Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Opravné_uznesenie_5T-48-2011.pdf
PDF · 91.54 KB
No categories available
5T/48/2011
Opravné uznesenie
Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Mihála a prísediacich Evy Červeňanskej a Emílie Opavskej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2012 rozhodol
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku sa obžalovaný:
B. Č. A. Y. A. B. S. U., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Humennom, bytom Q. F.. W. Č. XXX/XX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek l, odsek 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
podnikajúc pod obchodným menom B. Č. P., IČO 43440321, so sídlom F. W. XXX/XX Q., uzatvoril ako dlžník 26.1.2007 v sídle Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, akciová spoločnosť, v Bratislave, na Štefánikovej ulici číslo 27 úverovú zmluvu číslo UMU - 52516-2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške (49 790,88 € ( l 500 000-Slovenských korún) na vopred dohodnutý účel, a to na kúpu automobilu, počítačového vybavenia a gastrotechnológie, pričom obvinený B. Č. tento účel deklaroval predložením: fiktívnej faktúry číslo M3/00024/07 z 29.1.2007, údajne vystavenej spoločnosťou V. E. U. W. W. B. B. na sumu 13 875,-€ na kúpu osobného motorového vozidla značky Peugeot 607 Luxe 3.0 V6, spolu so sfalšovanou kúpnou zmluvou z 29.1.2007 na sumu 13 875,-€, pričom ale v skutočnosti automobil nadobudol za sumu 8 875,-€ a faktúry číslo PF/2007/002 z 11.1.2007, vystavenej spoločnosťou R. Bratislava, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO 35 766 522, so sídlom I. D. XX Bratislava, na sumu l 203 505,- Slovenských korún (39949,05 €) za dodávku gastronomickej technológie, zároveň toho istého dňa podpísal so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, akciová spoločnosť, zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam číslo UMU 52516-2007, v ktorej v rozpore so skutočnosťou prehlásil, že je vlastníkom predmetu zálohu, a to 3 kávovarov - l pákový automat RANCILIO, 5 kávovarov - 2 pákový automat RANCILIO, 10 zmäkčovačov vody DP 4 a 10 mlynčekov na kávu, automat, typ MD 50/ AT, ktoré mal nadobudnúť od spoločnosti R. Bratislava, spoločnosť s ručením obmedzeným, ale v skutočnosti tieto od spoločnosti R. O., Bratislava, nikdy nekúpil, vyššie označenú faktúru nikdy neuhradil a nebol preto ich vlastníkom, a na podklade uvedeného prebehlo čerpanie úveru v štyroch častiach a to 5.2.2007 suma 483710,- Sk, 9.2.2007 suma 361 601,- Sk, 12.2.2007 suma 152380,- Sk, 14.3.2007 suma 502309,- Sk, pričom sa obvinený zaviazal poskytnutý úver splácať mesačne a to tak, že 1. splátku mal uhradiť 21.5.2007 vo výške 18 000,- Slovenských korún (597,49 €), od 21.6.2007 do 21.12.2010 mal uhrádzať mesačné splátky po 27 000,- Slovenských korún (896,24 €), od 21.1.2011 do 21.11.2011 po 28000,- Slovenských korún (929,43 €) a 21.12.2011 vo výške 13 000,¬Slovenských korún (431,52 €), z čoho uhradil iba tri splátky istiny vo výške 72 000,¬Slovenských korún (2389,96 €) a príslušenstvo vo výške 51 778,37 Slovenských korún (1718,73 €), čím poškodenej W. G. U. Y.B. O., U. W., spôsobil škodu v celkovej výške 47 401,- €
Podľa 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť Slovenská G. U. Y. O., U. W., Bratislava z nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
OP pre Bratislavu I podal na obžalovaného B.. Č. obžalobu pre zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek l, odsek 4 Trestného zákona., ktorého sa mal dopustiť tak , ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel. Bližšie k veci uviedol že keď' začal podnikať založil si firmu B. Č. - P.. Účelom podnikania bol nákup kávy, trstinového cukru s následným predajom pre reštaurácie a hotely. Na toto podnikanie si vybavil úver v SZRB, konkrétne na kúpu auta gastronomických zariadení a počítačov. Nie je pravda, že by banke predložil falošné faktúry. Gastro zariadenia kúpil, ale u inej spoločnosti v zahraničí, pretože ne