Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-8-2023.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v N. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ul. Kalinčiakovej č. 10, proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. č. X, právne zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 13/25, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.11.2022 č.k. 5C 4/2019-208, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania sumu 3.641,67 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 20.07.1996, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.05.2016 č.k. 6P 56/2016-60, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.07.2016, bolo ich manželstvo rozvedené. Ku dňu zániku manželstva jediným majetkom v BSM bolo osobné motorové vozidlo I. P. v zostatkovej hodnote 800 eur. Iný preukázaný majetok sa ku dňu zániku manželstva v BSM nenachádzal. Okrem toho ku dňu zániku manželstva existoval preukázaný zostatok úveru poskytnutého veriteľom N. N., a.s., stranám sporu ako spoludlžníkom, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2011 vo výške 11.448,75 eur. Dňa 27.06.2017 žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere na bývanie - hypotéka č. XXXXXX, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 28.834 eur. Zo žiadosti o čerpanie úveru č. XXXXXX zo dňa 30.06.2017 vyplynulo, že týmto úverom bol splatený úver vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý bol ku dňu zániku manželstva vo výške 11.448,75 eur. Strany sporu taktiež žiadali započítať plnenia z BSM použité na majetok vo vlastníctve každého z manželov a majetok každého z manželov započítať na plnenia na majetok v BSM.
3. Na základe súhlasných tvrdení a vykonaného dokazovania sa dospelo k záveru, že strany sporu nadobudli počas manželstva hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo I. P., pričom sa zhodli na jej zostatkovej hodnote 800 eur. Keďže z protokolu o prevzatí starého vozidla na spracovanie zo dňa 04.01.2018 vyplýva, že vozidlo ku dnešnému dňu už bolo zošrotované, predmetom vyporiadania je iba finančná hodnota za toto motorové vozidlo vo výške 800 eur, ktorú súd započítal do sumy určenej na vyrovnanie. Keďže hodnota za uvedené motorové vozidlo pripadla žalovanej vo výške 800 eur,
na základe toho vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur na vyrovnanie podielov ohľadom finančnej hodnoty tohto motorového vozidla. Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení žalovaná, v ich prípade nebol predložený žiaden dôkaz ich existencie ani z jednej strany, neboli dostatočne špecifikované, žiadna zo strán v záverečnom návrhu nežiadala tieto veci vyporiadať a keďže súd nemal preukázané, že uvedené hnuteľné veci patrili do BSM, o týchto veciach nerozhodoval.
4. Ďalšou záležitosťou, s ktorou sa bolo potrebné vysporiadať, boli úvery ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva bol zostatok na úvere č. XXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý stranám sporu ako spoludlžníkom N., a.s. ako veriteľom dňa 01.04.2011 vo výške 11.448,75 eur. Okrem tohto úveru, kde vystupovali strany sporu ako spoludlžníci, existovali úvery, kde dlžníkom bola len jedna zo strán sporu žalovaná. Jednalo sa o zostatok úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého žalovanej veriteľom N. N., a.s., vo výške 2.761,79 eur ku dňu zániku manželstva a zostatok úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 340 eur ku dňu 30.06.2017. Dňa 27.06.2017 (už po právoplatnosti rozsudku o rozvode), uzavrela žalovaná zmluvu o úvere na bývanie - hypotéka č. XXXXXX s K. G. N., a.s., pričom predmetom zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 28.834 eur. Zo žiadosti o čerpanie úveru č. XXXXXX zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že úver bol použitý na konsolidáciu úveru číslo XXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý stranám sporu ako spoludlžníkom N.u sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dňa 01.04.2011 a taktiež na konsolidáciu úverov, ktoré boli poskytnuté žalovanej. Rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 11.700 eur a zostatkom úveru ku dňu zániku manželstva vo výške 11.448,75 eur bol 251,25 eur. Táto suma bola vyplatená z prostriedkov v BSM a keďže úver pripadol žalovanej, 1/2 -vicu z tejto sumy vo výške 125,63 eur je povinná uhradiť žalobcovi titulom finančného vyrovnania. Čo sa týka úverov poskytnutých žalovanej, peniaze z nich boli použité na výdavky rodiny, dokonca priamo aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že jeden z úverov bol použitý pre maloleté dieťa strán sporu na prvé sv. prijímanie a žalobca nepreukázal, aby žalovaná financovala z uvedených úverov veci do výlučného vlastníctva. Taktiež žalobca ničím nepreukázal nehospodárne nakladanie žalobkyne s financiami. Ohľadom týchto úverov teda súd nezistil žiadny dôvod, že sa jedná o úvery v prospech žalovanej, a preto v tomto prípade nie je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi žiadnu čiastku titulom finančného vyrovnania z časti financií, ktorými boli úvery splácané počas manželstva.
