia vynaložiť. Odvolací súd považuje sumu 650 eur u mal. Y. a sumu 550 eur u mal. R. za primeranú sumu bežného výživného. Preto odvolací súd považuje za dôvodné zvýšiť bežné výživné podľa návrhu matky (výživné na úspory zostalo týmto rozhodnutím nedotknuté). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že aj matka splní svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností a schopností. Potreby maloletých nie sú nižšie ako súhrn výživného (naturálneho a finančného) od oboch rodičov.
11. V čase vyhlasovania rozhodnutia súdom prvej inštancie už bolo splatné aj výživné za celý október 2023, a preto správne malo byť určené dlžné výživné za obdobie od 27.1.2023 do 30.10.2023. Dlžné výživné s prihliadnutím na zmenu rozsudku je u mal. Y. aj mal. R. v sume 1.374,19 eur (za 5 dní januára v sume 24,19 eur a za 9 mesiacov po 150 eur).
12. Podľa ust. § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda priamo dňom doručenia rozhodnutia, nie v určitej lehote počítanej od doručenia rozhodnutia. Stanovenie inej lehoty na zaplatenie výživného (vrátane stanovenia lehoty na zaplatenie výživného viazanej na právoplatnosť rozhodnutia) popiera obsah a účel ustanovenia § 44 CMP a je aj proti záujmu vyživovanej osoby. Odklon od ustanovenia § 44 CMP by musel byť odôvodnený zásadnými dôvodmi a v danom prípade nie na takýto odklon dôvod. Preto odvolací súd zmenil aj výrok o dlžnom výživnom v časti jeho splatnosti a uložil otcovi dlžné výživné zaplatiť v zákonnej lehote. Rozhodnutie súdu o povinnosti platiť výživné je deklaratórne, povinnosť vyživovať vyplýva priamo zo zákona. Každá osoba povinná vyživovať inú osobu si musí byť tejto povinnosti vedomá a tomu prispôsobiť svoje správanie. Nie je možné akceptovať, aby vyživovacia povinnosť nebola plnená a povinná osoba potom, ako ju na platenie výživného zaviazal súd, získava rozhodnutím súdu ďalší odklad plnenia.
13. Matkin príjem a majetok nie je pre rozhodnutie v tejto veci podstatný - podstatné je, že matka riadne a v dostatočnom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým naturálne (starostlivosťou) aj finančne. Vyššia miera starostlivosti matky má svoj odraz v nižšej miere finančného plnenia zo strany matky a nižšia miera starostlivosti otca má svoj odraz vo vyššej miere finančného plnenia zo strany otca.
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).