Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-251-2012.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/251/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov - matky: R. E., trvalo bytom N. XXXX/XX, P., zast. advokátkou: J.. F. I., so sídkom B. X/C, T., a otca: L. E., trvalo bytom Z. XX, P., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 23.07.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a 76 ods. 1 písm. b) a nasl. O.s.p., ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého L. do starostlivosti matky a súčasne žiadala zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti. Návrh bol odôvodnený tým, že rodičia maloletého, ktorí nie sú zosobášení, nevedú spoločnú domácnosť od septembra 2011. V čase ich rozchodu sa dohodli na tom, že sa o dieťa budú starať spoločne a striedať si ho v starostlivosti, aby mohlo mať lásku oboch a netrpel ich rozchodom, Po pol roku striedavej starostlivosti začala otcova matka matke maloletého vyčítať, že sa o jej vnuka dostatočne nestará, nevenuje sa mu atp. Matke, ktorá ešte počas štúdia na vysokej škole upadla do depresie, sa v tomto dôsledku ešte zhoršil jej psychický stav, keďže ju výčitky veľmi trápili a neustále o sebe ako o matke pochybovala. Negatívny postoj starej matky voči matke maloletého sa začal odrážať aj na správaní sa maloletého k mame. Keďže matka maloletého začala cítiť, že je potrebné, aby začala s intenzívnou liečbou depresií a usporiadať si svoj súkromný život, dohodla sa so starou matkou a otcom maloletého, že do času, kým sa jej psychický stav nezlepší, bude maloletý v prevažnej starostlivosti svojho otca a matka ho bude vídať niekoľkokrát do týždňa v popoludňajších hodinách (po práci) a celý každý druhý víkend. Na výživu dieťaťa matka v tom čase otcovi posielala mesačne sumu 100 - 200 eur, o čom však nemá priamy dôkaz, keďže otec nechcel, aby mu peniaze zasielala na účet. Od konca februára 2012 do mája 2012, keď bol maloletý s otcom, ho matka mohla vídavať čoraz menej a následne začala stará matka podmieňovať stretávanie sa matky s maloletým platením peňazí, čím podmienila aj opätovný návrat k striedavej starostlivosti. Situácia sa vyhrotila začiatkom mesiaca júl, kedy otec v sprievode svojich rodičov prišiel za matkou do práce, údajne, aby si vypýtal pas maloletého. Svedkom tohto incidentu bol aj maloletý L., ktorého stará matka držala na rukách, kým slovne napádala matku. Maloletý počas incidentu srdcervúco plakal. Konfliktná situácia vyvolaná starou matkou maloletého bola doriešená až za prítomnosti polície. Takto matka dostala od otca prísľub, že jej privedie syna, aby konečne mohli byť spolu. Otec dieťa priviedol až 06.07.2012 a podmieňoval jeho odovzdanie matke vydaním notebooku, ktorý od neho dostala darom počas spolužitia. Počas víkendu s matkou sa maloletý podľa jej podania po uvoľnení nervov povracal. Maloletý matke povedal, že babka so známou mu hovoria, že môže hovoriť, že chce byť len s ockom a musí sa stále usmievať, pričom jej aj ukázal, ako sa musí usmievať na všetkých fotkách, ktoré robí otec. Keďže matka videla, že dieťa je pod psychickým tlakom vlastného otca a starej mamy, je vystresované a neustále popudzované proti nej, rozhodla sa, že ho po víkende nevráti a hneď v pondelok si vyžiadala od pediatričky odporúčanie k psychologičke. Otcovi telefonicky vysvetlila, že porušil ich nájzákladnejšiu dohodu o ochrane ich spoločného syna a súčasne mu poslala aj list, v ktorom mu vysvetlila, čo jeho správanie dieťaťu spôsobilo a že potrebuje psychologické sedenia. Súčasne ho vyzvala k uzavretiu dohody ohľadne úpravy starostlivosti o dieťa. Kým bolo dieťa v starostlivosti matky zabezpečila mu počas jej pracovnej doby opatrovateľku - vysokoškolsky vzdelanú pedagogičku, s ktorou sa dohodla, že je potrebné dať syna do poriadku po duševnej stránke, aby sa mohol v septembri ako predškolák plnohodnotne pripravovať do školy. 