Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-95-2012.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., Y. 12, o zaplatenie 345,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 11C/282/2010-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eura, ktorú sumu povolil odporcovi splácať v splátkach po 10 eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 25. dňa daného mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 9,46 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 01. 08. 2007 bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a J. A. ako dlžníčkou zmluva o úvere č. 4540283, na základe ktorej navrhovateľ poskytol J. A. úver vo výške 8.000,-Sk (265,55 eura), pričom J. A. sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.600,-Sk ( 252,27 eura ), t. j. celkovo zaplatiť sumu 15.600,-Sk ( 517,83 eura ) v 12-tich mesačných splátkach po 1.300,-Sk ( 43,15 eura ), počnúc dňom 20. 08. 2007. Poukázal na bod 9 a 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde sa dlžníčka zaviazala platiť dohodnuté splátky včas a v súlade s uzatvorenou zmluvou a uznala dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v zmluve. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a J. A., založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i úmrtného listu a osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Katarínou Košťálovou, súdnou komisárkou, na základe poverenia Okresného súdu Levice zo dňa 15. 05. 2008 č. k. 10D/10/2008-13 mal za, to, že dedičom po poručiteľke J. A., zomr. dňa XX. XX. XXXX je odporca, ktorý nadobudol celé dedičstvo bez povinnosti výplaty spoludedičke, a tým zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy poručiteľky, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľky. Dospel k záveru, že poručiteľke J. A. vznikla na základe zmluvy povinnosť vrátiť navrhovateľovi peňažné prostriedky v sume 8.000,-Sk ( 265,55 eura ), avšak nevznikla jej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poplatky a úrok v sume 7.600,-Sk ( 252,27 eura ), nakoľko v predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov. Spotrebiteľský úver tak označil za bezúročný a bez poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že poručiteľka uhradila navrhovateľovi celkovo 5.200,-Sk ( 172,61 eura ) v 4 splátkach po 1.300,-Sk ( 43,15 eura ), zaviazal odporcu v intenciách ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eura, ktorú vzhľadom na jeho príjmy povolil odporcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne vždy do 25. dňa daného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie ďalšej, než súdom priznanej sumy, keďže časť úveru poručiteľka už vrátila a na zaplatenie úroku a poplatku navrhovateľovi voči poručiteľke a ani voči odporcovi nárok nevznikol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a v konaní čiastočne úspešnému odporcovi ( procesný úspech 46,14 % ) priznal náhradu trov konania v celkovej výške 9,46 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26,50 eura ( 46,14 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 26,50 eura ).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v zamietajúcej časti, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď predmetnú zmluvu o úvere označil za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril s poručiteľkou J. A. v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto má povahu absolútne obchodno-záväzkového vzťahu. Poručiteľke poskytol peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, a preto výber možnosti splácania úveru v pravidelných intervaloch nie je možné považovať za odloženie splátky, ale za určenie konkrétne dohodnutých termínov splátok. Nakoľko predmetom zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky, t. j. nie tovar alebo služba, zmluva o úvere nemohla obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda ani ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len RPMN ). Záverom poukázal, že do 31. 12. 2007 zákon o spotrebiteľských úveroch obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN a na zmluvy o úvere sa tento zákon vzťahoval až na základe jeho novelizácie účinnej od 01. 01. 2008. Naviac do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie, t. j. úrok z omeškania a z poplatkov prichádzal do úvahy poplatok platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Uzavrel, že v danom prípade bola predmetná zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a voči odporcovi ako dedičovi po poručiteľke J. A. má nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale i na vrátenie príslušného poplatku v celkovej výške 252,28 eura, ktorý v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje v 1/3-ine dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3-inách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Rovnako sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, nakoľko ak by súd vec správne právne posúdil, jeho návrh vo zvyšnej časti by nezamietol a priznal by mu náhradu trov konania.
Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP ) prejednal vec v odvolaním napadnutej časti na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18. 10. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 345,22 eura a náhrady trov konania vo výške 20,50 eura. Pohľadávka navrhovateľa predstavovala nezaplatené mesačné splátky z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere č. 4540283, ktorú navrhovateľ uzatvoril s J. A. dňa 01. 08. 2007. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke J. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, vydaného JUDr. Katarínou Košťálovou, notárkou so sídlom v Leviciach, Na Bašte 1 na základe poverenia Okresného súdu Levice vyplýva, že odporca a J. A. ako dedičia v I. dedičskej zákonnej skupine uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, pričom odporca nadobudol celé dedičstvo bez povinnosti výplaty spoludedičky. Všeobecná hodnota dedičstva činila sumu 1.000 000,-Sk ( 33.193,92 eura ) a výška dlhov poručiteľky sumu
310.000,-Sk ( 10.290,11 eura ), t. j. čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 690.000,-Sk ( 22.903,80 eura ). Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti istiny návrhu navrhovateľa vyhovel, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu požadovanú sumu 92,94 eura a vo zvyšku návrh navrhovateľa v časti úroku a poplatku zamietol. Prisudzujúcu časť rozhodnutia žiaden z účastníkov konania odvolaním nenapadol, v tejto časti preto nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostala len navrhovateľom odvolaním napadnutá zamietajúca časť a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, t. j. tým, čo nadobudol ( in natura ), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Pre určenie zodpovednosti dediča za primerané náklady pohrebu poručiteľa a za jeho dlhy je rozhodujúce rozhodnutie súdu o dedičstve, alebo osvedčenie o dedičstve, z ktorého je zrejmé, ktorí potenciálni dedičia sa stali právnymi nástupcami poručiteľa a v akej hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Trvanie povinnosti fyzickej osoby v prípade jeho smrti upravuje ust. § 579 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jeho obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. O tom, kto dlžníka vystrieda v jeho právnom vzťahu k veriteľovi ( veriteľom ), závisí od výsledkov dedičského konania. Z dlhov, ktoré vznikli za života poručiteľa, dedič zodpovedá len za dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Na dediča tak prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú. Z hľadiska týchto dlhov nie je rozhodujúce, či v čase prejednania dedičstva boli známe. Ustanovenie § 470 až 472 Občianskeho zákonníka potom len určuje, v akom rozsahu zodpovedá dedič za záväzky poručiteľa, pričom až uspokojením pohľadávky veriteľa zanikne záväzok.
Z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci niet sporu o tom, že J. A. zomrela dňa XX. XX. XXXX a celé dedičstvo nadobudol odporca bez povinnosti výplaty spoludedičke, pričom všeobecná hodnota dedičstva činila sumu 1.000 000,-Sk ( 33.193,92 eura ) a výška dlhov poručiteľky sumu 310.000,-Sk ( 10.290,11 eura ), t. j. čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 690.000,-Sk ( 22.903,80 eura ). Odporca ako dedič tak v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy zodpovedá za dlh poručiteľky, ktorý na neho prešiel smrťou poručiteľky. Rovnako tak niet sporu o tom, že J. A. a navrhovateľ uzatvorili dňa 01. 08. 2007 zmluvu o úvere č. 4540283, na základe ktorej navrhovateľ poskytol J. A. úver vo výške 8.000,- Sk ( 265,55 eura ), pričom dlžníčka sa zaviazala zaplatiť mu uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.600,-Sk ( 252,27 eura ), t. j. celkovo zaplatiť mu sumu 15.600,-Sk ( 517,83 eura ), a to v 12- tich mesačných splátkach po 1.300,-Sk ( 43,15 eura ), počnúc dňom 20. 08. 2007, pri neurčenej ročnej percentuálnej miere nákladov. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že poručiteľka zaplatila navrhovateľovi 4 splátky po 1.300,-Sk ( 43,15 eura ), a to v dňoch 17. 08. 2007, 18. 09. 2007, 19. 10. 2007 a 19. 11. 2007.
Podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy upravoval zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom do 31. 12. 2007. Tento v § 2 písm. a) spotrebiteľský úver vymedzil ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( § 2 písm. b ). Za veriteľa vymedzil fyzickú osobou alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania ( § 3 ods. 1 ) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ( § 3 ods. 2 ).
Posudzujúc predmetnú zmluvu uzatvorenú navrhovateľom a J. A. z hľadiska týchto ustanovení niet pochýb o tom, že táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže bola uzatvorená medzi oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a J. A. ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom zmluvou sa navrhovateľ zaviazal vo forme úveru poskytnúť J. A. peňažné prostriedky a táto sa zaviazala mu ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Z uvedených hľadísk posudzovaná zmluva preto bola štandardnou typovou spotrebiteľskou zmluvou, ktoré sú charakterizované najmä tým, že sú pre spotrebiteľov vopred pripravené, nie je vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo zmeny obsahu pred uzatvorením a ich súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Bolo preto potrebné na takto založený právny vzťah účastníkov konania aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52- § 54 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento aj v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, tieto si osvojil, a preto ich duplicitne opakovať nebude.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovala najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov. V prípade, ak nie je tento údaj v zmluve uvedený, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že navrhovateľ si v danej veci uplatňuje i poplatky a úrok v celkovej sume 7.600,-Sk ( 252,27 eura ) pri poskytnutí úveru vo výške 8.000,-Sk ( 265,55 eura ) a pri absencii údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľovi takýto nárok voči poručiteľke J. A. a ani voči odporcovi v zmysle ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevznikol. Vzhľadom k tomu, že J. A. časť svojho dlhu navrhovateľovi zaplatila, t. j. uhradila mu celkovo 4 splátky v dohodnutej výške po 1.300,-Sk ( 43,15 eura ), po odpočítaní tejto sumy zo sumy poskytnutého úveru je potom odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eura, za ktorý dlh v tejto sume zodpovedá ako dedič podľa § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď si v plnom rozsahu osvojil i dôvody napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, na ktoré v ďalšom len poukazuje, tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje na skonštatovanie ich správnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca v tomto smere návrh nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.