Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-59-2012.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. K., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov - matky: Y. K., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. V., U. XXXX/XX a otca: R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8P/132/2011-119, zo dňa 3. mája 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého W. K. sumu 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 1.11.2011. Zameškané výživné za obdobie od 1.11.2011 do vyhlásenia rozsudku, na maloletého W., vo výške 251 eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý zostatok dlhu. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/13/2008-37 zo dňa 28.4.2008 v časti o úprave výživného. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že naposledy bola výška výživného upravená pri rozvode manželstva rodičov v roku 2008, kedy bol maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy. Od poslednej úpravy uplynuli 4 roky a za túto dobu došlo k zmene pomerov u maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy. Zvýšili sa výdavky matky na úhradu potrieb dieťaťa v súvislosti s tým, že je starší, ako aj v súvislosti so školskou dochádzkou a mimoškolskou záujmovou aktivitou. Pomery u matky sú nepriaznivé. Je pravdou, že sama ukončila podnikanie, z ktorého mala zabezpečený príjem, avšak nebola zistená bezdôvodnosť takéhoto rozhodnutia matky. Podnikanie ukončila v čase, keď mal maloletý vážne problémy so správaním sa v škole. Problémové správanie dieťaťa si vyžadovalo zvýšenú starostlivosť a dozor zo strany matky. Po ukončení podnikania matky sa problémy v správaní maloletého už nevyskytujú. Hoci otec preukazoval, že jeho príjmy sú vo len výške 250 eur v čistom, súd je toho názoru, že jeho pomery sú priaznivejšie ako ich deklaruje. Spočiatku uvádzal, že výška dohodnutej odmeny za práce v bare bola 1.000 eur mesačne, a aj z jeho výpovede, pokiaľ uvádzal príjem čašníkov v bare 500 eur, je zrejmé, že jeho príjem je vyšší než tvrdená suma 250 eur mesačne. Ako bolo zistené, otec vykonáva na základe splnomocnenia všetky činnosti týkajúce sa prevádzky baru pre spoločnosť 1.A, s. r. o. a jeho príjem, ako vedúceho pracovníka, určite nie je nižší ako dosahuje v bare čašník. Naviac, otec je naďalej konateľom spoločnosti CdM s.r.o. Poprad. Pokiaľ uvádzal, že táto
spoločnosť je nečinná a zo spoločnosti nemá žiadne príjmy, tieto tvrdenia nepreukázal a ani nenavrhol na ich preukázanie dôkazy. Povinného rodiča zaťažuje povinnosť preukázať hodnoverným spôsobom výšku svojich príjmov a výdavkov. Posledne určené výživné vo výške 49,80 eur mesačne, nezodpovedá zisteným pomerom maloletého dieťaťa. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zvýšil výživné na W. od 1.11.2011, t.j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného a kedy už pomery dieťaťa zvýšenie výživného odôvodňovali, a to na sumu 100 eur mesačne. Zároveň vyčíslil zameškané výživné na maloleté dieťa od 1.11.2011 do vyhlásenia rozsudku, t.j. za 5 mesiacov vo výške 251 eur, ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a výškou pôvodne určeného výživného, čo je suma 50,20 eur mesačne. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Podľa otca súd riadne nepreskúmal všetky tvrdenia matky a pravdivosť jej tvrdení o jej insolventnosti a nedostatku možností zarábať si riadne v pracovnom pomere. Tiež nebral do úvahy jej lenivosť a nezáujem o prácu. Odôvodnenie rozsudku udáva, že matka nemá finančné prostriedky, lebo je nezamestnaná a z úradu práce nepoberá žiadne finančné prostriedky, lebo dlhuje finančnú čiastku Sociálnej poisťovni 700 eur. To je zavádzajúce, pretože úrad práce sa riadi inými pravidlami pri určovaní dávky v nezamestnanosti. Okrem iného je v rozhodnutí uvedené, že zo žiadneho zárobku, ani zo žiadnych dávok úradu práce navrhovateľka je schopná platiť 150 eur na nájom svojej matke, s ktorou žije v spoločnosti. Taktiež je tam uvedené, že dlhuje Sociálnej poisťovni 700 eur a má aj iné dlhy. To však nemôže byť argument na zvýšenie výživného. Súd v rozhodnutí vôbec nebral do úvahy veľmi zlú finančnú situáciu otca a uvádza nepravdivé tvrdenia, že zarába 1.000 eur. Odporca pri výsluchu uvádzal, že mesačne zarába 250 eur a 1.000 eur zarobil od januára do apríla 2012 ako prevádzkovateľ. Tiež nebral zreteľ na skutočnosť, že je platcom ďalších alimentov na dcéru 66 eur mesačne. Tiež ho nezaujímali skutočnosti finančného stavu odporcu, a to že je vysoko zadlžený. Žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.
Matka vo vyjadrení poukazuje na to, že sa riadne stará o dieťa, čo sa nedá povedať o odporcovi, ktorý nejaví záujem o dieťa a neplní si vyživovaciu povinnosť. Je zrejmé, že otec ignoroval súd a zatajoval svoje príjmy a výdavky, nebol schopný predložiť doklady, na ktoré ho súd opakovane vyzýval. Suma 100 eur, ktorú navrhovateľka žiada, je adekvátna, nakoľko výdavky na maloletého syna sa zvýšili. Navrhovateľka je momentálne nezamestnaná a nemá dostatok financií na pokrytie výdavkov. Hľadá si prácu a hlási sa úrade práce. Momentálne neprispieva ani sumu 150 eur svojej matke, keďže nemá financie. Žije s maloletým za pomoci matky a brata. Žiada odvolanie odporcu zamietnuť.
