Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-62C/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcov: 1/ P. A., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v U., T. XX/XX, a 2/ J. A., narodený XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v U., T. XX/XX, zastúpených JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom v Bratislave, Šafárikovo nám. 2, proti žalovanej: U.ervená, narodená XX. júla XXXX, trvalým pobytom v Z. pri D., A. XXX/X D, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pluhová 29, IČO: 36 864 242, o zaplatenie 86 330 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 22. mája 2020 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im 86 330 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86 330 eur „odo dňa poukázania peňažných prostriedkov na účet žalovanej“ až do zaplatenia z titulu nevydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, keď na bankový účet žalovanej bola neoprávnene poukázaná druhá časť kúpnej ceny z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ vo výške 86 330 eur, hoci táto mala byť v súlade s prejavenou vôľou žalobkyne 1/ v kúpnej zmluve z 25. mája 2018 vyplatená na bankový účet jej syna - žalobcu 2/. 1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedli, že žalobkyňa 1/ bola od roku 2000 výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na U. ulici XX v U. (ďalej aj „predmetný byt“). V roku 2018 sa rozhodla tento byt predať z dôvodu ťažkého a dlhotrvajúceho onkologického ochorenia jej manžela J. A. st., ktoré si vyžadovalo celodennú starostlivosť a opateru. Pomoc pri predaji tohto bytu jej ponúkla žalovaná - manželka jej vnuka W. A., ktorá v mene žalobkyne 1/ uzavrela zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetného bytu s realitnou kanceláriou TAJ ELITE reality, s. r. o., zúčastňovala sa všetkých obhliadok a osobných rokovaní s touto realitnou kanceláriou a zabezpečovala všetky potrebné úkony týkajúce sa predaja tohto bytu. Žalobkyňa 1/ jej bola vďačná za túto pomoc, pretože sa tak mohla starať o svojho chorého manžela a nemusela riešiť záležitosti spojené s predajom bytu, pričom sa v plnej miere spoľahla na správnosť postupu a poctivosť úmyslov žalovanej. 1.2. Po dohode so záujemcom o predmetný byt bola kúpna cena za jeho predaj stanovená na 89 000 eur, pričom požiadavkou žalobkyne 1/ bolo, aby táto kúpna cena bola poukázaná na bankový účet jej syna

- žalobcu 2/ J. A. ml. Následne realitná kancelária v spolupráci so žalovanou spracovala kúpnu zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté, že prvá časť kúpnej ceny 2 670 eur bude uhradená na účet realitnej kancelárie a druhá časť kúpnej ceny 86 330 eur bude uhradená „na účet syna predávajúceho vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX“. Žalobkyňa 1/ v domnení, že v kúpnej zmluve je skutočne uvedené správne číslo bankového účtu jej syna - žalobcu 2/, tak ako to požadovala, predloženú

kúpnu zmluvu podpísala a viac sa k nej nevracala s vedomím, že všetko prebehlo, ako bolo dohodnuté. V priebehu roka 2018 sa však dozvedela, že žalobca 2/ neobdržal kúpnu cenu v sume 86 330 eur z predaja predmetného bytu, a preto následne začala celý predaj bytu preverovať a zistila, že v zmluve uvedený bankový účet v tvare IBAN nepatrí žalobcovi 2/, ale ide o vlastný osobný bankový účet žalovanej, na ktorý aj bola poukázaná druhá časť dohodnutej kúpnej ceny. Žalovanú, ktorá jej potvrdila pripísanie sumy 86 330 eur na svoj bankový účet, niekoľkokrát ústne kontaktovali s výzvou, aby žalobkyni 1/ prostredníctvom účtu jej syna - žalobcu 2/ uvedenú sumu vrátila späť. Žalovaná ale komunikáciu s nimi prerušila a druhú časť dohodnutej kúpnej ceny 86 330 eur im doposiaľ nevrátila. Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, kedy presne jej boli tieto finančné prostriedky poukázané na účet, avšak v zmysle vyjadrenia žalovanej tak tomu bolo približne do jedného mesiaca od podpisu kúpnej zmluvy.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žalobcov a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že uplatnený nárok neuznáva a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 2.1. Žalovaná potvrdila, že prijala sumu 86 330 eur, avšak táto bola od počiatku mienená ako peňažný dar, ktorý na základe dohody žalobkyne 1/ ako darkyne a žalovanej ako obdarovanej poskytla žalobkyňa 1/ takou formou, že časť kúpnej ceny za predaj jej bytu na U. ulici v U. bola priamo zaplatená kupujúcim na bankový účet žalovanej. Žalovaná so svojou rodinou v predmetnom byte dlhodobo pred jeho predajom bývala a finančný príjem z jeho predaja mal vypomôcť jej rodine na zabezpečenie nového bývania, čo sa aj následne stalo. Bolo teda vopred dohodnuté a všetkými zúčastnenými stranami odsúhlasené, že druhá časť kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy nebude uhradená na bankový účet žalobkyne 1/ ani žalobcu 2/, ale na bankový účet žalovanej. Keďže táto úhrada zodpovedala dohode žalobkyne 1/ a žalovanej, nikto v súvislosti s touto úhradou nevykonával žiadne právne kroky. Žalobca 2/ sa predaja predmetného bytu vôbec nezúčastňoval a vedeli o ňom len žalobkyňa 1/, žalovaná, jej manžel W. A. (vnuk žalobkyne 1/ a syn žalobcu 2/) a tiež realitný maklér, ktorému žalovaná e-mailom z 23. mája 2018 zaslala snímku obrazovky s číslom jej bankového účtu v tvare IBAN, ktorý následne realitný maklér spracoval do písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia nikdy ústne ani žiadnym iným spôsobom nevyzývali žalovanú na zaplatenie sumy 86 330 eur, a to ani titulom bezdôvodného obohatenia, ani z iného právneho dôvodu a o tom, že si voči nej uplatňujú tento tvrdený nárok, sa dozvedela až z podanej žaloby. 2.2. Predmetné plnenie teda bolo žalovanej poskytnuté ako dar na základe platného právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou, a preto nemôže byť bezdôvodným obohatením. K zmene postoja žalobcov a snahe zvrátiť dôsledky darovania došlo až v momente, kedy žalovaná prekonávala so svojím manželom W. A. ako príbuzným žalobcov v priamom rade manželskú krízu, ktorá vyústila až do konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k spoločným maloletým deťom na čas po rozvode (ku ktorému napokon nedošlo). Žalobcovia v dôsledku rozvratu jej manželstva účelovo hľadali spôsob, akým by sa predmet darovania dostal spätne do ich vlastníctva, t. j. do vlastníctva rodiny jej manžela W. A., a využili pritom situáciu, kedy boli právne vzťahy v rodine upravené tak, ako je to v praxi obvyklé, a to predovšetkým ústnymi dohodami. Využijúc chybu v písaní uvedenú v kúpnej zmluve, kde bolo slovnou formuláciou nesprávne uvedené, že druhá časť kúpnej ceny z predaja predmetného bytu má byť uhradená na účet syna predávajúcej, avšak pri uvedení čísla bankového účtu žalovanej, dodatočne s odstupom takmer dvoch rokov kvalifikovali poskytnutie peňažného daru zo strany žalobkyne 1/ ako plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaná nemá vedomosť, akým spôsobom sa do kúpnej zmluvy dostalo spojenie jej účtu s informáciou, že ide o účet žalobcu 2/, a iba predpokladá, že sa tak mohlo stať omylom. Číslo svojho účtu s informáciou, že ide o jej bankový účet, oznámila realitnej kancelárii, ktorá zmluvu vypracovávala, a mala za to, že tento je správne uvedený v kúpnej zmluve. 2.3. Skutočnosť, že druhá časť kúpnej ceny má byť uhradená práve na jej bankový účet, bola všetkým zúčastneným známa a v súlade so vzájomnými dohodami, čomu svedčí aj následné správanie všetkých zúčastnených. Žalobcovia si boli vedomí, že za druhú časť kúpnej ceny, ktorú obdržala, kúpila byt na A. ulici 5 D v Z. pri D., v ktorom so svojou rodinou následne bývala a kde ich žalobkyňa 1/ pravidelne chodievala navštevovať. Žalovaná so svojou rodinou v čase pred vznikom manželskej krízy udržiavala dobré rodinné vzťahy a žalobkyňa 1/ vedela, že byt, v ktorom žalovaná so svojou rodinou býva, je financovaný aj z obdržanej druhej časti kúpnej ceny za predaj bytu na U. ulici v U. a nikdy nič voči tomu nenamietala. Javí sa jej preto ako nepravdepodobné, že ak by malo byť medzi žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/ dohodnuté, že druhá časť kúpnej ceny za predaj predmetného bytu má byť zaplatená na bankový účet žalobcu 2/, aby žalobcovia po obdobie takmer dvoch rokov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy zostali úplne

pasívni a vôbec nezisťovali, čo sa udialo a prečo kupujúci, ktorý sa stal novým vlastníkom predmetného bytu, dohodnutú kúpnu cenu nezaplatil. 2.4. Zároveň namietla (i) nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože kúpna cena za predaj predmetného bytu patrila výlučne žalobkyni 1/ ako jedinej predávajúcej, a preto ukráteným subjektom môže byť výlučne ona, a to bez ohľadu na to, na koho bankový účet ako platobné miesto mala byť predmetná časť kúpnej ceny zaplatená; a tiež (ii) nesprávne uplatnenie príslušenstva, keďže záväzok vydať bezdôvodné obohatenie sa stáva splatným prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bolo získané (veriteľ), požiada toho, kto je bezdôvodné obohatenie povinný vydať (dlžníka), o splnenie, a nie v deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

