Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-53-2023.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/53/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., pr. zast.: JUDr. Miroslav Pilát, advokát, IČO: 51 003 007, so sídlom Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou, proti žalovanému: D. E., na neznámom mieste, pr. zast.: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 , Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č 815711/9190, bytom C. H. XXX, XXX XX C. (ďalej aj „žalobca“) a žalovaného D. E. (ďalej aj „žalovaný“) k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres Prešov, obec C., katastrálne územie C. na LV č. XXXX ako pozemok registra „E“, parc. č. 3223 – orná pôda o výmere 359 m2.
II. Prikazuje nehnuteľnosť uvedenú v bode I. do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanému vyporiadací podiel vo výške 3.390 € na depozitný bankový účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 06.07.2023 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXXX, orná pôda o výmere 359 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. C., okres Prešov, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca - v podiele 1/2 k celku, čo predstavuje výmeru 169,50 m2 a žalovaný - J. G. 1 C. K., čo predstavuje výmeru 169,50 m2. V prípade žalovaného D. E. sa jedná o tzv. nezisteného vlastníka, čo vyplýva zo správy obce Kendice a Drienovská Nová Ves. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty predmetnej parcely, žalobca vychádzal zo znalosti iných konaní kde sa dospelo k sume 16,00 € za m2.
2. K žalobe sa zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond vyjadril podaním došlým súdu dňa 20.09.2023. V tomto podaní žalovaný uviedol, že súhlasí aby do výlučného vlastníctva žalobcu bol prikázaný celý pozemok. L. K. XX€/M..
3. Na pojednávaní medzi stranami sporu došlo k zhode na cene pozemku 20€/m2.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov.
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 4.1. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 4.2. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. 4.3. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. 4.4. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). 4.5. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
5. Súd v súlade s tvrdenia strán sporu má za to, že reálne rozdelenie parcely by vzhľadom na jej veľkosť bolo neúčelné. Vznikli by pozemky o veľkosti 169,50 m2, ktoré by boli hospodársky nevyužiteľné, čo by znamenalo aj pokles ich hodnoty. Súd preto znovu v súlade s návrhmi strán sporu rozhodol o prikázaní parcely do výlučného vlastníctva žalobcu. 5.1. Pokiaľ ide o výšku vyporiadacieho podielu, vzhľadom na nespornosť ceny 20€/m2 je jeho výška 169,50 m x 20 € = 3390 €.
6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6.1. Vzhľadom na to, že žalobca náhradu trov konania nepožadoval, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Prihliadal aj na to, že ide o konanie, ktorého strany sporu sú zároveň žalobcami aj žalovanými (iudicium duplex), v rámci ktorého sa nárok na náhradu trov konania stranám sporu v zásade nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.