18.7.2012 sa bola na ÚPSVaR poradiť, ako postupovať, aby bol maloletý v poriadku a aby nebol pod psychickým tlakom otca a starej matky. Dňa 19.7.2012 počas návštevy alergologičky jej otec za pomoci matky maloletého proti jej vôli odňal a odišiel na neznáme miesto. Na telefóny nereagoval, až na opakovanú snahu príslušníka polície, ktorú v súvislosti s týmto matka kontaktovala. Otec odmietol uviesť, kde sa s dieťaťom nachádza a uviedol nepravdivú informáciu, že na styk s dieťaťom má podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Sama opakovane navštívila ÚPSVaR, kde s ňou spísali úradný záznam a poučili ju nevyhnutnosti podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Matka netuší, kde je jej dieťa a či je v poriadku. Otec s matkou žiadnym spôsobom nekomunikuje a pravdepodobne si vôbec neuvedomuje, akú psychickú traumu spôsobuje dieťaťu jeho násilným odtrhnutím a odvedením od matky. Rovnako daná situácia nevplýva pozitívne na psychický stav matky. Je ale presvedčená, že je po všetkých stránkach schopná plnohodnotne sa o dieťa postarať a zabezpečiť mu pokojné a vhodné výchovné prostredie tak, aby z neho vyrástol plnohodnotný človek po fyzickej aj psychickej stránke. Býva v prenajatom byte a je zamestnaná. V súčasnosti je vo veľmi blízkom kontakte so svojimi rodičmi, ktorí sú jej nápomocní a dokážu jej pomôcť tak po materiálnej, ako aj psychickej stránke. Prostredie u otca, ktorý jej pod vplyvom starej matky maloletého, považuje za absolútne nevhodné pre výchovu maloletého. Zo správania otca vyplýva, že neakceptuje matku a jej práva ako druhého rodiča a ani právo dieťaťa na výchovu a lásku od obidvoch rodičov, keď svojvoľne bráni matke v styku s dieťaťom a unáša ho na neznáme miesta. Okrem iného aj z týchto dôvodov žiadala o dočasnú úpravu zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, kým nebude rozhodnuté vo veci samej o rodičovských právach a povinnostiach rodičov.
K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia matka pripojila prepis e-mailovej komunikácie so starou matkou a otcom maloletého, list otcovi z 9.7.2012, trestné oznámenie z 19.07.2012, úradné záznamy spísané na ÚPSVaR z 18.7.2012 a 19.7.2012.
Zo súdneho registra bolo zistené, že na návrh otca podaný ešte dňa 18.07.2012 sa na tunajšom súde pod sp. zn. 20P 245/2012 vedie konanie o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému L.. Z pripojeného spisu súd zistil, že otec vo veci samej žiada maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti a zaviazať matku platením výživného vo výške 300 eur mesačne. Styk matky s maloletým žiadal neupraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že od decembra 2011, kedy ukončili spolužitie s matkou a presťahoval sa späť k svojim rodičom, býva maloletý s otcom. Od februára 2012 do 06.07.2012 bolo dieťa výlučne v jeho osobnej starostlivosti a matka o neho nejavila žiadny záujem. Od 06.07.2012 ho svojvoľne bez súhlasu otca zobrala, skrýva ho a otcovi neumožňuje žiadny kontakt. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa - má samostatné bývanie, je riadne zamestnaný a vie zabezpečiť kompletnú starostlivosť o dieťa. Matka nemá osobnostné predpoklady na zabezpečenie jeho zdravého vývoja, je zrejme psychicky chorá, nedokáže sa postarať o domácnosť a dieťa. Navyše nemá žiadne bývanie, bola evidovaná na obecnom úrade. V odôvodnení návrhu ďalej udával, že k rapídnemu zhoršeniu ich vzťahu s matkou maloletého došlo po tom, čo sa júli 2010 osamostatnili, keďže matka absolútne nezvládala starostlivosť o domácnosť, dieťa a vysokoškolské štúdium. Napriek tomu, že bola denne doma, nepracovala a študovala na dennom štúdia, v domácnosti neurobila takmer nič. Varila len sporadicky, niekedy vyprala, ale takmer vôbec nežehlila. Sám otec cez víkendy navaril, chodieval nakupovať a robil potrebné domáce práce. Matka zdôvodňovala túto situáciu svojim zlým psychickým stavom, tvárila sa, že je nešťastná z toho, že sa nedokáže o nič postarať a denne chodievala prosiť matku otca, aby sa mohli všetci vrátiť bývať späť k nim do spoločnej domácnosti, aby sa o nich tak ako predtým starala. V dôsledku zlého psychického stavu matka následne prerušila štúdium na vysokej škole a hľadala si vhodné zamestnanie. Postupne vystriedala niekoľko krátkodobých pracovných