Slovensku boli predražené. Čo sa týka auta, konečná cena bola nižšia, pretože aute nebolo v dobrom stave. Faktúry spoločnosti R. O. predložil banke, ale až potom zistil, pretože nemá taký prehľad, že ceny sú prehnané. Stroje napokon kúpil v Taliansku a o polovicu lacnejšie. Trvá na tom, že prostriedky z banky použil na účel, na ktorý boli určené Stále je vlastníkom tých vecí čo kúpil v Taliansku, sú to mlynčeky, kávostroje, ako 3; vozidlo Peugeot. Čo sa týka registrácie predmetných vecí v Centrálnom registri záložných práv, túto nevykonal, pretože si túto povinnosť v zmluve nevšimol ale kópiu nemá. Úver prestal splácať, lebo sa dostal do finančných ťažkostí a výdavky bol vyššie ako predpokladal. Okrem toho z nepozornosti nakúpil v Talianku väčšie množstvo kávy pred dátumom spotreby a túto sa mu potom nepodarilo predať. Kvôli nesplácaniu ho kontaktoval pracovník banky, ale on sa väčšinou zdržiaval v Taliansku, kde musel absolvovať školenia. K vozidlu Peugeot uviedol, že ho kúpil vo Viedni, pričom podpísal dve kúpne zmluvy. Najprv jednu a s nejakým časovým odstupom druhú. Vozidlo malo vady a došlo k zníženiu kúpnej zmluvy. Je možné, že banke predložil práve faktúru na tú vyššiu sumu. Na zmluvách je rovnaký dátum z toho dôvodu, že tá prvá sa zlikvidovala a nová ju nahradila. Peniaze z banky použil aj na zaplatenie faktúr v Taliansku, kde ale príjmové podklady nevystavujú. To, že stroje kúpi v Taliansku a nie od spoločnosti R. O. banke zabudol oznámiť, pretože sa väčšinu času zdržiaval v Taliansku. Faktúry z Talianska banke nepredložil, je nezodpovedný. Stroje, ktoré nakúpil v Taliansku nechal zložiť u svojho priateľa B. S.. Záverom dodal, že banku nekontaktoval za účelom dohodnutia nového splátkového kalendára, pretože bol na tom psychicky zle. V Taliansku sa zdržiaval z dôvodu, že k strojom ktoré kúpil, musel absolvovať aj školenia. To, že v Taliansku sú nižšie ceny zistil až potom ako faktúry R. O. predložil banke. Keď stroje nakúpil musel opakovane cestovať do Talianska na tieto školenia a tak pre vyťaženosť a svoju lajdáckosť na ne nezriadil záložné právo. Obžalovaný ďalej uviedol, , že stroje boli zložené u jeho známej ktorá sa volá K., zrejme S., odtiaľ ich odviezol ku kamarátovi X. do domu pri Piešťanoch, z ktorého si urobil sklad. Svedkyňa K. S. vypovedala, že v lete v roku 2006 alebo 2007 ju obvinený požiadal, či by mohol nechať zložiť nejaké kávostroje v garáži ich rodinného domu v obci V.. Išlo o presso stroje z Talianska, nič bližšie o tom nevedela. Asi po týždni prišiel kamión, zložil u nich dve palety s krabicami, ona podpísala preberací formulár, ktorého kópiu odovzdala Č.. Čo bolo vo vnútri v krabiciach nevie, nekontrolovala to. Ešte v tej istý týždeň prišiel Č. aj z kamarátmi a krabice odviezol, jednu rozbalil, bol v nej presso stroj. Presný počet krabíc nevie, ale mohli byť tri väčšie aj jedna menšia. Svedok B. S. obvineného Č. nepozná, jeho menu mu nič nehovorí, ale je pravdou, že v minulosti ho dcéra K. požiadala či môže u neho zložiť nejaké stroje pre svojich známych. Raz keď prišiel domov, boli na dvore ich rodinného domu krabice. Čo v nich bolo to on nevie, dcéra vravela, že nejaké kávovary. Nebol doma ani vtedy, keď ich odviezli, ale spomína si, že tie krabice boli asi dve, nie veľké, vošli by sa do auta. Svedok Y. P. sprostredkováva nákup vozidiel z Rakúska. Tak to bolo aj v prípade vozidla Peugeot 607. Tento videl vo Viedni a spomenul to pred obvineným. Boli ho pozrieť a on prejavil záujem. Predajca Beneder mu dal kontakt na pani z banky, ktorá vystavil predfaktúru na vozidlo vi výške 13 800,- €. Z tejto ceny sa potom odrátala tzv. milionárska daň a konečná cena bola cca. 8000,- €. Vozidle nemalo žiadnu vadu, on bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy na ktorej je suma 13 875,- €. Zmluvy ale museli byt' urobené dve. To skrz banku, kam ju Č. musel predložiť. Aj faktúry boli vystavené dve, na tie dve rôzne sumy. V čase kedy Č. predkladal banke doklady, bola aktuálna cena 13 800,- €.