3. Žalobcovia procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdeniach, že žalobou uplatnené plnenie má byť vzájomne odsúhlaseným a vopred dohodnutým darom žalobkyne 1/ v prospech žalovanej, považovali za neopodstatnenú, nepreukázanú a účelovú v snahe dodatočne právne legitimizovať uvedené plnenie, pretože medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou nikdy nebola uzavretá žiadna darovacia zmluva, a to nielen v písomnej forme, ale ani v ústnej podobe. 3.1. Žalobkyňa 1/ nemala žiadny dôvod poskytovať finančný dar žalovanej, ktorá je pre ňu v podstate cudzou osobou, pričom ak by mala v úmysle poskytnúť dar svojmu vnukovi - manželovi žalovanej W. A., mohla tak urobiť priamo, resp. akýmkoľvek iným spôsobom. Aj pri akýchkoľvek nadštandardných rodinných vzťahoch je krajne nepravdepodobné, že by darovanie malo prebehnúť tak, že žalovaná do kúpnej zmluvy namiesto účtu svojho svokra - žalobcu 2/ úmyselne a bez akéhokoľvek informovania dotknutých osôb uvedie svoj vlastný účet a následne si inkasované peňažné prostriedky ponechá a na výzvu žalobkyne 1/, uskutočnenú mailom z 19. júna 2020, ich nevráti. 3.2. Samotné poskytnutie daru formou, že by si žalovaná mala priamo ponechať kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy, je aj po právnej stránke nezdôvodniteľné, pretože by išlo o simulovaný (zastretý) právny úkon, kedy by žalobkyňa 1/ v čase darovania ešte ani nebola vlastníčkou peňažných prostriedkov, ktoré mala nadobudnúť až z obdržanej kúpnej ceny. A rovnako, ak by malo ísť o darovanie výťažku z predaja, táto skutočnosť by nepochybne bola zachytená priamo v kúpnej zmluve alebo v inom listinnom dokumente, čo sa však nestalo. V danom prípade bolo v kúpnej zmluve jednoznačne dojednané, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 86 330 eur mala byť uhradená na účet syna predávajúcej - žalobcu 2/, a teda nešlo o žiaden dar. 3.3. Dobromyseľnosť konania žalovanej, ako aj údajné dobromyseľné darovanie peňažných prostriedkov zo strany žalobkyne 1/ pre potreby rodiny žalovanej spochybňuje aj jej následné konanie, keď po nadobudnutí bytu na A. ulici v Z. pri D. a po tom, ako sa dozvedela o zamýšľanom podaní tejto žaloby, tento nový byt ďalej previedla darovacou zmluvou z 21. mája 2020 na svojho otca M. U., čím sa tak zbavila jediného majetku, z ktorého by prípadná pohľadávka voči nej mohla byť uspokojená.

4.1. Žalovaná odmietla tvrdenia žalobcov o úmyselnom podvodnom konaní spočívajúcom v nesprávnom uvedení svojho účtu namiesto účtu žalobcu 2/ a o uvedení rodinných príslušníkov do omylu. Zopakovala, že všetko sa udialo s vedomím a súhlasom všetkých zúčastnených strán, keďže v čase uzatvárania kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 boli vzťahy jej, jej manžela W. A. a žalobkyne 1/ dobré a žalobkyňa 1/ vedela, že za obdržanú časť kúpnej ceny si žalovaná kúpila nový byt v Z. pri D.. Vedomosť o tom, že druhá časť kúpnej ceny má byť kupujúcim poukázaná práve na bankový účet žalovanej, vedeli aj realitný maklér a notárka, ktorá písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy vypracovala. 4.2. Ďalej uviedla, že z formulácie zmluvného ustanovenia o úhrade druhej časti kúpnej ceny z predaja predmetného bytu na U. ulici v U. je zrejmé, že nesprávna je buď časť o tom, že má byť uskutočnená na účet syna predávajúcej, alebo časť v označení čísla účtu v tvare IBAN. Žalovanej sa javí ako nelogické, že ak mala byť druhá časť kúpnej ceny skutočne zaplatená na účet žalobcu 2/, prečo sa žalobca 2/ o to vôbec nezaujímal, prečo sa vôbec nezaujímal o proces smerujúci k predaju predmetného bytu, prečo so zmluvnými stranami a realitnou kanceláriou nijako nekomunikoval a prečo sám neposkytol realitnej kancelárii ani žalovanej svoje číslo účtu za účelom jeho uvedenia do textu kúpnej zmluvy. Toto číslo účtu nikomu neuviedla ani neposkytla ani žalobkyňa 1/, aby mohlo byť doplnené do textu kúpnej zmluvy, a preto je otázne, na aké číslo účtu žalobcu 2/ teda mala byť druhá časť kúpnej ceny pripísaná a komu toto správne číslo účtu oznámili. 4.3. Napokon dodala, že proti jej manželovi a vnukovi žalobkyne 1/ W. A. sa vedie viacero exekúcií, čo bol dôvod, prečo žalobkyňa 1/ neprenechala výťažok z kúpnej ceny za predmetný byt priamo jemu, ale žalovanej. K následnému darovaniu nového bytu v Z. pri D. zo strany žalovanej svojmu otcovi došlo v čase, kedy žalovaná bola pod veľkým tlakom zo strany svojho manžela, ktorý aj napriek podpísaniu

notárskej zápisnice o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa domáhal vlastníctva k predmetnému bytu, a ona sama už nemala silu čeliť jeho psychickým nátlakom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalobcu 2/ a žalovanej, výsluchom svedkov W. A. a E. U. a oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami v konaní na podopretie svojich tvrdení, a to kúpnou zmluvou z 25. mája 2018; mailovou komunikáciou medzi žalovanou a realitným maklérom p. U. U. z 23. mája 2018 s prílohou, obsahom ktorej bol obrázok kartičky vydanej bankou s uvedením čísla účtu žalovanej; zmluvou o prevode vlastníctva k bytu na A. ulici v Z. pri D. z 13. júla 2018; darovacou zmluvou uzavretou medzi žalovanou a jej otcom M. U. z 21. mája 2020; výzvou právneho zástupcu žalobkyne 1/ na vrátenie peňažných prostriedkov z 19. júna 2020; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec Z. pri D., okres Y.; SMS správou žalovanej adresovanou žalobkyni 1/; dohodou o urovnaní vzájomných vzťahov medzi žalovanou a jej manželom W. A. z 21. septembra 2020; exekučnými príkazmi vydanými proti manželovi žalovanej W. A. z 15. januára 2016, 31. októbra 2018 a 2. septembra 2019; zápisnicami o trestnom oznámení zo 6. júna 2020 a 10. júna 2020; dispenzárnym preukazom žalobkyne 1/, ako aj ostatným obsahom spisu.

6. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav: 6.1. Žalobkyňa 1/ ako výlučná vlastníčka jednoizbového bytu č. 17 s výmerou podlahovej plochy 30,55 m2, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XX na U. ulici XX v U., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. J., obec U.-Q. J., okres U. Z., v hmotnoprávnom postavení predávajúcej uzavrela s kupujúcim p. L.-F. F. kúpnu zmluvu z 25. mája 2018, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k tomuto bytu v prospech kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 89 00 eur, ktorú bol kupujúci povinný zaplatiť predávajúcej v dvoch častiach, a to v prvej časti vo výške 2 670 eur na účet sprostredkovateľa predaja - realitnej kancelárie TAJ ELITE reality, s. r. o., a v druhej časti vo výške 86 330 eur bezhotovostným bankovým prevodom „na účet syna predávajúceho vedený v Y. sporiteľni, a.s., Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX“. 6.2. V kúpnej zmluve uvedené číslo účtu v tvare IBAN bolo žalovanou oznámené sprostredkovateľovi

- realitnému maklérovi p. U. U. mailom z 23. mája 2018. Odosielateľom tohto mailu bola žalovaná, ktorá podľa zhodných tvrdení sporových strán ako jediná komunikovala s realitnou kanceláriou a celú záležitosť predaja predmetného bytu za stranu predávajúceho vybavovala, pričom tento mail bol odoslaný z užívateľského konta „tomas cerveny <a@b.c>“ (W. A. je manžel žalovanej a M. A. je ich spoločnou dcérou - pozn.). Realitný maklér na tento mail reagoval správou z toho istého dňa 23. mája 2018, v ktorej uviedol: „Ďakujem, to je Váš. Áno, aby som vedel povedať H.. X.“ (H.. S. X. je notárska kandidátka pôsobiaca u notárky J.. W. T., ktorá osvedčovala pravosť podpisu žalobkyne 1/ na kúpnej zmluve z 25. mája 2018). Z uvedeného vyplýva, že písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 pripravovala a vypracovala realitná kancelária ako sprostredkovateľ predaja predmetného bytu v spolupráci s notárskym úradom J.. W. T.. 6.3. Medzi stranami nebolo sporné, že majiteľom bankového účtu uvedeného v tvare IBAN v kúpnej zmluve z 25. mája 2018 je žalovaná a na tento účet skutočne bola zo strany kupujúceho poukázaná dohodnutá druhá časť kúpnej ceny vo výške 86 330 eur. 6.4. V konaní rovnako nebolo sporným, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou nebola uzavretá žiadna písomná darovacia zmluva, predmetom ktorej malo byť prenechanie výťažku z predaja predmetného bytu vo výške 86 300 eur žalobkyňou 1/ ako darkyňou v prospech žalovanej ako obdarovanej. 6.5. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 86 330 eur bola v celom rozsahu použitá pri kúpe bytu č. X nachádzajúcom sa v rodinnom dome s dvomi bytovými jednotkami so súpisným č. XXX na A. ulici X D v Z. pri D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec Z. pri D., okres Y.. Výlučným vlastníkom tohto nového bytu sa stala žalovaná na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 13. júla 2018 s dohodnutou kúpnou cenou 105 000 eur. Tento novonadobudnutý byt následne žalovaná ako darkyňa previedla darovacou zmluvou z 21. mája 2020 na svojho otca M. U., ktorý ho potom 19. augusta 2022 daroval maloletým dcéram žalovanej M. a P. A.. 6.6. Zo zápisníc o trestnom oznámení spísaných Obvodným oddelením Policajného zboru v U. 6. júna 2020 a 10. júna 2020 vyplýva, že žalovaná pred orgánom činným v trestnom konaní vypovedala, že so svojím manželom W. A. sú v rozvodovom konaní, ktoré sa začalo 5. júna 2020, a že pred uzavretím manželstva uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorej všetok majetok nadobudnutý počas ich manželstva bude výlučne majetkom žalovanej. Tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli aj z jednotlivých výpovedí sporových strán a svedkov, súd nepovažoval v konaní za sporné.

6.7. Z priložených exekučných príkazov z 15. januára 2016, 31. októbra 2018 a 2. septembra 2019 vyplýva, že majetok manžela žalovanej W. A. bol postihnutý vedením viacerých exekúcií, ktoré boli vykonávané zrážkami zo mzdy.

6.8. Žalobkyňa 1/ v rámci svojho výsluchu uviedla, že sa rozhodla predať predmetný byt, pričom sa jej žalovaná ponúkla, že jej s tým pomôže. Žalovaná oslovila realitnú kanceláriu a následne výlučne sama vybavovala celý proces predaja. Žalobkyňa 1/ bola prizvaná len na nejaký podpis alebo k notárovi. Jej vôľou bolo, aby bol výťažok z predaja poukázaný na účet jej syna - žalobcu 2/, za účelom čoho dala žalovanej papierik, na ktorom bolo napísané číslo jeho bankového účtu, ktorý má podľa jej vedomostí v Tatra banke. Tieto peniaze nemala v úmysle darovať žalovanej, pretože ona jej je cudzia osoba. Ak by chcela niekomu tieto peniaze darovať, tak by to urobila priamo svojmu vnukovi W. A. (manželovi žalovanej); skutočnosť, že sa proti nemu vedú exekúcie jej nebola známa a ani ju to nezaujímalo. Žalobkyňa 1/ neinformovala svojho syna - žalobcu 2/ o tom, že mu majú byť na účet poukázané peniaze z predaja predmetného bytu, pretože sa v tom čase nestýkali. Po zrealizovaní predaja bytu nepreverovala ani nekontaktovala žalobcu 2/, či mu peniaze skutočne prišli, pretože jednak žalovanej verila, a jednak v tom čase mala veľa iných starostí spojených so zabezpečením starostlivosti pre svojho chorého a imobilného manžela J. A. st. a taktiež sama bola po jeho smrti opakovane hospitalizovaná. Žalovanú preto vyzývala na vrátenie peňazí z predaja predmetného bytu na U. ulici v U. až v roku 2020, keďže dovtedy nemala čas sa tejto záležitosti venovať. Žalobkyňa 1/ potvrdila, že mala vedomosť o tom, že žalovaná si za peniaze z predaja predmetného bytu kúpila nový byt v Z. pri D. a bola tam asi zo dva razy. 6.9. Žalobca 2/ v rámci svojho výsluchu uviedol, že o predaji predmetného bytu žalobkyne 1/ na U. ulici v U. vedel, avšak nemal vedomosť o tom, čo je obsahom uzavretej kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 a že peňažné prostriedky boli poukázané na účet žalovanej. S realitnou kanceláriou komunikovala výlučne žalovaná, sám sa nezúčastňoval žiadnych stretnutí a rokovaní v tejto záležitosti, keďže nemal dobré vzťahy s rodičmi a v tom čase ich navštevoval len sporadicky. Medzi ním a žalobkyňou 1/ neprebehla žiadna komunikácia o tom, že by mu mali byť pripísané peňažné prostriedky z predaja predmetného bytu. S obsahom uzavretej kúpnej zmluvy sa oboznámil až po smrti svojho otca J. A. st., pričom bol prekvapený, že žalobkyňa 1/ chcela výťažok z predaja dať jemu, keďže sama potrebovala peniaze viac ako on. O žiadnom darovaní týchto peňazí žalobkyňou 1/ v prospech žalovanej nevedel.

6.10. Žalovaná v rámci svojho výsluchu poprela, že by sprostredkovala predaj predmetného bytu na U. ulici v U. a peniaze z toho si poukázala na svoj bankový účet. V predmetnom byte bývala spolu so svojím manželom W. A. a dvoma maloletými dcérami osem rokov, kým sa tento byt predal, pričom dovtedy ho dvakrát zo svojich vlastných zdrojov prerábali. V tomto byte bývali z dôvodu, že žalobkyňa 1/ im ho dala. Neprepísala ho na svojho vnuka (a manžela žalovanej) W. A., pretože mal exekúcie, o ktorých žalobkyňa 1/ veľmi dobre vedela, a preto akýkoľvek jeho majetok by bol ihneď zabavený. So žalobkyňou 1/ mali výborné vzťahy, navštevovali sa ako rodina, pomohla jej vychovať prvú dcéru, nosila ju do škôlky, vyzdvihovala ju naspäť domov, učiteľky ju poznali, chodila na besiedky. Boli spolu na dennodennej báze, preto jej ihneď oznámila, že peniaze z predaja predmetného bytu jej už nabehli a že jej ešte príde z banky ďalších 20 000 eur, keďže nový byt v Z. pri D. stál 104 000 eur. Žalobkyňa 1/ teda vedela, že výťažok z predaja predmetného bytu bol použitý na kúpu nového bytu v Z. pri D., v ktorom sa opakovane navštevovali. Problém nastal až v apríli 2020, keď sa s manželom začala rozvádzať, kedy začal na ňu manžel vyvíjať enormný nátlak s vyhrážkami a bránením vo vstupe do (nového) bytu v Z. pri D., čo bolo dôvodom pre jeho prepísanie v prospech svojho otca M. U.. Žalovaná ďalej uviedla, že pri predaji predmetného bytu na U. ulici v U. jej žalobkyňa 1/ nedala žiadny papierik s napísaným číslom účtu žalobcu 2/, ktorý absolútne o ničom netušil, lebo mal s oboma rodičmi veľmi zlé vzťahy. Žalovaná bola so žalobkyňou u notárky, všetky zmluvy si prešli, pričom žalobkyňa 1/ si ich aj odniesla domov na preštudovanie. Žalobkyňa 1/ teda presne o každom jednom kroku vedela, nič proti tomu nenamietala, ale práve naopak, bola rada, že sa predaj predmetného bytu realizuje a pokým v ňom ešte žalovaná s rodinou bývala, bola to práve žalobkyňa 1/, kto im niekoľkokrát im hovoril, nech si kúpia niečo väčšie a nech sa dajú už konečne na poriadok. Žalobkyňa 1/ jej nikdy nič nehovorila o tom, že by výťažok z predaja predmetného bytu, v ktorom osem rokov bývali, mal ísť na účet žalobcu 2/. Žalovaná oznamovala realitnému maklérovi číslo bankového účtu, na ktorý má byť poukázaná druhá časť kúpnej ceny, a ten následne pripravil v spolupráci s notárkou písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy. Podľa nej problém vznikol preto, že realitný maklér si pomýlil jej manžela, že je synom predávajúcej, a nie jej vnukom, keďže ona sama oslovovala žalobkyňu 1/ svokra a jej deti babka. Manžel žalovanej v tom čase nemal žiadny svoj bankový účet a na jej účte bol disponentom.

