Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-55-2012.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky - O. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. J., M. H. XXXX/XX, t.č. bytom A. J., M. H. XXXX/XX a otca - F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. E. XX, XX-XXX Q. R., Poľská republika, o návrhu otca maloletej na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 10P/68/2010-197, zo dňa 17. apríla 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Výroku, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti otca platiť znížené výživné s a n e d o t ý k a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú znížené výživné vo výške 90 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 1.4.2010 (výrok I.), vo zvyšnej časti, pokiaľ sa otec domáhal zníženia výživného až na sumu 30 eur od 1.4.2009, návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok II.). Konštatoval, že týmto rozsudkom dochádza k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca určenej rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/73/2008-143 zo dňa 21.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/73/2009 zo dňa 10.12.2009 (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca došlo na strane oboch rodičov ako aj maloletej k takej zmene pomerov, ktorá v súlade s ust. § 78 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZoR") odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca. Otec bol povinný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne, ktoré bolo určené súdom na základe jeho súhlasu ako aj dobrých pomerov, keďže v tom období bol finančne zabezpečený. Bol mu vyplatený podiel na zisku z podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti vo výške cca 680.000,- Sk. Ďalej zistil, že otec bol od 10.10.2007 do 15.12.2008 vo väzbe. Po prepustení pracoval ako stavebný dozor na základe opakovane uzatváraných zmlúv o dielo. Príjmy za práce vykonávané na základe týchto zmlúv prevyšovali výšku príjmov v nich uvedených. Napriek tejto okolnosti však dovtedy určená výška vyživovacej povinnosti otca 200 eur mesačne sa okresnému súdu javila ako neprimerane vysoká jeho súčasným možnostiam a schopnostiam. Zároveň však ustálil, že otec má vyššie než zmluvné deklarované príjmy, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletú často navštevuje v jej bydlisku v A. J., s čím sú spojené značné výdavky na úhradu pohonných hmôt, keďže za ňou cestuje autom. Tiež pri
stretnutiach je schopný prispievať jej na výživu podstatne viac než ním navrhovanou sumou 30 eur mesačne. Okresný súd prihliadal na zmenu pomerov aj na strane matky maloletej a konštatoval ich zlepšenie od posledného rozhodovania. V tom období mala iba príjem zo zamestnania v priemere 412 eur mesačne. Od 1.4.2010 jej bol priznaný invalidný dôchodok, naviac sa jej zvýšil príjem v zamestnaní, oproti predošlému obdobiu sa jej celkový príjem sa zvýšil v priemere o 250 eur mesačne. Všetky tieto okolnosti okresný súd zohľadnil pri znížení vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ tento žiadal zníženie výživného vo väčšom rozsahu ako bolo rozhodnuté (t.j. na sumu 30 eur mesačne od 1.4.2009), jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na mal. K. znížené výživné vo výške 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2010. Namietal, že okresný súd „nepochopil", že ak má príjem v zlotých, tak sa tento musí prepočítať kurzom k euru. Na základe predložených dôkazov bolo zrejmé, že z výšky príjmu nemôže platiť výživné tak ako bolo určené súdom. Zdôraznil, že si je vedomí vyživovacej povinnosti voči maloletej, nemieni však prispievať na cigarety a alkohol matke.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním, uviedla, že otcom navrhované výživné nezodpovedá pomerom maloletej. Táto má vyššie výdavky spojené so štúdiom, so záujmovou činnosťou a zhoršeným zdravotným stavom. Poukázala na to, že otec okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť, takmer žiadne mesačné výdavky, nakoľko žije s matkou v jej rodinnom dome a jeho životný štýl svedčí o dostatku finančných prostriedkov. Výšku svojho príjmu napriek urgenciám prvostupňového súdu riadne nedeklaroval. Ďalej uviedla, že otec si stále neplní svoju vyživovaciu povinnosť v plnej výške, čím zanedbáva starostlivosť o maloletú a z toho dôvodu podala na neho trestné oznámenie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie otca, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s výškou jeho aktuálneho príjmu. Okresný súd za účelom jeho zistenia vykonal rozsiahle šetrenie. Listiny, ktoré mu otec predložil, riadne vyhodnotil. Pri ustálení schopnosti otca nevychádzal len jeho príjmu zistenému z predložených zmlúv o dielo. Konštatoval, že otec vynakladá finančné prostriedky na pohonné hmoty, pokiaľ navštevuje maloletú a poskytuje jej príležitostné finančné prostriedky v súvislosti s týmito návštevami. Prihliadajúc aj na tieto okolnosti konštatoval, že životná úroveň otca je vyššia ako by si mohol dovoliť, pokiaľ by jeho príjmom boli len finančné prostriedky získané na základe zmlúv o dielo. Tieto závery okresného súdu otec nerozporoval. Je teda zrejmé, že pri určení schopností otca prispievať na výživu maloletej, okresný súd bral do úvahy výšku príjmu, ktorú otec dosahuje na základe uvedených zmlúv o dielo, avšak jeho úvahu o znížení výživného ovplyvňovali ďalšie ním zistené okolnosti týkajúce sa životnej úrovne otca. Závery okresného súdu o zmene pomerov ako na strane maloletej, ako aj oboch rodičov, ktoré viedli k zníženiu vyživovacej povinnosti otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu cca o viac ako 100%, sú preto správne a krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd vecne správne rozhodol aj o trovách konania, z ktorého titulu krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie i v danej časti.
Totožná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní - konanie vo veci starostlivosti súdu môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), nadväzne v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré ustanovenia platia podľa § 224 ods. 1 O.s.p. tiež v druhostupňovom konaní.
Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.