Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v B. A., na ul. M. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Francisciho č. 3288, proti žalovanej D. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., na ul. C. č. XXXX/XX, právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv. Egídia č. 40/93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie sumy 6.820 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04.03.2022 č.k. -83, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi stranami sporu bola podpísaná zmluva o pôžičke. Spornou zostala skutočnosť, či k poskytnutiu pôžičky skutočne došlo. Ako vyplýva z ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

3. Zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o vyjadrenie žalovanej uvedené v zmluve o pôžičke, avšak doklad o existencii hotovosti predložený nebol. Žalovaná síce uviedla, že pôžička mala byť poskytnutá v súvislosti s nájmom nebytových priestorov, avšak poprela, že by jej fyzicky boli finančné prostriedky skutočne odovzdané, pričom navyše namietla zákonné obmedzenie a faktickú nemožnosť prijatia hotovosti prevyšujúcej sumu 5.000 eur. Keďže sa jedná o reálny kontrakt, je úlohou žalobcu preukázať reálne poskytnutie finančných prostriedkov.

4. V naznačenom smere sa poukázalo na existujúcu judikatúru, z ktorej vyplýva, že skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu -

poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. (Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

5. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

6. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by došlo k vzniku právneho vzťahu z pôžičky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalovanej nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej žalobca neposkytol pôžičku. Naopak, je to žalobca, ktorý musí poskytnutie pôžičky (nie podpis zmluvy) preukázať. Ako bolo konštatované vyššie, dokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V tomto smere žalobca reálne odovzdanie predmetu zmluvy o pôžičke nepreukázal.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ust. ,

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že záver o nepreukázaní reálne poskytnutých finančných prostriedkov je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca vo svojej žalobe predložil dôkaz, a to zmluvu o pôžičke zo dňa 15.01.2016, ktorú žalovaná riadne podpísala a z ktorej je zrejmé, že potvrdila prevzatie pôžičky v sume 6.820 eur. Žalobca si nevie predstaviť ako by mal ešte inak preukazovať existenciu hotovosti ako vyhlásením žalovanej priamo v zmluve o pôžičke zo dňa 15.01.2016, ktorým žalovaná svojim podpisom potvrdila prijatie pôžičky (hotovostnej) vo výške 6.820 eur. Pokiaľ by žalovaná predmet pôžičky neobdŕžala, je úplne nelogické, aby zmluvu obsahujúcu jej prehlásenie o prevzatí peňazí v určitej výške podpísala. Odporovalo by to pravidlám logického myslenia tiež, pokiaľ by zmluva obsahujúca potvrdenie o prevzatí peňazí nemala byť dostatočným dôkazom preukázania tejto skutočnosti a naviac by bolo v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ by im nebolo týmto spôsobom dôkazného hodnotenia prítomnosti potvrdenia o prevzatí peňazí v samotnej zmluve o pôžičke umožnené, spoľahnúť sa tiež na to, že celkový zrejmý obsah ich zmluvného dojednania nemôže byť vyvrátený len na základe obyčajného popretia zo strany účastníka, ktorý prirodzene nechce znášať následky svojho porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu.

10. Žalobca pred podaním žaloby svojim prípisom zo dňa 14.11.2018 vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky vo výške 6.820 eur. Na túto žiadosť žalobcu žalovaná reagovala svojim prípisom zo dňa 22.11.2018 (tento dôkaz sa nachádza v súdnom spise), v ktorom okrem iného uviedla, že pôžička mala byť poskytnutá a v závere tohto prípisu navrhla možnosť mimosúdneho riešenia formou prípadného započítania hodnoty investície do priestorov a pôžičky. Žalovaná nepoprela poskytnutie pôžičky ani vo svojom odpore zo dňa 27.04.2021 proti platobnému rozkazu, kde okrem iného uviedla, že o vzájomné započítanie predmetných pohľadávok žalovaná požadovala žalobcu už aj v minulosti, čo potvrdil sám žalobca vo svojej žalobe, avšak bezvýsledne.

11. Z vyššie uvedených tvrdení a návrhov žalovanej na započítanie celkom iste vyplýva tá skutočnosť, že peňažná pohľadávka žalobcu z titulu poskytnutia pôžičky žalovanej aj podľa tvrdenia samotnej žalovanej existuje, pretože podľa názoru žalobcu, je započítanie možné celkom iste iba pri existujúcich pohľadávkach.

12. Tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom tvoria logicky celok, ktorý má zmysel a jednotlivo do seba zapadajú, takže nemôže vzniknúť nijaká pochybnosť o tom, že žalobca riadne odovzdal a žalovaná riadne prevzala peňažnú pôžičku a túto v lehote splatnosti nevrátila. Žalovaná až do samotného

pojednávania na súde, teda do dňa 01.03.2022 nepoprela prijatie peňažnej pôžičky, naopak navrhovala započítanie tejto existujúcej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ust.

13. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

15. V danom prípade predmetom konania je vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2016. Žalobca ako dôkaz do spisu predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú podľa a nasl. zo dňa 15.01.2016. Táto zmluva o pôžičke obsahuje tiež prehlásenie žalovanej ako dlžníčky, ktorým potvrdila prevzatie pôžičky v sume 6.820 eur.

16. Podaním zo dňa 14.11.2018 označeným ako žiadosť o vrátenie pôžičky a výzva na zaplatenie faktúr, žalobca požiadal žalovanú o vrátenie požičanej sumy 6.820 eur. Vo vyjadrení k výzve zo dňa 14.11.2018 zo dňa 22.11.2018 žalovaná poukázala na skutočnosť, podľa ktorej pôžička mala byť poskytnutá v súvislosti s nájmom nebytových priestorov na ulici B. v W. - M., kde vykonávala podnikateľskú činnosť. Tieto priestory zveľadila, investovala do nich a po ukončení nájmu takto zhodnotené priestory užíva ďalší nájomca a to bez akéhokoľvek vyrovnania. Vzhľadom k uvedenému navrhla možnosť mimosúdneho riešenia formou prípadného započítania hodnoty investície do priestorov a pôžičky.

17. V odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 27.04.2021 žalovaná zdôraznila, že v čase poskytnutia pôžičky vo výške 6.820 eur bola nájomníčkou žalobcu, pričom prenajaté priestory využívala na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná počas trvania nájmu so súhlasom žalobcu prenajaté priestory na svoje náklady zveľadila. V súlade s príslušným ustanovením žalovaná po skončení nájmu požadovala úhradu takto vynaložených nákladov, resp. protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Avšak zveľadené priestory využíva ďalší nájomca bez toho, aby bola žalovanej poskytnutá ich náhrada. Na základe vyššie uvedeného žiadala započítanie pohľadávky, ktorá jej vznikla z titulu zveľadenia prenajatého priestoru bez poskytnutia vyrovnania voči žalobcovi.

18. Z týchto vyjadrení samotnej žalovanej je zrejmé, že táto strana sporu vôbec nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky.

19. Prvoinštančný súd pri zamietnutí žaloby žalobcu sa vôbec nevyrovnal s právne významnými dôkazmi podporujúcimi tvrdenia žalobcu o reálnom poskytnutí pôžičky žalovanej. Samotná žalovaná v zmluve o pôžičke svojim podpisom potvrdila, že dňom podpísania zmluvy o pôžičke prevzala zároveň aj pôžičku v sume 6.820 eur. Rovnako v ďalšom právne významnom dokumente, a to vo vyjadrení zo dňa 22.11.2011 potvrdila, že pôžička v sume 6.820 eur jej mala byť poskytnutá v súvislosti s nájmom nebytových priestorov, kde vykonávala podnikateľskú činnosť. V tomto podaní sa len dožadovala započítania hodnoty ňou vynaložených investícií do nebytových priestorov a pôžičky. Ako sa s týmito právne významnými dôkazmi vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe.

20. Právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu tvoriacich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúci svojvôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť ( a ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Judikatúra európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

21. Dokazovanie je časťou občianskeho sporového súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada vyplývajúca z článku 15 Základných princípov normatívne rozvedená v znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.

22. Ak prvoinštančný súd nevyhodnotil právne významné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu nielen o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj o reálnom prevzatí poskytnutej pôžičky zo strany žalovanej, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

26. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť právne významné dôkazy potvrdzujúce prevzatie pôžičky zo strany žalovanej a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ustanovením

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).