Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-668-2009.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/668/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: O. F., R.. XX. X. XXXX, T. D. N. I. XXX/X, Q. K., pre vymoženie pohľadávky 803,95 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, pod sp. zn. Ex 2220/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 181,24 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom sa dňa 12. 8. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2220/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 803,95 Eur s prísl., priznanej vykonateľným platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/06875/2008 zo dňa 15. 5. 2009, vydaným pobočkou Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 022484* zo dňa 28. 9. 2009, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 803,95 Eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 8,29 Eur a trovy exekúcie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. 10. 2011, súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie. Svoje podanie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo do dnešného dňa povinnému doručené, pretože sa na uvedenej adrese nezdržuje a taktiež sa nezdržuje na novo zistenej adrese v Českej republike. Šetrením v katastri nehnuteľností bol zistený majetok vo vlastníctve povinnej, avšak jeho hodnota je nižšia než by boli vzniknuté náklady na dražbu uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1/30. Od príbuzných povinnej, pri návšteve dňa 29. 8. 2011 vo Východnej bolo získané dedičské rozhodnutie, v ktorom je uvedená hodnota domu, z čoho vychádza, že hodnota podielu povinnej je cca 360,-Eur. N. D. ako súčasný obyvateľ rodinného domu uviedol, že on by určite podiel povinnej neodkúpil, pretože nemá na to peniaze a navyše už za ňu splatil množstvo dlhov (okrem iného platí pravidelne aj daň z nehnuteľnosti za všetkých spoluvlastníkov) a už nie je schopný platiť ďalšie výdaje. Uviedol, že o súčasnom pobyte povinnej nič nevie, podľa šírených správ by mala bývať v Prahe. Do domu sa presťahoval asi pred dvomi mesiacmi, lebo chátral a nikto sa o neho nestaral. V súčinnosti s Mestským úradom Liptovský Mikuláš bolo zistené, že povinná je stále prihlásená k trvalému pobytu na adrese v Liptovskom Mikuláši. Okresný dopravný inšpektorát v Liptovskom Mikuláši oznámil, že povinná nie je vlastníčkou motorového vozidla. Sociálna poisťovňa oznámila, že posledným zamestnávateľom povinnej bola spoločnosť Personal fabric s. r. o. v roku 1999. Povinná nie je evidovaná v živnostenskom ani obchodnom registri. Povinná nie je evidovaná ani v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na základe uvedeného tak súdny exekútor
skonštatoval, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto navrhol predmetnú exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 181,24 Eur a predložil špecifikáciu trov exekúcie a exekútorský spis Ex 2220/2009.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má súd za primerané, hospodárne, účelné a preukázané.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
Podľa ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a telekomunikačné poplatky vo výške 7,80 Eur. Súdny exekútor si uplatnil za služobnú cestu zo dňa 29. 8. 2011 na trase Nitra - Východná a späť cestovné náhrady vo výške 104,76 Eur a v súlade s ust. § 23 vyhlášky aj náhradu za stratu času vo výške 5,28 Eur. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. účinným od 1. 1. 2009, ako vykonávacím predpisom zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 0,183 Eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi základnú náhradu za 390 km vo výške 71,37 Eur. Z predloženého technického preukazu použitého cestného motorového vozidla súd zistil, že výrobca uviedol spotrebu paliva 5,9l/100 km. Súdny exekútor nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, preto súd na výpočet spotreby použil cenu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky v týždni 29. 8. 2011 - 4. 9. 2011, ktorá je 1,451 Eur. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 33,39 Eur. Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada cestovných výdavkov
v celkovej výške 104,76 Eur. Zároveň patrí súdnemu exekútorovi náhrada za stratu času v súvislosti s vykonanou pracovnou cestou v súlade s ust. § 23 vyhlášky vo výške 5,28 Eur.
Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty (DPH) a preukázal, že je platiteľom tejto dane. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preto súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 Eur a náhrady 117,8 Eur o 20 % DPH, t. j. o 30,21 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 181,24 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.