K existencii akejkoľvek písomnej darovacej zmluvy alebo inej dohody medzi ňou a žalobkyňou 1/ o darovaní finančných prostriedkov uviedla, že písomne nepodpísali nič, tak to bolo dané a keby vedela, že jej žalobkyňa 1/ nič nechce dať, na nič by nenaliehala, však nemožno niekomu niečo nasilu nanútiť predávať. V tom čase mala 21 rokov, bola zamestnaná, jednoducho by si zobrala hypotéku a život by išiel ďalej.

6.11. Svedok W. A., vnuk žalobkyne 1/, ktorá ho vychovávala, syn žalobcu 2/ a manžel žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2009 býval so žalovanou v predmetnom byte na U. ulici v U., ktorý dostali od žalobkyne 1/. Byt sa predal v roku 2018, pričom jeho predaj organizovali žalobkyňa 1/ a žalovaná. Následne sa presťahovali do nového bytu v Z. pri D., ktorý si kúpili aj z peňazí z predaja tohto bytu, pričom si zobrali spotrebný úver a ešte si požičali peniaze od sestry žalovanej E. U.. V novom byte, ktorý bol napísaný len na žalovanú, keďže on mal dlhy a mali zúžené bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, žili normálne až do roku 2020, kedy začali ich manželské problémy. Prejavila sa tam nenávisť, nátlakové konanie, nevedeli sa vzájomne dohodnúť a vyjsť si v ústrety a on bol ten, kto celý tento proces inicioval. Išiel za svojím otcom a babkou (t. j. žalobcami) a radil sa s nimi, čo budú ďalej robiť. Žalobca 2/ zistil v kúpnej zmluve nejakú chybu, až napokon celá záležitosť skončila na súde. Následne sa so žalovanou zmierili a opätovne obnovili vzájomné manželské vzťahy, avšak urovnať celú záležitosť aj so žalobcami sa mu už nepodarilo. Žalobkyňa 1/ pri predaji predmetného bytu prezentovala, že kúpna cena má byť poukázaná na účet žalovanej a nikdy v tejto súvislosti nespomenula žalobcu 2/. Predaj tohto bytu bol iniciovaný zo strany žalobkyne 1/, ktorá im hovorievala, aby sa už nejak dali dokopy, byt predali a kúpili si niečo väčšie. Vedela, že za peniaze z predaja tohto bytu si následne kúpili nový byt v Z. pri D., kde ich pravidelne navštevovala, keď bola nejaká oslava, narodeniny či Vianoce. Darovacia zmluva o prenechaní výťažku z predaja predmetného bytu v prospech žalovanej neexistovala, darovanie prebehlo len ústnou dohodu. 6.12. Svedkyňa E. U., sestra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že bola viackrát prítomná na rodinných stretnutiach, na ktorých žalobkyňa 1/ rozprávala žalovanej, nech predmetný byt na U. ulici v U., v ktorom žalovaná s rodinou bývala, predajú a zariadili si niečo väčšie, kde aj dcéra žalovanej dovršujúca školopovinný vek M. bude mať svoju vlastnú izbu a súkromie. Túto záležitosť žalobkyňa 1/ preberala predovšetkým so žalovanou, keďže manžel žalovanej W. A. bol menej zodpovednejší a mal exekúcie, čo bola celej rodine známa skutočnosť. Peniaze z predaja predmetného bytu preto nedala jemu, ale žalovanej; o uzavretí darovacej zmluvy vedomosť nemala. Žalobkyňa 1/ pravidelne navštevovala rodinu žalovanej aj v starom byte na U. ulici v U. pred jeho predajom, ako aj po jeho predaji v novom byte v Z. pri D., kde im sama osobne kupovala veci a zariadenie bytu, čo práve potrebovali, keďže tento nový byt sa kupoval prázdny. Žalobkyňa 1/ vedela, že z výťažku z predaja sa kupoval tento nový byt, od žalovanej nepožadovala tieto peniaze vrátiť a nikdy nespomenula, že by tieto peniaze nechcela dať žalovanej, ale svojmu synovi - žalobcovi 2/, s ktorým vôbec nemala dobré vzťahy, nerozprávali sa ani sa nestýkali.

7.1. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 7.2. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 7.3. Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 7.4. Podľa darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 7.5. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 7.6. Podľa za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

8. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, keď druhá časť kúpnej ceny vo výške 86 330 eur z predaja bytu žalobkyne 1/ na U. ulici v U. bola v rozpore s kúpnou zmluvou uzavretou 25. mája 2018 medzi žalobkyňou 1/ ako predávajúcou a p. Yu-hanom F. ako kupujúcim zaplatená nie na bankový účet syna predávajúcej - žalobcu 2/, ale na bankový účet žalovanej.

9. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ v rozhodovanom spore súd dospel k záveru, že táto je daná len v prípade žalobkyne 1/. 9.1. Nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny svedčí v zmysle výlučne tomu subjektu, kto v záväzkovom vzťahu z kúpnej zmluvy vystupoval v hmotnoprávnom postavení predávajúceho. V danom prípade kúpnu zmluvu z 25. mája 2018 uzatvárala v hmotnoprávnom postavení predávajúcej výlučne žalobkyňa 1/, keďže len ona jediná bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetu kúpy, t. j. bytu na U. ulici v U.. Ak teda dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená žalobkyni 1/ ako predávajúcej, a to buď priamo k jej rukám, alebo na ňou určené platobné miesto (v danom prípade na bankový účet jej syna - žalobcu 2/), ale niekomu inému (žalovanej), ukráteným v tomto právnom vzťahu môže byť jedine žalobkyňa 1/ ako predávajúca, pretože iba jej svedčil nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. 9.2. Žalobca 2/ v tomto tvrdenom právnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia nie je a v žiadnom prípade ani nemôže byť ukráteným subjektom, a to ani vtedy, keď bolo v kúpnej zmluve označené ako platobné miesto na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny bankový účet, ktorého je jediným majiteľom, pretože len táto skutočnosť totižto sama osebe neznamená, že sa tým žalobca 2/ zároveň stáva popri predávajúcej ďalším hmotnoprávne oprávneným subjektom z nároku na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Hmotnoprávne postavenie ukráteného mu teda nemôže svedčiť práve z toho dôvodu, že mu v právnom vzťahu z kúpnej zmluvy, ktorý bol príčinou poskytnutia predmetného plnenia (t. j. dohodnutej druhej časti kúpnej ceny vo výške 86 300 eur), nesvedčilo hmotnoprávne postavenie predávajúceho. 9.3. So zreteľom na uvedené žalobcovi 2/ v tvrdenom záväzkovoprávnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia nesvedčí hmotnoprávne postavenie ukráteného, keďže na jeho úkor nebolo nič získané, a preto mu podľa hmotného práva nepatrí oprávnenie (nárok) požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia (t. j. dohodnutej druhej časti kúpnej ceny vo výške 86 300 eur). Z týchto dôvodov súd uzatvára, že v konaní na strane žalobcu 2/ nie je daná aktívna vecná legitimácia, a preto súd jeho žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

10. V súvislosti so skúmaním danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ v spore súd nad rámec uvedeného ešte dodáva, že ak by aj vyplatenie dohodnutej druhej časti kúpnej ceny vo výške 86 330 eur malo byť vnímané ako dar zo strany žalobkyne 1/ žalobcovi 2/ (čo ale nebolo tvrdené ani preukazované), žalobca 2/ by sa ako obdarovaný mohol domáhať splnenia záväzku z tejto darovacej zmluvy len vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, čiže žalobkyni 1/ ako darkyni, ale v žiadnom prípade nie od toho subjektu, kto tieto peňažné prostriedky skutočne zadržiava. Žalobca 2/ nebol so žalovanou v žiadnom zmluvnom ani mimozmluvnom záväzkovoprávnom vzťahu, a preto mu v spore proti žalovanej nijako nemôže svedčiť vecná legitimácia.

11. Súd v ďalšom svoj prieskum zameral na to, či (a) žalobkyni 1/ skutočne svedčí hmotnoprávne ukrátenej a opodstatnene si uplatňuje žalobou požadované plnenie voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť získané plnením bez právneho dôvodu, a či (b) žalovanej skutočne svedčí hmotnoprávne postavenie obohatenej, ktorá sa obohatila na úkor iného, t. j. žalobkyne 1/, a toto obohatenie bolo bezdôvodné (t. j. absentoval mu právny dôvod). 11.1. V rozhodovanom spore žalobkyňa 1/ tvrdí, že žalobou uplatnená suma 86 330 eur predstavujúca plnenie druhej časti dohodnutej kúpnej ceny kupujúcim na základe kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 je bezdôvodným obohatením žalovanej získaným na jej úkor, pretože tu absentoval akýkoľvek právny dôvod pre to, aby si ho žalovaná mohla ponechať. 11.2. Žalovaná naopak tvrdí, že predmetné plnenie bolo od počiatku mienené ako dar žalobkyne 1/, ktorý mal vypomôcť žalovanej a jej rodine na zabezpečenie nového bývania, čo teda znamená, že toto plnenie jej bolo poskytnuté na základe platného právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou 1/ ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, a preto nemôže byť bezdôvodným obohatením. 11.3. So zreteľom na uvedenú argumentáciu sporových strán rozhodujúcou skutkovou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo právne posúdenie veci a meritórne rozhodnutie, bolo, či medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou prebehlo darovanie výťažku z predaja bytu na U. ulici v U. vo výške 86 330 eur, a to v akejkoľvek forme, teda písomnej forme, ústnej forme alebo hoci aj len konkludentne (mlčky).

12. Darovanie (donatio) je záväzkovoprávnym vzťahom, v ktorom darca na úkor svojho majetku niečo dobrovoľne a bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný tento dar alebo sľub od darcu prijíma.

12.1. Samotná skutočnosť, že darca v čase uzavretia (vzniku) darovacej zmluvy ešte nie je vlastníkom predmetu darovania (ale má napr. obligačné právo ho nadobudnúť), alebo že vec, ktorá má byť predmetom darovania, ešte nevznikla, nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť takejto darovacej zmluvy. V týchto prípadoch je totiž rozhodujúcim vlastníctvo darcu, resp. existencia predmetu darovania v čase realizácie jeho sľubu darovať. Aj podľa občianskoprávnej doktríny za existujúci majetok darcu nemožno označiť len to, čo v momente darovania už skutočne existuje ako in rerum natura (t. j. vo svojej prirodzenosti), ale i majetkové hodnoty, o ktorých sa v čase darovania bezpečne vie, že určite rozmnožia majetok darcu. Predmetom darovania tak môže byť nielen existujúca, ale i budúca vec (porov. Fekete, I.: . Veľký komentár. 4. zväzok. Žilina : Eurokódex, 2015, str. 173 a 177). 12.2. Právne prípustné je i tzv. nepriame darovanie, za ktoré sa považuje tiež odkázanie určitej sumy peňazí patriacej darcovi avšak prostredníctvom inej osoby (teda napr. že darca daruje obdarovanému peniaze predstavujúce kúpnu cenu, ktorá mu ako predávajúcemu z kúpnej zmluvy náleží, a to takou formou, že kupujúci nevyplatí kúpnu cenu predávajúcemu, ale priamo obdarovanému).

13. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ak sa žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia, unesie žalobca dôkazné bremeno vtedy, ak preukáže, že došlo k odovzdaniu peňazí. Ak žalovaný argumentuje tým, že išlo o dar, je na ňom, aby toto tvrdenie preukázal (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí).

14. Súd na základe vykonaných dôkazov, vyhodnocujúc každý z nich jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou prebehlo darovanie výťažku z predaja bytu na U. ulici v Bratislave, a preto majetkový prospech, ktorý nastal v dispozičnej sfére žalovanej, nemožno právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu.

15. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v predmetnom byte, ktorý neskôr bol predmetom kúpy realizovanej na základe kúpnej zmluvy z 25. mája 2018, žalovaná so svojou rodinou (t. j. manželom W. A. a potom aj s ich spoločnou maloletou dcérou M.) bývala už od roku 2009. Nešlo teda o predaj prázdneho bytu či bytu obývaného celkom cudzou osobou, ale tento byt bol domovom členov rodiny žalovanej a jeho užívaním sa zároveň realizovalo ich právo na obydlie (porov. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Z vykonaných výsluchov strán a svedkov tiež vyplynulo, že žalovaná so svojou rodinou predmetný byt v priebehu ôsmich rokov do jeho predaja zveľaďovala, dvakrát ho z vlastných zdrojov rekonštruovali, prispôsobili si ho svojim vlastným potrebám a aj napriek tomu, že byt nevlastnili, výlučne sami znášali (uhrádzali) všetky náklady spojené s jeho užívaním. Z toho teda možno vyvodiť úmysel žalovanej a jej rodiny žiť a zotrvať v predmetnom byte.

16. Z predložených listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že predmetný byt výlučne vlastnila iba žalobkyňa 1/, a to až do jeho predaja na základe kúpnej zmluvy z 25. mája 2018. V priebehu konania avšak nevyšlo najavo, že by žalobkyňa 1/ kedykoľvek počas tohto obdobia nesúhlasila s jeho užívaním zo strany žalovanej a jej rodiny, alebo že by tomuto užívaniu bránila či uskutočňovala kroky smerujúce k vyprataniu predmetného bytu, alebo že by jeho užívanie zo strany žalovanej a jej rodiny len s nevôľou tolerovala či trpela. Zo svedkami a žalovanou opísaného správania sa žalobkyne 1/ do predaja predmetného bytu a následne až do vzniku manželskej krízy žalovanej a jej manžela W. A. v prvej polovici roka 2020 vyplýva opak, a to že žalobkyňa 1/ mala so žalovanou a jej rodinou dobré až výborné vzťahy, pravidelne a často sa navštevovali, pomáhala im s výchovou a starostlivosťou o ich maloletú dcéru M. (svoju pravnučku), ktorú nosila ju do škôlky, vyzdvihovala ju naspäť domov, učiteľky ju poznali, chodila jej na besiedky. V konaní tiež nebolo zistené, že by žalobkyňa 1/ kládla prekážky alebo mala akékoľvek námietky voči realizovanej rekonštrukcii a investíciám rodiny žalovanej do predmetného bytu, hoci naďalej zostávala jeho výlučnou vlastníčkou. Ich vzájomný rodinný vzťah tak možno zhodnotiť ako intenzívny a nepredstieraný, pričom žalobkyňa 1/ si bola vedomá, že predmetný byt je obydlím a domovom rodiny jej vnuka W. A. (manžela žalovanej) - ktorého od jeho trinástich rokov sama vychovávala -, a snažila sa ich v užívaní predmetného bytu neobmedzovať a nezasahovať im do ich života a spoločnej domácnosti v tomto byte.