Kolízny opatrovník žiada rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku.
Odvolanie otca nie je dôvodné.
Hmotnoprávnym dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane účastníkov konania, či už maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby alebo osôb povinných, matky a otca.
Záver okresného súdu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, čo odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, je správny.
Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba cca 4 roky. Potreby maloletého sa nepochybne zvýšili, keďže v čase predchádzajúceho rozsudku navštevoval 1. ročník základnej školy, v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy, s čím možno predpokladať zvýšené výdavky na školské potreby. Z dôvodu vyššieho veku sa zvýšili náklady na stravovanie, obliekanie, obuv. Maloletý sa venuje záujmovej činnosti, navštevuje prírodovedecký a zdravotnícky krúžok, s čím sú spojené poplatky. U maloletého sa vyskytli problémy so správaním, ktoré sa matka snaží riešiť a preto je potrebné, aby výživné bolo spôsobilé zabezpečiť aj možnosti duševného rozvoja osobnosti. Súd je povinný z úradnej povinnosti
prihliadať na zmenu životných nákladov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Z komplexu uvedených okolností vyplýva podstatná zmena pomerov na strane maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Podstatne sa zmenili aj pomery matky, ktorá je v súčasnosti bez príjmu, pričom zo zistení vykonaných prvostupňovým súdom možno konštatovať, že matke nemožno pričítať zavinenie na súčasnej situácii, kedy ukončila podnikanie a je bez práce. Matka sa ako osamelá osoba stará o dieťa, s dieťaťom sa vyskytli výchovné problémy, ktoré bola povinná riešiť. Je preukázané, že matka spolupracuje so školou pri riešení výchovných problémov, vzdala sa zamestnania, aby mohla čas venovať synovi, čo sa prejavilo v zlepšení správania sa dieťaťa v škole. Napriek tomu sa matka podieľa na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k synovi zabezpečovaním osobnej starostlivosti a zabezpečovaním potreby bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň finančným plneniam. Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu matky táto nie je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť iným spôsobom.
Okresný súd sa dôsledne zaoberal možnosťami a schopnosťami otca plniť si vyživovaciu povinnosť, keď komplexne posúdil nielen jeho preukázané príjmy, ale komplexne jeho možnosti a schopnosti a celkovú životnú úroveň otca.
Otec počas celého prvostupňového konania nepredložil prvostupňovému súdu doklady na preukázanie jeho príjmu z podnikania a závislej činnosti, hoci opakovane deklaroval ochotu tieto doklady predložiť a tvrdenia o jeho majetkových pomeroch prednesené pred súdom sú rozporné. Otec najprv uvádzal, že na základe dohody s konateľom spoločnosti 1.A, s.r.o., ktorá prevádzkuje bar a pre ktorú pracuje, bude za túto činnosť dostávať 1.000 eur mesačne, neskôr svoj príjem deklaroval za obdobie február až apríl 2012 vo výške 800 eur. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ otec vykonáva prevádzkovateľa a zásobovača baru, zároveň zabezpečuje výber a prijímanie pracovníkov, je nepravdepodobné, že dosahuje nižší zárobok ako traja čašníci, ktorí v bare pracujú s priemerným zárobkom 500 eur mesačne (čo vyplýva z výpovede otca). Pokiaľ by však otec dosiahol za obdobie február až apríl 2012 príjem z tejto činnosti vo výške 800 eur, takýto príjem nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, takýto príjem by nezodpovedal ani výške minimálnej mzdy. U otca neboli zistené žiadne obmedzenia zdravotného, prípadne iného charakteru, pre ktoré by nemohol pracovať. Otec je spoločníkom a konateľom dvoch spoločností, ktorých príjmy za posledný kalendárny rok nemohli byť zistené aj preto, že nepodal v zákonnej lehote daňové priznanie. Jednu zo spoločností, spoločnosť Next Bar s.r.o. otec založil k 3.11.2011. Hoci otec udáva, že táto spoločnosť nedosahuje výnosy ani náklady, účelom založenia spoločnosti s ručením obmedzeným je výkon podnikateľskej činnosti, s tým musel byť otec uzrozumený už pri zakladaní tejto spoločnosti. Založenie spoločnosti si vyžaduje nie len administratívne výdavky, ale zároveň zloženie vkladu spoločníka. Pokiaľ otec teda disponoval možnosťami založiť si spoločnosť, s čím sú spojené finančné náklady, hoc ju aj nevyužíva na výkon podnikateľskej činnosti, je to dôkazom o jeho nie nepriaznivej finančnej situácii. Otec používa motorové vozidlo značky Audi, ktoré podľa jeho výpovede patrí spoločnosti Next Bar s.r.o. Už aj z uvedeného vyplýva, že nemožno uveriť tvrdeniam otca o tom, že ním založené obchodné spoločnosti nevykazujú žiadnu činnosť. Vychádzajúc potom z celkovej životnej úrovne otca, prihliadnuc aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére T. určenú vo výške 2.000,- Sk mesačne, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu syna W. sumou 100 eur mesačne.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .