Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/15/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: ILT spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: ILT s.r.o., IČO: 36 175 030, so sídlom Krivá 23, Košice, právne zastúpený: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100171758/2024 zo dňa 16.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 28.03.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) toho istého dňa sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100171758/2024 zo dňa 16.01.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“) č. 102335879/2023 zo dňa 13.09.2023, o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 73 446,02 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia žalovaného môže u žalobcu viesť k finančnej škode na jeho majetku, ale i iných právach. Nútený výkon rozhodnutia v daňovej exekúcii môže súčasne spôsobiť závažnú ujmu na podnikateľských aktivitách žalobcu a vystaviť ho možným negatívnym dopadom vo vzťahu k jeho súčasným i budúcim obchodným partnerom. Zároveň žalobca argumentuje tým, že daňová exekúcia vedie v zásade k nenapraviteľným následkom, keďže podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

3. Žalobca ďalej konštatuje, že mu bolo v obdobných veciach v iných daňových konaniach doručených dovedna už šesť rozhodnutí žalovaného za iné zdaňovacie obdobia, kde výška vyrubenej dane súhrne prevyšuje sumu vyše 254 000,- eur, a spoločne s týmto konaním dokonca vyše 314 000,- eur, čo je, podľa názoru žalobcu, pre neho preukázateľne likvidačné.

4. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.07.2024, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, ktorý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený a konštatuje, že z postupu správcu dane nevyplýva, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný zároveň uvádza, že skutočnosť, že žalobcovi doposiaľ bolo v obdobných veciach v iných konaniach

doručených šesť rozhodnutí žalovaného za iné zdaňovacie obdobia, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny

charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V danej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí vznik závažnej ujmy (nenapraviteľného následku) v podobe finančnej škody na jeho majetku, ale i iných právach, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov musí byť spojená s okamžitými, nie v budúcnosti možnými právnymi následkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba možnosť vydania následných rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní voči žalobcovi, bez ktorých nemôže byť samotné daňové exekučné konanie realizované. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného teda reálne nemôže dôjsť k závažnej ujme, či inému nenapraviteľnému následku predpokladanému zákonom voči žalobcovi, keďže vytvára iba možnosť pre následné vydanie rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní. Správny súd preto poukazuje na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k celkovému ochromeniu jeho obchodnej spoločnosti a spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej finančnej škody. Žalobca v predmetnej veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali začatie výkonu exekúcie na jeho majetok. Taktiež neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne, nielen hypotetické dopady. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové pomery a neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú situáciu, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca tvrdil, že okamžitý výkonom preskúmavaného rozhodnutia prípadne v spojení s výkonom ďalších rozhodnutí za iné zdaňovacie obdobia bude pre žalobcu likvidačný. Toto tvrdenie však nebolo podporené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom rozsahu a závažnosti zásahu, ktorý by mohol byť vyvolaný na strane žalobcu okamžitým výkonom preskúmavaného rozhodnutia. Posúdenie uvedenej skutočnosti je možné iba pri zohľadnení majetkových pomerov a finančnej situácie žalobcu, ktoré za týmto účelom žalobca dostatočne nepreukázal. Z týchto dôvodov žalobca neosvedčil, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre neho

predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v tomto konaní nepreukázal a i s poukazom na podnikateľské riziko žalobcu, nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

17. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

19. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).