17. Pokiaľ by sa za základ pre meritórne rozhodnutie vzala argumentácia žalobkyne 1/, že pred predajom predmetného bytu nedošlo k žiadnej dohode so žalovanou a jej rodinou ohľadom ďalšieho riešenia ich bývania, potom v kontexte zistenej kvality vzájomných rodinných vzťahov nie je celkom pochopiteľné,

čo viedlo žalobkyňu 1/ k prijatiu rozhodnutia predať tento byt absolútne cudzej osobe (nepatriacej ani do širšej rodiny sporových strán) a tým vystaviť svojho vnuka, žalovanú a ich maloletú dcéru strate obydlia a domova. 17.1. Žalobkyňa 1/ túto pohnútku v konaní vôbec neobjasnila. Vo svojej výpovedi len stroho uviedla, že sa rozhodla byt predať, pričom chcela, aby kúpna cena bola poukázaná na bankový účet jej syna

- žalobcu 2/, s ktorým sa ale vôbec nestýkala. Nijako sa však nevyjadrila k tomu, ako si so svojím vnukom a žalovanou vzájomne odkomunikovali dôvody a dôsledky tohto jej - pre žalovanú a jej rodinu vážneho - rozhodnutia. V rodinách s dobrými vzájomnými vzťahmi možno rozumne očakávať, že v prípade, ak jeden člen rodiny sa rozhodne predať byt, v ktorom ale trvalo žijú ďalší členovia rodiny, túto záležitosť spolu preberú, aby sa každý zo zúčastnených vedel ďalej zariadiť. Nejaví sa preto ako pravdepodobnejšia tá alternatíva, že žalobkyňa 1/ jedného dňa bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie len oznámila rodine žalovanej, že sa majú z predmetného bytu vysťahovať a hľadať si nové bývanie, pretože sa rozhodla tento byt ako pre ňu nepotrebný predať. 17.2. Z výpovedí sporových strán a svedkov nevyplynulo, čo iné malo byť dôvodom pre rozhodnutie žalobkyne 1/ predať predmetný byt, ak teda nie použitie získaného výťažku z jeho predaja pre zabezpečenie nového bývania rodiny jej vnuka a žalovanej. Rovnako v konaní nebolo zistené, že by sa rodina žalovanej sama dobrovoľne rozhodla z predmetného bytu odísť, pretože už pred prijatím rozhodnutia žalobkyne 1/ predať predmetný byt mala zabezpečenú nejakú inú bytovú náhradu alebo inak vyriešené bývanie a jeho financovanie, čím by sa tento byt stal pre žalobkyňu 1/ nepotrebným. Myšlienková konštrukcia, že by žalovaná obetovala dovtedajšiu istotu bývania (ktoré je základnou ľudskou potrebou, a to obzvlášť pri maloletých deťoch) a bez vopred uváženej možnosti a dostupnosti nového bývania a jeho financovania primäla žalobkyňu 1/ predať predmetný byt spoliehajúc sa, že v rámci tohto procesu predaja sa jej nejako podarí úskokom získať celý výťažok a použiť ho na kúpu nového obydlia, sa javí ako nerozumná a príliš riskantná s neistým výsledkom, a teda málo pravdepodobná. Nie je pritom zrejmý ani motív takéhoto konania žalovanej, teda prečo by žalobkyňu 1/, ktorá im doposiaľ všemožne pomáhala (umožnila im osem rokov bývať v jej byte, starala sa o ich maloletú dcéru a pod.), zrazu chcela pripraviť o predmetný byt, resp. výťažok z jeho predaja, a čo by tým fakticky získala, keďže nové obydlie sčasti nadobudnuté za tento výťažok nemalo byť a ani nebolo určené iba pre jej individuálne potreby, ale stále pre potreby celej svojej rodiny, s ktorou naďalej žila v spoločnej domácnosti. A napokon, pokiaľ sa žalobkyňa 1/ sama rozhodla predmetný byt predať a výťažok z jeho predaja zveriť do dispozície žalobcovi 2/, nie je potom zrejmé, prečo by žalovaná aktívne pomáhala žalobkyni 1/ pri tomto pre ňu negatívnom zámere vysťahovať ju a jej rodinu z dovtedajšieho a jediného obydlia. 17.3. Z výpovedí žalobcov 1/ a 2/ takisto nie sú dostatočne racionálne zrejmé dôvody, prečo sa žalobkyňa 1/ rozhodla, aby výťažok z predaja predmetného bytu v tak enormnej výške bol poukázaný nie na jej vlastný účet, či účet jej vnuka alebo žalovanej, ktorí v predávanom byte bývali, ale práve na účet jej syna, s ktorým v tom čase - ako vyplynulo z výpovedí všetkých vyslúchaných subjektov - nemala dobré vzájomné vzťahy, nekomunikovali spolu a ani sa spolu nestretávali. Sama žalobkyňa 1/ uviedla, že nepovedala svojmu synovi, že mu majú na účet prísť peniaze za predmetný byt, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj žalobca 2/, keď uviedol, že vôbec nevedel o tom, že by mu mali byť tieto peniaze poukázané na účet a sám bol prekvapený z takéhoto konania žalobkyne 1/, keďže ona sama tieto peniaze potrebovala viac. V kontexte všetkých uvedených skutkových okolností preto výpoveď žalovanej, že skutočne mala vôľu výťažok z predaja predmetného bytu dosiahnutý v sume 86 330 eur ponechať v dispozícii žalobcovi 2/, nepôsobí veľmi presvedčivo a vierohodne.

18. Existenciu vôle žalobkyne 1/ vyplatiť výťažok z predaja predmetného bytu žalobcovi 2/ a odôvodenie jej racionality nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť izolovane a bez prihliadnutia na ostatné vzájomné súvislosti len z textu písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy z 25. mája 2018, podľa ktorého sa druhá časť kúpnej ceny má zaplatiť „na účet syna predávajúceho vedený v Y. sporiteľni, a.s., Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX“. 18.1. Táto formulácia sa však do textu kúpnej zmluvy nedostala zavinením žalovanej. Písomné vyhotovenie zmluvy nevypracovala žalovaná, ale realitná kancelária v spolupráci s notárkou a následne ho poskytli žalobkyni 1/ aj žalovanej na preštudovanie a pripomienkovanie, pričom ani jedna z nich túto nesprávnosť nenamietala, hoci pri vynaložení náležitej starostlivosti, ktorú možno oprávnene požadovať, žalobkyňa 1/ mohla zistiť, že syn predávajúcej (žalobca 2/) nemal bankový účet zriadený v Y. sporiteľni, a.s., ale - ako to sama uviedla vo svojej výpovedi - v W. banke, a.s., a následne konkretizované číslo bankového účtu v tvare IBAN nepatrí žalobcovi 2/, ale niekomu inému (žalovanej).

18.2. Ak teda s realitnou kanceláriou komunikovala výlučne len žalovaná (čo medzi stranami nebolo sporné) - ktorá tvrdí, že postupovala len v súlade so vzájomnou dohodou so žalobkyňou 1/, nebola si vedomá, že by výťažok z predaja predmetného bytu mal podľa vôle žalobkyne 1/ byť vyplatený inej osobe, a preto ani neoznamovala realitnému maklérovi, že tento má byť vyplatený „synovi predávajúcej“ -, nie je potom zrejmé a ani z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, akým spôsobom sa uvedená nezrovnalosť napokon do textu kúpnej zmluvy dostala. V tejto súvislosti treba prisvedčiť žalovanej, že z priloženej mailovej komunikácie medzi ňou a realitným maklérom z 23. mája 2018 vyplýva, že realitný maklér vedel, že druhá časť dohodnutej kúpnej ceny nemá byť poukázaná na bankový účet predávajúcej (žalobkyne 1/), ale na účet žalovanej, čo výslovne potvrdil vo svojej odpovedi na mail žalovanej, ktorého prílohou bola fotografia kartičky s uvedeným číslom bankového účtu žalovanej. Podľa obsahu tejto komunikácie teda sa malo do písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 ako platobné miesto pre výplatu druhej časti kúpnej ceny uviesť číslo bankového účtu žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa 1/ tvrdila, že bolo jej skutočnou vôľou poukázať túto časť kúpnej ceny na bankový účet jej syna, zaťažovala ju povinnosť ohľadom tohto jej tvrdenia úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa reálneho prejavu takejto jej vôle v tom čase a náležite ich podoprieť dôkazmi, čo sa jej ale v konaní nepodarilo. Len samotná jej výpoveď uskutočnená s odstupom viacerých rokov po zrealizovaní predaja predmetného bytu a navyše za situácie, kedy sa jej vzťahy so žalovanou výrazne zhoršili, nie je v tomto smere bez ďalšieho postačujúca.

19. Sumarizujúc uvedené, pri zistenej kvalite vzájomných rodinných vzťahov medzi žalobkyňou 1/, jej vnukom, žalovanou a ich maloletou dcérou sa nejaví ako pravdepodobnejšia tá alternatíva, že by žalobkyňa 1/ mala vôľu predať predmetný byt bez vážneho dôvodu a bez predchádzajúcej vzájomnej dohody alebo aspoň uzrozumenia o inej možnosti ďalšieho bývania rodiny žalovanej. Žalobkyňa 1/ by takýmto krokom v podstate donútila svojho vnuka, žalovanú a ich maloletú dcéru odísť zo svojho doterajšieho obydlia - kde bývali osem rokov a ktoré si dvakrát na svoje vlastné náklady rekonštruovali, následne zariaďovali pre svoje vlastné potreby a sami znášali (uhrádzali) všetky náklady spojené s jeho užívaním -, a zároveň akútne si hľadať novú možnosť bývania za trhovú cenu (pričom bolo otázne, či sa im to do odovzdania a prevzatia predmetného bytu novým nadobúdateľom vôbec podarí) a vyriešiť jej financovanie. Takéto egoistické konanie žalobkyne 1/ v tejto záležitosti, sústredené len na vlastný záujem na úkor iných s tým, že výťažok z predaja sa vyplatí mimo jej dosah a navyše členovi rodiny, s ktorým sa dlhé obdobie vôbec nestýkala ani nekontaktovala, nezapadá do jej svedkami a stranami popisovanej skôr nesebeckej a nápomocnej povahy.

20. V kontraste so žalobkyňou 1/ uvádzaným popisom rozhodujúcich skutočností má žalovanou prezentovaná alternatíva, že žalobkyňa 1/ sa rozhodla pristúpiť k predaju svojho bytu práve za účelom toho, aby si rodina žalovanej zabezpečila nové a lepšie bývanie s tým, že hodnota predmetného bytu, ktorý bol dovtedy ich obydlím, sa využije na nadobudnutie novej nehnuteľnosti (nového obydlia), má svoju racionálnosť, logickú nadväznosť v správaní sa všetkých zúčastnených subjektov a reflektuje aj v tom čase dobré vzájomné rodinné vzťahy. Túto alternatívu napokon podporujú aj výpovede žalovanej, jej manžela W. A. a jej sestry E. U.. 20.1. Pri prihliadnutí na okolnosti bežného života možno považovať za odôvodnené, ak k predaju predmetného jednoizbového bytu s výmerou podlahovej plochy 30,55 m2, ktorý síce bol dovtedajším obydlím rodiny žalovanej, došlo práve preto, aby si trojčlenná rodina žalovanej s maloletým dieťaťom, ktoré práve dosiahlo školopovinný vek, zabezpečila väčšie a lepšie bývanie vo vyššom štandarde. 20.2. Z vykonaného dokazovania zistených skutkových okolností by sa faktický výkon práv a povinností žalobkyne 1/ k predmetnému bytu dal definovať ako len tzv. holé vlastníctvo. To znamená, že žalobkyňa 1/ síce bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník tohto bytu, ale tento byt sama fyzicky nijako neužívala ani sa nepodieľala na nákladoch a výdavkoch na jeho prevádzku, ktoré - ako vyplýva z výpovede žalovanej - uhrádzala výlučne žalovaná so svojím manželom. Pohnútka žalobkyne 1/ pri uskutočnení jej rozhodnutia predať tento byt, a to za účelom pomoci pri zabezpečení nového a lepšieho bývania rodine žalovanej, sa preto javí ako racionálna a rovnako racionálne sa v tomto kontexte javí aj vzájomné uzrozumenie (dohoda) dotknutých strán na tom, že výťažok z predaja sa použije práve na tento zamýšľaný účel. Takýto skutkový záver zároveň reflektuje aj kvalitu dobrých vzájomných rodinných vzťahov, pretože by pre rodinu žalovanej neznamenal len vynútené vypratanie predmetného bytu, opustenie svojho doterajšieho obydlia a neisté hľadanie si nového bývania, ale vysťahovanie sa z obydlia práve preto, aby sa naplnil spoločný predpokladaný zámer (cieľ), a to zabezpečiť rodine žalovanej nové obydlie s vyššou kvalitou a komfortom bývania tak, aby zodpovedalo zmeneným potrebám rodiny

žalovanej vyplývajúcich okrem iného aj z toho, že ich maloletá dcéra začala navštevovať prvý ročník základnej školy.

21. So zreteľom na uvedené sa javí ako racionálnejšia, logickejšia a tým aj pravdepodobnejšia alternatíva, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou skutočne došlo k vzájomnému uzrozumeniu o tom, že dosiahnutý výťažok z predaja predmetného bytu žalobkyňa 1/ prenechá žalovanej na zabezpečenie nového obydlia pre seba a jej rodinu. Toto uzrozumenie teda odrážalo prejav vôle žalobkyne 1/ spočívajúci v sľube žalovanej bezodplatne prenechať peniaze predstavujúce výťažok, ktorý sa dosiahne predajom predmetného bytu, a prejav vôle žalovanej spočívajúci v prijatí tohto sľubu (daru), a preto ho možno právne kvalifikovať za darovaciu zmluvu. 21.1. Presné zistenie konkrétneho dňa, kedy k takejto dohode došlo, nebolo pre meritórne rozhodnutie veci až tak významné; podstatným totižto bolo len zistenie, že k takejto dohode skutočne došlo (pre úplnosť však súd uvádza, že k tejto dohode medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou zjavne muselo dôjsť niekedy v čase ešte pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní s realitnou kanceláriou TAJ ELITE reality, s. r. o., keďže - ako bolo už vyššie uvedené - javí sa ako pravdepodobnejšie, že žalovaná začala konať za žalobkyňu 1/ vo veci predaja predmetného bytu až po tom, ako mali vzájomne odkomunikované, ako budú postupovať v tejto záležitosti a čo má byť jej želaným výsledkom). Okamihom, kedy došlo k vzájomnému konsenzu zmluvných strán o dobrovoľnom a bezodplatnom prenechaní predmetu darovania, darovacia zmluva vznikla, čo teda znamená, že pre zmluvné strany sa stala záväznou a strany sú jej obsahom a z neho vyplývajúcimi právami a povinnosťami viazané. 21.2. Existencii vzájomného konsenzu žalobkyne 1/ a žalovanej na predmetnom darovaní nasvedčuje aj ďalšie správanie sa žalobkyne 1/, ktorá - ako vyplynulo z výpovedí jej samotnej, ako aj všetkých ostatných vyslúchaných subjektov - vedela, že dosiahnutý výťažok z predaja predmetného bytu bol vyplatený na bankový účet žalovanej a že tento výťažok bol následne použitý práve na kúpu nového bytu pre rodinu žalovanej v Z. pri D. (nadobudnutého na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 13. júla 2018), do ktorého sa žalovaná s jej manželom a maloletou dcérou skutočne nasťahovali a kde ich žalobkyňa 1/ opakovane chodievala navštevovať. V týchto súvislostiach potom tvrdenia žalobkyne 1/, že o výplate výťažku z predaja predmetného bytu žalovanej a jeho zadržaní žalovanou sa dozvedela až s odstupom času niekedy koncom roka 2018 po smrti jej manžela J. A. st., resp. niekedy v prvej polovici roku 2020 pri preverovaní pozostalosti po ňom, vyznievajú ako vedomé klamstvo.

22. Skutočnosť, že predmetné darovanie prebehlo práve medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou, a nie s jej vnukom (a manželom žalovanej) W. A., preukazujú priložené exekučné príkazy postihujúce jeho majetok. Je nepravdepodobné, aby žalobkyňa 1/ vôbec nevedela o týchto exekúciách, pretože sám manžel žalovanej W. A. si musel byť vedomý toho, že pokiaľ by mu bola vyplatená akákoľvek suma, bola by exekútorom ihneď zabavená, a tým by seba aj svoju rodinu len ukrátil o peniaze z výťažku. Za takejto situácie sa dá rozumne predpokladať, že manžel žalovanej z obavy pred zadržaním tejto sumy exekútorom oznámil túto skutočnosť žalobkyni 1/ (pokiaľ ju dovtedy sama nevedela), a preto sa javí ako logické, že obdarovaným v predmetnom právnom vzťahu bola iba žalovaná, a nie (aj) jej manžel.

