Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-156-2023.pdf
PDF · 66.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/156/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.: XX.XX.XXXX v C., bytom: D. XXXX/X, A. E., t.č. ÚVTOS Leopoldov, v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.5.2023, č.k. 0T/25/2020 - 137, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar.: XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 419 ods. 1 Trestného poriadku tak, že odsúdený A. B., nar.: XX.XX.XXXX v C., bytom: D. XXXX/X, A. E., t.č. ÚVTOS Leopoldov, vykoná trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/25/2020 zo dňa 04.02.2020, právoplatným 04.02.2020 v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné. 5. Napadnutým uznesením rozhodol súd prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe 16 mesiacov podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/25/2020-52 z 04.02.2020. 6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený, hoci dostal od súdu možnosť preukázať, že povedie riadny život, túto možnosť a šancu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nevyužil a dostal sa do rozporu so zákonom, dopustil sa trestných činov, za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/102/2022 zo dňa 05.05.2022 (dátum spáchania skutku: 03.05.2022), trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/32/2020 zo dňa 11.02.2020 (dátum spáchania skutku: 09.02.2020), trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/192/2021 zo dňa 13.08.2021 (dátum spáchania skutku: 11.08.2021), trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/11/2022 zo dňa 28.03.2022 (dátum spáchania skutku: 13.08.2021). Prvostupňový súd konštatuje, že ak odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo
svoj účel a že podmienečne odložený trest treba vykonať. U odsúdeného teda nemožno hovoriť o vedení riadneho života, a z toho dôvodu súd rozhodol tak, že odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/25/2020 zo dňa 04.02.2020, právoplatným 04.02.2020 a zároveň zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 7. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 8. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje aj napadnutý výrok za vecne správny. 9. Sťažnostný súd má na základe skutočností zistených prvostupňovým súdom za dostatočne preukázané, že odsúdený v stanovenej skúšobnej dobe neviedol riadny život a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s § 50 ods. 4 Trestného zákona nariadil odsúdenému trest odňatia slobody vykonať tak, ako je to vyššie uvedené. Prvostupňový súd v tomto smere dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správnosť výroku napadnutého uznesenia. 10. Za situácie, keď sa odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustil celkovo štyroch úmyselných trestných činov, má sťažnostný súd za to, že ide o závažné a najmä úmyselné porušenie podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu a je nevyhnutné na odsúdeného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, aby bol naplnený požadovaný preventívny a výchovný účinok uloženého trestu. Opakované spáchanie úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. 11. Sťažnostný súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu v tom smere, že odsúdenému už raz bola poskytnutá šanca, aby za spáchanú trestnú činnosť nemusel vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody a mal možnosť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázať polepšenie a skutočnosť, že uložený podmienečný trest odňatia slobody mal na neho požadovaný vplyv, poučil sa a ďalej už bude viesť riadny život. Skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil ďalšieho protiprávneho konania, a to opakovane, svedčí o tom, že predchádzajúce potrestanie nesplnilo svoj účel a nejaví sa pre nápravu páchateľa ako dostatočné a účel trestu je v prípade odsúdeného možný dosiahnuť len jeho výkonom. 12. Prvostupňový súd postupoval správne aj vtedy, keď odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 13. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.