pomerov a nemala čas starať sa o rodinu. V tom čase prišiel otec prechodne o zamestnanie, zostal doma a staral sa o maloletého a o domácnosť s tým, že matke maloletého umožní, aby si upevnila pozíciu v zamestnaní. Po ukončení spolužitia sa staral o dieťa sám, pričom matka oňho neprejavovala záujem a to ani počas trojtýždňovej dovolenky. Následne sa dohodli na striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch, čo však fungovalo len krátko. V čase, keď mala matka maloletého vo svojej osobnej starostlivosti nebolo o neho zjavne riadne postarané. V domácnosti matky nemal žiadne svoje oblečenie, hračky a iné veci potrebné pri starostlivosti o dieťa v jeho veku. Syn sa vždy vracal zjavne zanedbaný, schudnutý, často chorľavý a oblečený v tom istom, ako keď ho matke odovzdal. Keďže matka nechodila s dieťaťom, ktoré je alergik ani na nevyhnutné lekárske prehliadky, chodil s ním lekárovi výlučne sám. Matka tvrdila, že má veľa práce, odmietala ísť na OČR, vyjadrila sa tak, že sa o dieťa nevie postarať. Na druhej strane sa však otec o dieťa vždy riadne staral. Styku matke s dieťaťom nikdy nebránil, naopak snažil sa jej pomôcť, aby s maloletým nadviazali vzájomný vzťah. O styk so synom matku výslovne žiadal, nechcel, aby sa syn trápil a trpel. Matka sa však trávenia času s maloletým osamote vyhýbala, ochotná bola byť s ním len za účasti jeho rodičov. K zmene došlo 05.07.2012, kedy so synom a rodičmi išiel za matkou do zamestnania za účelom prevzatia cestovného pasu, keď plánoval dieťa vziať na letnú dovolenku, na čom boli s matkou dohodnutí. Matka však reagovala absolútne neprimerane, vyvolala konflikt a zavolala políciu. Po príchode polície a pohovore otcovi vydala cestovný pas maloletého a spolu s dieťaťom odišli. Dňa 06.07.2012 matke po dohode odovzdal dieťa na víkend, pričom si ho mal prevziať v nedeľu na presne určenom mieste. Matka sa však na dohodnuté miesto nedostavila a dieťa otcovi neodovzdala. Matka prestala dvíhať telefón a týmto konaním otcovi zabránila styku s dieťaťom.
Z obsahu spisu sp. zn. 20P 245/2012 ďalej vyplynulo, že otec je do 5.8.2012 na dovolenke v zahraničí. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil že dieťa od novembra 2011 do absolvovalo návštevy u všeobecného obvodného lekára, imunologické a neurologické vyšetrenie pre deti výlučne v doprovode otca, ktorému bola v decembri 2011 a vo februári 2012 vystavená aj OČR. Podľa lekárskej správy imuno
- alergologickú ambulanciu navštevovalo dieťa v sprievode matky do decembra 2010. Do augusta 2011 však neprišla na kontrolou. Od decembra 2011, keď bol zdravotný stav dieťaťa veľmi zhoršený, začal chodiť otec, ktorý chodí veľmi poriadne, liečebný program dodržuje, plánujú si pre zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa v júli dovolenku pri mori. Z potvrdenia riaditeľky R. školy na R. X v P. vyplynulo, že v šk. r. 2011/2012 bola spolupráca v prevažnej miere s otcom a starými rodičmi z jeho strany. Komunikácie je otvorená, zo strany otca je pravidelný záujem o dieťa, všetky požiadavky a úlohy stanovené materskou školu boli vždy splnené načas (platby školného a stravného uhrádzal otec dieťaťa). Mimo chorobnosti dieťaťa bola zabezpečená pravidelná dochádzka do školy, dieťa prichádzalo vždy v dobrej nálade a na výbornej hygienickej úrovni. Komunikácia s matkou bola minimálna. V prípade požiadaviek zo strany materskej školy matka odkázala na otca dieťaťa. Posledný kontakt s matkou bol vo februári 2012. V poslednom školskom roku boli zaznamenané zmeny v sociálno-emocionálnej oblasti dieťaťa. Prejavoval väčšiu aktivitu v nadväzovaní kontaktov s kamarátmi a učiteľkami, lepšie sa začlenil do kolektívu, aktívne reagoval na podnety okolia, zlepšila sa jeho komunikácia a dieťa prestalo byť ustráchané.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému L..
V prvom rade súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje určitá povinnosť. Požadované zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov teda nemá oporu v zákone, keď navyše takýto výrok by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej.