23. Ďalšie tvrdené skutočnosti, a to uzavretie darovacej zmluvy z 21. mája 2020, ktorou žalovaná previedla byt v Z. pri D. v prospech svojho otca M. U. (ktorý ich následne v auguste 2022 daroval obom dcéram žalovanej a jej manžela W. A.), a „uzavretie“ dohody žalovanej s jej manželom W. A. o urovnaní vzájomných vzťahov z 21. septembra 2020 (o ktorej obaja jej účastníci vypovedali, že jej podpísanie žalovanou bolo nedobrovoľne a pod nátlakom vynútené) neboli pre meritórne rozhodnutie významné, pretože jednak nastali s takmer dvojročným časovým odstupom od predaja predmetného bytu a vyplatenia z neho dosiahnutého výťažku ako daru na bankový účet žalovanej, a jednak sa udiali za kvalitatívne celkom odlišných pomerov medzi všetkými dotknutými subjektmi vyvolaných zhoršením manželských vzťahov (manželskou krízou) žalovanej a jej manžela W. A. v prvej polovici roka 2020. A rovnako, ani z SMS správy žalovanej adresovanej žalobkyni 1/ nie je jednoznačne nepochybné, že by sa týkala práve sumy 86 330 eur; predaj predmetného bytu ani výťažok z neho sa v jej obsahu nikde nespomína a len samotný text tejto správy, pri ktorom nie je zrejmý ani deň jej odoslania, nie je možné bez ďalšieho zaradiť do kontextu ostatných relevantných skutočností.

24. Pri darovaní má z hľadiska právnych účinkov význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného (animus donandi). Prejav vôle môže byť pritom vyjadrený aj inak než slovami, a to konkludentne (mlčky), ak takýto konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel účastník prejaviť. Vnútorné presvedčenie (úmysel) sa zisťuje skutočnosťami vonkajšieho

sveta, prostredníctvom ktorých sa navonok prejavuje. Pri výklade prejavu vôle je nutné prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chrániť dobromyseľnosť osoby, ktorej bol právny úkon určený. 24.1. Súd vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i všetky vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, dospel k skutkovému záveru, že medzi žalobkyňou 1/ ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou došlo k vzniku darovacej zmluvy podľa . Skutočná vôľa dotknutých subjektov sa totižto má posudzovať z celého kontextu vzájomných previazaných a postupne nasledujúcich okolností týkajúcich sa správania a konania všetkých zúčastnených subjektov, a nielen formálne z textu písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorý je iba jedným z viacerých dôkazov vykonaných v tomto konaní a ktorý navyše vôbec nepripravovala (nevypracovala) ani žalobkyňa 1/ a ani žalovaná. 24.2. V danom prípade predmetom darovania mala byť podľa vzájomnej dohody žalobkyne 1/ a žalovanej budúca vec - dosiahnutý výťažok z predaja predmetného bytu, ku ktorému mala žalobkyňa 1/ ako predávajúca obligačné právo - a k reálnemu odovzdaniu tohto daru malo dôjsť nepriamo prostredníctvom kupujúceho, ktorý mal dohodnutú druhú časť kúpnej ceny vyplatiť nie predávajúcej (žalobkyni 1/), ale žalovanej. V konaní avšak nijako nevyplynulo, že by žalobkyňa 1/ dala akokoľvek najavo úmysel požadovať tieto peňažné prostriedky späť či požadovať za ne iné protiplnenie, ale práve naopak, tieto peňažné prostriedky bezodplatne a dobrovoľne prenechala žalovanej s vedomím, že žalovaná ako prijímajúca ich použije na zabezpečenie a financovanie nového bývania svojej rodiny, čo sa následne skutočne aj stalo a žalobkyňa 1/ túto skutočnosť akceptovala; znalosť potrieb a pomerov žalovanej a jej rodiny bola teda motiváciou žalobkyne 1/ k poskytnutiu predmetného finančného daru. Aj podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že bezodplatnosť je charakterizovaná tým, že za dar nemá darca dostať nič, čo by malo majetkovú hodnotu a pokiaľ sa nepreukáže opak, odovzdané peniaze sú darovaním (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí). 24.3. Neskoršia zmena, resp. dodatočné prehodnotenie úmyslu žalobkyne 1/ darovať žalovanej výťažok z predaja predmetného bytu dosiahnutého na základe kúpnej zmluvy z 25. mája 2018 a následná požiadavka žalobkyne 1/ o vrátenie týchto peňažných prostriedkov (a to prostredníctvom podanej žaloby z 22. mája 2020 a výzvou jej právneho zástupcu odoslanej žalovanej mailom z 22. júna 2020), ktorá bola uskutočnená až po tom, ako sa zmenili skutočnosti vonkajšieho sveta, keď medzi žalovanou a jej manželom (vnukom žalobkyne 1/) W. A. nastala v prvej polovici roka 2020 manželská kríza, na uvedenom závere už nemohla nič zmeniť.

25. V ďalšom súd zameral svoj prieskum na to, či pri darovaní výťažku z predaja predmetného bytu bola zachovaná zákonom vyžadovaná forma takéhoto právneho úkonu. 25.1. Písomná forma darovacej zmluvy sa podľa vyžaduje okrem prípadov darovania nehnuteľnosti tiež v prípade tzv. konsenzuálnych darovacích zmlúv, pri ktorých sa darovaná hnuteľná vec neodovzdáva a nepreberá pri darovaní, ale iba zakladá záväzok (sľub) darcu k neskoršiemu časovému momentu odovzdať predmet darovania obdarovanému. O konsenzuálnu darovaciu zmluvu ide aj vtedy, ak je predmetom darovania vec, ktorá má vzniknúť až v budúcnosti. 25.2. Predmetné darovanie medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou má tiež charakter konsenzuálnej darovacej zmluvy, keďže k odovzdaniu a prevzatiu daru (dosiahnutého výťažku z predaja predmetného bytu) nedošlo v okamihu jeho darovania, ale až s odstupom určitého času, a preto sa pre platnosť takéhoto právneho úkonu vyžadovala obligatórna písomná forma. 25.3. Medzi stranami avšak v konaní nebolo sporné, že žiadna písomná darovacia zmluva medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou uzavretá nebola, čo teda spôsobuje následok, že predmetné darovanie, ktoré nebolo realizované v zákonom vyžadovanej forme, treba považovať za absolútne neplatné (porov. ).

26. V nadväznosti na uvedené sa na prvý pohľad môže javiť, že v majetkovej sfére žalovanej nastalo bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. 26.1. Inštitút bezdôvodného obohatenia je však v určitých zákonom predpokladaných situáciách vymedzený aj negatívne (porov. a ), kedy o bezdôvodné obohatenie nepôjde, aj keby ostatné predpoklady vzniku tohto právneho vzťahu boli dané. Pohľadávka z takéhoto právneho vzťahu sa považuje za tzv. naturálnu (t. j. súdne nevymáhateľnú) obligáciu, čo teda znamená, že je natoľko oslabená, že ju v prípadnom súdnom konaní nemožno veriteľovi s úspechom priznať.

26.2. O takýto prípad vo vzťahu k darovaniu ide aj vtedy, ak pri konsenzuálnej darovanej zmluve nebola dodržaná písomná forma, ale napriek tomu následne došlo k reálnemu odovzdaniu veci (daru). V takomto prípade nepôjde o bezdôvodné obohatenie, pretože hospodárskemu dôvodu (kauze) darovacej zmluvy (causa donandi) sa zo zákona priznáva väčší význam než zachovaniu zákonom vyžadovanej formy (porov. in fine ). Inými slovami, ak teda došlo k plneniu z darovacej zmluvy, pri ktorej nebola splnená podmienka formy a zmluvné strany sa domnievali, že uzavreli platnú zmluvu, nemôže sa jedna zmluvná strana domáhať vrátenia plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia; zákon v takomto prípade vychádza z toho, že plnenie bolo síce v takomto prípade z formálno-právneho hľadiska neplatné, avšak z hospodárskeho hľadiska bolo odôvodnené.

27. V relácii na rozhodovaný spor, darovanie dosiahnutého výťažku z predaja bytu na U. ulici v U. vo výške 86 300 eur žalobkyňou 1/ žalovanej bolo síce pre nezachovanie zákonom vyžadovanej písomnej formy neplatné, avšak napriek uvedenému ho nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože išlo o prijatie plnenia dlhu neplatného len pre nedostatok formy, pri ktorom veriteľovi nárok na jeho vrátenie nevzniká.

28. So zreteľom na to, že žalobou uplatnené plnenie nie je podľa in fine bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaná povinná vydať, súd uzatvára, že žalovanej nesvedčí hmotnoprávne postavenie obohatenej, čo teda znamená, že nie je subjektom zodpovedným z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto v konaní nie je daná jej pasívna vecná legitimácia. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení (ďalej len „“). Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešným žalobcom - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ktoré napokon v konaní ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej, ktorú jej budú žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.