Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/55/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky - O. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. J., M. H. XXXX/XX, t.č. bytom A. J., M. H. XXXX/XX a otca - F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. E. XX, XX-XXX Q. R., Poľská republika, o návrhu otca maloletej na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -197, zo dňa 17. apríla 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti otca platiť znížené výživné s a n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú znížené výživné vo výške 90 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 1.4.2010 (výrok I.), vo zvyšnej časti, pokiaľ sa otec domáhal zníženia výživného až na sumu 30 eur od 1.4.2009, návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok II.). Konštatoval, že týmto rozsudkom dochádza k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca určenej rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -143 zo dňa 21.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 10.12.2009 (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca došlo na strane oboch rodičov ako aj maloletej k takej zmene pomerov, ktorá v súlade s ust. až 3 o rodine (ďalej „") odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca. Otec bol povinný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne, ktoré bolo určené súdom na základe jeho súhlasu ako aj dobrých pomerov, keďže v tom období bol finančne zabezpečený. Bol mu vyplatený podiel na zisku z podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti vo výške cca 680.000,- Sk. Ďalej zistil, že otec bol od 10.10.2007 do 15.12.2008 vo väzbe. Po prepustení pracoval ako stavebný dozor na základe opakovane uzatváraných zmlúv o dielo. Príjmy za práce vykonávané na základe týchto zmlúv prevyšovali výšku príjmov v nich uvedených. Napriek tejto okolnosti však dovtedy určená výška vyživovacej povinnosti otca 200 eur mesačne sa okresnému súdu javila ako neprimerane vysoká jeho súčasným možnostiam a schopnostiam. Zároveň však ustálil, že otec má vyššie než zmluvné deklarované príjmy, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletú často navštevuje v jej bydlisku v A. J., s čím sú spojené značné výdavky na úhradu pohonných hmôt, keďže za ňou cestuje autom. Tiež pri

stretnutiach je schopný prispievať jej na výživu podstatne viac než ním navrhovanou sumou 30 eur mesačne. Okresný súd prihliadal na zmenu pomerov aj na strane matky maloletej a konštatoval ich zlepšenie od posledného rozhodovania. V tom období mala iba príjem zo zamestnania v priemere 412 eur mesačne. Od 1.4.2010 jej bol priznaný invalidný dôchodok, naviac sa jej zvýšil príjem v zamestnaní, oproti predošlému obdobiu sa jej celkový príjem sa zvýšil v priemere o 250 eur mesačne. Všetky tieto okolnosti okresný súd zohľadnil pri znížení vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ tento žiadal zníženie výživného vo väčšom rozsahu ako bolo rozhodnuté (t.j. na sumu 30 eur mesačne od 1.4.2009), jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na mal. K. znížené výživné vo výške 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2010. Namietal, že okresný súd „nepochopil", že ak má príjem v zlotých, tak sa tento musí prepočítať kurzom k euru. Na základe predložených dôkazov bolo zrejmé, že z výšky príjmu nemôže platiť výživné tak ako bolo určené súdom. Zdôraznil, že si je vedomí vyživovacej povinnosti voči maloletej, nemieni však prispievať na cigarety a alkohol matke.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním, uviedla, že otcom navrhované výživné nezodpovedá pomerom maloletej. Táto má vyššie výdavky spojené so štúdiom, so záujmovou činnosťou a zhoršeným zdravotným stavom. Poukázala na to, že otec okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť, takmer žiadne mesačné výdavky, nakoľko žije s matkou v jej rodinnom dome a jeho životný štýl svedčí o dostatku finančných prostriedkov. Výšku svojho príjmu napriek urgenciám prvostupňového súdu riadne nedeklaroval. Ďalej uviedla, že otec si stále neplní svoju vyživovaciu povinnosť v plnej výške, čím zanedbáva starostlivosť o maloletú a z toho dôvodu podala na neho trestné oznámenie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( , za súčasnej aplikácie ) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa ,

Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Nezodpovedá stavu veci tvrdenie otca, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s výškou jeho aktuálneho príjmu. Okresný súd za účelom jeho zistenia vykonal rozsiahle šetrenie. Listiny, ktoré mu otec predložil, riadne vyhodnotil. Pri ustálení schopnosti otca nevychádzal len jeho príjmu zistenému z predložených zmlúv o dielo. Konštatoval, že otec vynakladá finančné prostriedky na pohonné hmoty, pokiaľ navštevuje maloletú a poskytuje jej príležitostné finančné prostriedky v súvislosti s týmito návštevami. Prihliadajúc aj na tieto okolnosti konštatoval, že životná úroveň otca je vyššia ako by si mohol dovoliť, pokiaľ by jeho príjmom boli len finančné prostriedky získané na základe zmlúv o dielo. Tieto závery okresného súdu otec nerozporoval. Je teda zrejmé, že pri určení schopností otca prispievať na výživu maloletej, okresný súd bral do úvahy výšku príjmu, ktorú otec dosahuje na základe uvedených zmlúv o dielo, avšak jeho úvahu o znížení výživného ovplyvňovali ďalšie ním zistené okolnosti týkajúce sa životnej úrovne otca. Závery okresného súdu o zmene pomerov ako na strane maloletej, ako aj oboch rodičov, ktoré viedli k zníženiu vyživovacej povinnosti otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu cca o viac ako 100%, sú preto správne a krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd vecne správne rozhodol aj o trovách konania, z ktorého titulu krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie i v danej časti.

Totožná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní - konanie vo veci starostlivosti súdu môže začať aj bez návrhu ( ), nadväzne v zmysle žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré ustanovenia platia podľa tiež v druhostupňovom konaní.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.