V ďalšom konaní boli zo súhlasom procesných strán prečítané výpovede ďalších svedkov a to H.. Q.. Q. , ktorý zomrel, Q.. P., V. W., E.. O.. Svedok E. O. pracuje v spoločnosti V. J. vo B.. Čo sa týka obvineného Č., tento bol u nich spolu z Y. P., ktorý od neho kúpil viaceré vozidlá. Jemu ukázal aj fotografie Peugeotu 607 a tento ho následne kúpil. Spomína si, že Č. zaplatil zálohu za vozidlo Fiat Dobló, ale vozidlo si prevziať neprišiel, ani nežiadal vrátiť zálohu. K vyjadreniu V. W., že sporné vozidlo kúpil Č., svedok uviedol, že on fotky ukázal P.. Je možné, že vyplatiť ho bol niekto, koho poslal P.. Na vozidlá záruku neposkytujú, vykoná sa ohliadka, dohodne sa cena a tým je to vybavené. Nikdy sa nestalo, že by niekomu dali vozidlo na odskúšanie. Do spisu svedok založil kúpnu zmluvu na vozidlo Fiat Dobló, kupujúci B. Č., ktorá bola uzatvorená s ich spoločnosťou 27.07.2007. Svedkyňa V. W. pracuje v spoločnosti O. E. B. B.. B.Í. Č. pozná, kúpil už niekoľko vozidiel od predajcu Autohaus Laumer. N a vozidlo Peugeotu 607 vystavila faktúru číslo M300024/07 z 29.01.2007 na sumu 8 875,- €. Do spisu priložila aj pokladničný doklad o úhrade tejto sumy. Pán Č. zaplatil v hotovosti, pričom mu svedkyňa odovzdala faktúru. Auto si prevzal u predajcu, doklad o odovzdaní vozidla sa u nich nerobí. Ich spoločnosť vystavuje len faktúry, o žiadnych predfaktúrach nič nevie. Nevie o tom, že by vozidlo bolo pred kúpou pánovi Č. zapožičané, ale čo sa týka ceny, táto bola určená súdnym znalcom. Pán Č. kúpil vozidlo ako predajca, preto mu nebola poskytnutá záruka. Faktúru na 13 875,- € ona nikdy nevystavovala. Určite to nebolo tak, že by najskôr bola vystavená faktúra na vyššiu sumu a v dôsledku zistenia závady by sa cena znižovala. Trvá na tom, že bola vystavená len jediná faktúra, na nižšiu sumu. V prípade že by boli faktúry dve, museli by existovať aj dva príjmové pokladničné doklady. Svedkyňa do spisu založila faktúru, kúpnu zmluvu, ako aj znalecký posudok pričom na všetkých dokladoch je suma 8 875,- €. Svedok H.. Q. Q., zástupca spoločnosti R. O. Bratislava W..Y..R.., k osobe B. Č. uviedol, že mu bola vystavená 11.01.2007 zálohová faktúra číslo 2007002 na sumu 1 203 505,- Sk, avšak odberateľ ju neuhradil a preto bola zrušená. K realizácii obchodu nakoniec nedošlo. K svojej výpovedi tiež priložil listinné dôkazy a to predmetnú zálohovú faktúru z ktorej je zrejmé že táto bola skutočne zrušená. Z výpovede svedka K. P. I., zastupujúceho spoločnosť D..Q..U.. - Q. V. D., vyplýva, že v roku 2007 ich spoločnosť viedla rokovania s obvineným. Išlo o zmluvu na dodávku kávovarov. Potvrdenie objednávky sa u nich považuje za písomnú zmluvu, žiadna osobná dohoda podpísaná nebola. Pán Č. a jeho dvaja spolupracovníci absolvovali u nich školenie od 19.