5. Osobné motorové vozidlo N. Y. bolo zakúpené na leasing a ku dňu zániku manželstva bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k tomuto vozidlu po rozvode manželstva dňa 06.09.2018. Keďže každý z manželov je povinný uhradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, z predložených dôkazov vyplýva, že z BSM sa na uvedené vozidlo použila suma 8.334,60 eur. Táto suma spočíva v zaplatenej akontácii vo výške 2.579,20 eur a splátok (20x 286,06 eur + 34,20 eur = 5.755,40 eur) uhradených počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, teda podiel na jedného manžela pripadá vo výške 4.167,30 eur. Motorové vozidlo, ktoré žalovaný po nadobudnutí do vlastníctva odpredal, používal žalovaný (žalobkyňa používala vozidlo I. P.) a z tohto dôvodu je povinný žalobkyni vyplatiť podiel vo výške 4.167,30 eur s tým, že až do ukončenia leasingu od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva už splácal leasingové splátky žalobca.
6. Žalobca žiadal zohľadniť jeho výlučné prostriedky vo výške 11.400 eur vložené do majetku žalovanej, resp. do BSM. Svoje tvrdenia sa snažil preukázať čestnými vyhláseniami U. E., ktorý podľa čestného vyhlásenia daroval žalobcovi v roku 1995 sumu 30.000,- Sk a Z. K., ktorý podľa čestného vyhlásenia vyplatil brata z rodičovského domu v sume 130.000,- Sk. Taktiež z čestných vyhlásení Z. N. a I. N. a z výsluchu Y. E. vyplýva, že títo mu boli pomáhať pri prerábaní rodinného domu a na oplátku potom pomáhal žalobca im. Z uvedených dôkazov však nijak nevyplýva, že žalobca vložil do rekonštrukcie domu vo vlastníctve žalovanej svoje vlastné prostriedky. Súd poukázal aj na to, že všetky čestné vyhlásenia boli napísané až v priebehu konania o vyporiadanie BSM, kedy žalovaná na viacerých pojednávania preukázala nakladanie s finančnými prostriedkami počas manželstva so žalobcom, avšak žalobca dovtedy nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o investovaní svojich prostriedkov do majetku žalovanej, resp. do BSM. Čo sa týka prác na dome, jednalo sa o priateľskú výpomoc, nie o práce vykonávané za finančnú odmenu. Žalobca teda nepreukázal svoj vnos do BSM ani do majetku žalovanej, a preto na sumu tvrdenú žalobcom nebolo prihliadnuté.
7. Pri investícii zo spoločného majetku do výlučného majetku len jedného z manželov nie je podstatné, či takáto vec patriaca len jednému z manželov ku dňu zániku BSM existuje. Náhradu nákladov možno uplatniť až po zániku BSM bez ohľadu na to, kedy boli počas trvania BSM vynaložené. Na uplatnenie
týchto nárokov sa nevzťahuje premlčacia doba, nemožno ich však uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa zániku BSM, kedy dochádza k vyporiadaniu zo zákona. Pri investíciách zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov sa vždy nahrádza len výška investície a nie hodnota, o ktorú sa majetok manžela v dôsledku tejto investície zhodnotil. Nenahrádza sa suma vyššia ani nižšia ako bola suma investície. Spoločné prostriedky, ktoré boli použité na úhradu bežných a primeraných osobných potrieb manželov sa tiež nenahrádzajú, avšak v prípade, ak na osobnú potrebu manžela alebo výkon jeho povolania bola zakúpená vec značnej hodnoty, nie je vylúčené určenie náhrady za túto investíciu v zmysle zásady vyjadrenej v § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka. Vychádza sa pritom z požiadavky, aby jeden z manželov nebol zvýhodňovaný na úkor druhého manžela.
8. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že keďže žalovanej pripadla finančná hodnota za motorové vozidlo I. P. vo výške 800 eur, žalovaná je povinná na vyrovnanie zaplatiť žalovanému 400 eur. Ďalej je povinná zaplatiť 1/2 zo sumy, ktorá bola vynaložená na úver žalovanej z prostriedkov v BSM, t.j. 1/2 zo sumy 251,25 eur, t.j. 125,63 eur. Na druhej strane, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/2 zo sumy, ktorá bola z BSM zaplatená na jeho majetok v súvislosti s leasingom motorového vozidla, ktoré po zániku manželstva prešlo do vlastníctva žalobcu, t.j. 1/2 zo sumy 8.334,60 eur, t.j. 4.167,30 eur. Preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 3.641,67 eur (4.167,30 eur - 400 eur - 125,63 eur).
9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 C.s.p.
10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obe strany sporu.
11. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že osobné motorové vozidlo N. Y. slúžilo celej rodine. Vozidlo manželia nadobudli dňa 14.04.2014 a rozvedení boli až v roku 2016. Zjednodušene možno povedať, že žalovaná si počas trvania manželstva v období viac ako 2 roky odjazdila sumu investovanú do kúpy vozidla.
12. Pri konečnom rozhodnutí je potrebné zobrať do úvahy aj to, že počas trvania manželstva bol účastníkom poskytnutý úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalovanej. Úver bol poskytnutý 01.04.2011 a splátka úveru bola 54,75 eur mesačne. Do rozvodu manželstva to činilo 3.230,25 eur a teda polovica z tejto sumy 1.615,12 eur by mala pripadnúť žalobcovi.
13. Podľa odôvodnenia rozsudku, rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 11.700 eur a zostatkom úveru ku dňu zániku manželstva vo výške 11.448,75 eur bol 251,25 eur. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že ku dňu rozvodu bola z uvedeného úveru zaplatená suma 3.230,25 eur.
14. K investíciám do domu žalobca uviedol, že išlo o starší rodinný dom, bola nutná jeho rekonštrukcia. Žalobca na rekonštrukciu použil aj vlastné finančné prostriedky, napr. 5.000 eur, ktorú túto sumu mu zaplatil brat, keď odišiel z rodičovského domu. Je pravdou to, čo uviedol súd pri predbežnom posúdení veci, že žalobca sa pri preukazovaní týchto skutočností dostáva do dôkaznej núdze. Väčšinu vecí na oprave domu urobil sám žalobca alebo za pomoci svojich známych, ktorým za prácu neplatil, ale šiel k nim odpracovať. Takto sa urobil prístrešok na tri autá, prípojka vody, odvodnenie podzemnej vody, búracie práce starej stodoly, terénna úprava, kúrenie, elektroinštalácia a všetky murárske práce.
15. Po rozvode auto I. P. ostalo žalovanej, ale servis a opravy hradil žalobca. Auto bolo splácané spoločne. Po rozvode žalobca si zobral auto N. Y., ktoré aj splatil.
16. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na všetky okolnosti prípadu by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobkyni požadovanú čiastku a nezohľadniť pritom to, čo žalobca vložil do majetku, ktorý užíva výlučne žalovaná. Zjednodušene povedané, tak ako si žalovaná odjazdila svoj podiel na motorovom vozidle počas trvania manželstva, tak si žalobca odbýval poskytnutý úver v dome rodičov žalovanej.
17. Žalovaná navrhla rozsudok vo výroku o trovách zmeniť tak, aby žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Aplikácia ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v tomto prípade nie je možná, pretože žalobca nemal v konaní ani čiastočný úspech. Práve naopak, bol v tomto konaní neúspešný v plnom rozsahu. Nebolo by teda spravodlivé, aby žalovaná znášala trovy, ktoré zapríčinil žalobca tým, že podal žalobu a žiadal o zaplatenie finančného vyrovnania vo svoj prospech. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak a finančné vyrovnanie je povinný vyplatiť žalobca žalovanej.
18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania strán sporu nie sú opodstatnené.
19. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
20. Podľa článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
21. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
24. V prejednávanej veci žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu ním tvrdených investícií do majetku žalovanej, prípadne do BSM. V tomto smere teda neuniesol svoje dôkazné bremeno.
25. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
26. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.
27. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
28. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
29. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
31. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.
32. Keďže závery súdu prvej inštancie čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenia výšky vyrovnacieho podielu žalovanej, je potrebné považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil a to aj vo vzťahu k výroku o trovách konania.
33. Pri rozhodovaní o trovách sa správne vychádzalo z ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo veci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.
34. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).