Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-922-2009.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Er/922/2009
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. Augusta č. 8 - 10, proti povinnému: V. N., bytom N. D. N., J. O. č. XXX/XX, o vymoženie 586,80 Eur s príslušenstvom o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
1/ Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
2/ Návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 24.06.2012, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 29.06.2012, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 21.12.2009 Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti v sume 586,80 Eur. Poverený exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o trovách exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 21.06.2012.
Dňa 27.06.2012 ( na poštovú prepravu dané dňa 26.06.2012 ) bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného označené ako "List - Odvolanie", ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako námietky proti exekúcii. Povinný v podaných námietkach uviedol, že nemá vedomosť o tom, že ostal dlžný Sociálnej poisťovni, resp. z listovej zásielky, ktorú obdržal, nie je zrejmé, za aké obdobie vznikol dlh voči Sociálnej poisťovni. Zároveň povinný uviedol, že v mesiacoch október XXXX - jún XXXX bol vo vyšetrovacej väzbe v D.. Z uvedeného dôvodu úctivo žiada o zdokladovanie dlhu, ktorý mu vznikol.
Povinný ďalej uviedol, že ak pohľadávka opodstatnená, žiada o odklad platby, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody a je bez finančných prostriedkov.
Námietky povinného proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi v zákonnom stanovenej lehote pre podanie námietok proti exekúcii.
Podľa § 50 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí (Občianskeho súdneho poriadku.), ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť súd preskúma pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V tomto prípade ide o vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX - B zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Námietky sú právnym inštitútom procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov uvedených taxatívne v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. V námietkach proti exekúcii môžu byť uplatnené len skutočnosti, ktoré majú za následok zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vykonateľnosti alebo sú dôvodom, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Musia však spĺňať podmienku, že nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý je obsiahnutý v exekučnom titule.
Okresný súd preskúmal podané námietky voči exekúcii a oboznámil sa s obsahom spisu, a dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú nedôvodné. Povinný v podaných námietkach neuviedol dôvody, pre ktoré by vymáhaný nárok bol nesprávny. Povinný podanými námietkami voči exekúcii nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. jeho časti alebo že by bola exekúcia neprípustná. Nedošlo tiež k zániku vymáhaného nároku, ani neexistujú okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, či dôvody spôsobujúce neprípustnosť exekúcie. Povinný neuviedol a nepreukázal žiadny z dôvodov, na základe ktorého by súd vyhovel námietkam proti exekúcii. Dôvody uvádzané povinným v námietkach súvisiace s tým, že nemal vedomosť o dlhu voči poisťovni a že v dobe od októbra XXXX do júna XXXX bol vo vyšetrovacej väzbe,
Exekučný súd skúma v každom štádiu konania vecnú správnosť exekučného titulu, teda posudzuje, či bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX- XXXXXXXXXX - B zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatným a vykonateľným, a tým sa stalo zo zákona exekučným titulom. V rámci exekučného konania exekučný súd nepreskúmaval skutočnosti namietané povinným, a to z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je možné preskúmavať v rámci exekučného konania. Predmetný exekučný titul ostal nezmenený, je právoplatný a vykonateľný. Exekúcia sa tak vedie v zmysle vykonateľného rozhodnutia, pričom v danom prípade nebolo zistené, že by sa povinný domáhal zmeny, resp. zrušenia exekučného titulu v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, 116 OZ) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený.
Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Súčasne tento záver exekučného súdu by mal zohľadniť aj spôsob, akým vznikla vymáhaná pohľadávka, napríklad, či jej vznik nebol dôsledkom hazardného alebo podobného konania povinného, či sa povinný nezbavoval majetku bez ohľadu na jeho záväzky a pod.
Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu.
Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
Záver súdu sa v tomto smere opiera o hospodárske, majetkové a sociálne postavenie oprávneného, ktoré môže pripúšťať odklad splnenia prisúdenej pohľadávky alebo nepeňažnej povinnosti alebo ho môže vylučovať, pretože oprávnený by sa povolením odkladu mohol dostať do obdobnej situácie, ktorá inak opodstatňuje povolenie odkladu u povinného. Opäť je to však vecou posúdenia konkrétnej situácie, v ktorej sa porovnajú obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného (príslušníkov jeho rodiny) a rozsah poškodenia záujmov oprávneného. V tomto smere bude mať význam aj to, či oprávnený je právnickou alebo fyzickou osobou, prípadne, či je takou právnickou osobou, ktorej podnikanie, existencia alebo zachovanie závisí od splnenia dlhov vysokým počtom povinných osôb.
Oprávnený sa k podanému návrhu na odklad exekúcie vyjadril a oznámil súdu, že s odkladom exekúcie nesúhlasí.
Súd po oboznámení sa so súdnym spisom dospel k záveru, návrh povinného nie je odôvodnený. V danom prípade mal súd za to, že z predloženého návrhu povinného nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinný sa neocitol v nepriaznivej situácii z vlastnej viny a že by neodložením exekúcie tento bol vážne poškodený. Povinný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, teda nie je riadne zamestnaný. Samotná skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je dôvodom na odklad exekúcie, nakoľko táto nespôsobuje zvlášť nepriaznivé následky pre povinného. Povinný neuvádza v návrhu na odklad ani skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sú dané nepriaznivé následky pre príslušníkov jeho rodiny. Súd posúdil tiež prípad povinného aj v tom smere, že o príjem, resp. dávky sociálnej pomoci sa pripravil sám, a to konaním, ktoré viedlo k výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda nie je splnená jedna z podmienok, ktorá vyžaduje, aby sa v danej situácii povinnej ocitol bez svojej viny. Ďalej s ohľadom na opakovaný výkon väzby, resp. trestu odňatia slobody nie je možné konštatovať, že sa jedná o prechodný stav. V danom prípad nedošlo k ohrozeniu nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny a povinný sa v danej situácii ocitol aj vlastným prispením.
V neposlednom rade súd vzal do úvahy vyjadrenie oprávneného, ktorý s odkladom exekúcie nesúhlasí.
V danom prípade tak nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok, jednak na strane povinného ako aj na strane oprávneného, preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 24.06.2012, doručený na Okresný súd Bánovce and Bebravou dňa 29.06.2012, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.