Vychádzajúc z obsahu návrhu ako aj spisu sp. zn. 20P 245/2012 mal súd za preukázané, že o dieťa je riadne postarané. Matka akýmkoľvek spôsobom nespochybnila spôsobilosť otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa (naopak otec vzniesol závažné výhrady voči starostlivosti matky). Maloletý sa momentálne nachádza s otcom, ktorý disponuje plnými rodičovskými právami, navyše v známom prostredí v rodičovskom byte otca, na ktoré je zvyknutý, keďže v ňom okrem krátkeho obdobia osamostatnenia sa jeho rodičov vyrastal a od decembra 2011 sa tam opäť vrátil. Pokiaľ sa momentálne nachádza s otcom na rekreačnom pobyte pri mori, je o neho nepochybne dobre postarané, pričom navyše je potrebné zdôrazniť aj zdravotnú indikáciu takéhoto pobytu vzhľadom na zdravotné problémy dieťaťa. Aj z úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR dňa 19.12.2011 a prepisu e-mailovej komunikácie rodičov z 20.07.2012 je zrejmé, že matke bolo známe, že sa otec s dieťaťom chystá odcestovať, čo napokon nepriamo vyplynulo aj z matkou opísaného incidentu, keď otcovi odovzdala pas dieťaťa. Súd má teda za to, že dieťaťu v tomto smere nehrozí žiadna emocionálna trauma ani zdravotná ujma. Pokiaľ matka poukazuje na krátkodobú stresujúcu situáciu, pri ktorej došlo k prevzatiu dieťaťa zo strany otca, je pravdepodobné že dieťa mohlo byť obdobne stresované pri jeho svojvoľnom nevrátení matkou otcovi začiatkom júla 2012. Tvrdenia matky ohľadom potreby psychologického dohľadu nad maloletým v dôsledku správania otca zostalo na úrovni domnienok. Naopak zo správy materskej školy vyplýva, že dieťa bolo počas pobytu u otca v dobrej psychickej kondícii.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na rovnaké práva oboch rodičov voči ich maloletému dieťaťu, ktoré hoci je v útlom veku, nie je už nevyhnutne odkázané na osobnú celodennú starostlivosť matky napr. z dôvodu kojenia. Je však tiež nutné skonštatovať, že každé dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Sú to ale predovšetkým rodičia, ktorí by prioritne mali nadradiť záujem dieťa nad vlastné záujmy a teda rešpektovať jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj ich právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti maloletého. Súd dodáva, že je predovšetkým na rodičoch samotných, aby umožnili maloletému realizáciu jeho vyššie spomenutého práva a nečakali na autoritatívne príkazy zo strany súdu, ktoré sú až krajným riešením. Matka sa však svojim návrhom ani nedomáhala predbežnej úpravy styku, ale žiadala okrem vydania dieťaťa aj priamo o jeho zverenie do jej osobnej starostlivosti, čo však súd nemal predbežne za opodstatnené. Svoj návrh odôvodňovala odopieraním styku s maloletým zo strany otca, pričom však otec svoj návrh odôvodnil obdobným konaním matky, čo napokon bolo v konaní aj preukázané. Matka nepreukázala svoje tvrdenie, že by jej bolo stretávanie sa so synom podmieňované zo strany otcovej matky peňažnými plneniami. Z e-mailu, ktorý pripojila k návrhu naopak vyplynulo, že stretnutie v sobotu nasledujúcu po 6.6.2011 bolo dohodnuté vopred, bez ohľadu na vyplatenie výživného, platenie ktorého je však povinnosťou rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. Sama matka potvrdila, že v záujme usporiadania si svojho súkromného života hlavne liečbou depresií sa dohodla s otcovou matkou a otcom na tom, že dieťa bude v prevažnej starostlivosti otca, pričom sama sa s ním bude iba stretávať. Návrhom vo veci samej otec navrhol stretávanie sa s matkou neobmedzovať. Návrh na predbežné opatrenie však predstavu matky o styku otca s maloletým vôbec neobsahoval a nevyplýval ani z listu matky zo dňa 09.07.2012 adresovaného otcovi. Z uvedeného listu však vyplynulo, že sa matka svojvoľne rozhodla ponechať si dieťa u seba, kým si podmienky styku nedohodnú písomne.
S poukazom na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplynula potreba rýchlej dočasnej úpravy pomerov v požadovanom smere a preto ho v plnom rozsahu zamietol.
Úprava rodičovských práv a povinností voči maloletému L. je riešená už v začatom konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané pre konečné rozhodnutie nevyhnutné dokazovanie vo vzťahu k forme ďalšej starostlivosti o dieťa. Termín prvého pojednávania vo veci je nariadený na mesiac október 2012, pričom však účastníci budú ešte pred vykonaním dokazovania volaní na informatívny výsluch mesiaci august 2012.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhom na nariadenie predbežných opatrení vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.