-21.03.2007. Ich spoločnosť vystavila faktúru, na ktorej je pečiatka o prevzatí tovaru prepravcom. Suma bola uhradená vopred bankovým prevodom. Adresa dodania bola na meno B. S.. Svedok do spisu založil definitívne potvrdenie objednávky obvineným Okrem toho mali aj ďalší vzťah s obvineným, išlo o dvanásť kávovarov. Odberateľ absolvoval školenie, ale nakoniec mu predali iba 4 kusy, pretože viac nezaplatil Uhradil sumu 4 189,- €. V ďalšom dokazovaní sa súd oboznámil s týmito dôkazmi: Doklady, zmluva a úver č.l. 79-79, žaloba a doklady k nej č.l. 101-108, doklady predložené svedkom č.l.169-184, doklady č.l. 193-228, daňové priznania č.l.282-335, správy Tatra banky, VB Leasing č.l. 467-498, faktúry č.l. 499-500 . Súd sa tiež oboznámil s posudkami ako registrom trestov obžalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu je trestným činom. Obžal. V. Č. od počiatku zdôraznil, že Úverovú zmluvu uzatváral s cieľom získať finančné prostriedky pre svoju podnikateľskú činnosť v zmysle účelu v nej dohodnutého, a to kúpu hnuteľných vecí nevyhnutných na jej výkon. Účel dokladoval v súlade s Úverovou zmluvou faktúrami na nákup gastrotechnológie a osobného motorového vozidla. Finančné prostriedky poskytnuté na základe Úverovej zmluvy spočiatku riadne splácal. V zmysle bodu 2.1 článku II Úverovej zmluvy boli finančné prostriedky, ktoré boli obžalovanému poskytnuté použité na dohodnutý účel, a to kúpu automobilu, počítačového vybavenia a gastrotechnológie. Obžalovaný v čase uzavretia Úverovej zmluvy predložil faktúru č. M3/00024/07 zo dňa 29. januára 2007, vystavenú spoločnosťou PSA Finance Austria so sídlom vo Viedni na sumu 13 875 EUR na osobné motorové vozidlo značky Peugeot 607 Luxe 3.0 V6, nakoľko v čase uzavretia Úverovej zmluvy mal za to, že predmetné osobné motorové vozidlo za uvedenú cenu aj zakúpi.. Rovnako svedok Y. P. vo svojej výpovedi potvrdil po nahliadnutí do kúpnej zmluvy na sumu 13 875 EUR, že pri podpise tejto zmluvy bol prítomný, tlmočil obžalovanému, lebo tento po nemecky nevedel.. Suma uvedená v tejto kúpnej zmluve je vlastne cena auta. ". Na otázku či v čase, keď' boli v Rakúsku prvýkrát a dohodli si kúpnu cenu 13.875 EUR vedeli, že následne bude znížená Y. P. odpovedal, že nevedeli. Ďalej svedok Y.. P. uviedol, že v čase keď' musel B. Č. predkladať' banke doklady o osobnom motorovom vozidle bola aktuálnou cenou, suma cca 13 800 EUR.
V súvislosti s hnuteľnými vecami - gastrotechnológiou, obžalovaný uviedol, že zo žiadneho z ustanovení Úverovej zmluvy mu nevyplývala povinnosť zakúpiť predmetnú gastrotechnológiu od konkrétneho predajcu. Pri predkladaní príslušných dokladov za účelom preukázania účelu poskytnutého úveru mal za to, že gastrotechnológiu zakúpi od obchodnej spoločnosti R. O. v zmysle nimi predloženej cenovej ponuky. Nakoľko však následne zistil, že ceny gastrotechnológie ponúkané touto spoločnosťou sú neprimerane vysoké rozhodol sa kúpu uskutočniť v zahraničí za prijateľnejšie ceny. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný poskytnuté finančné prostriedky použil na účel dohodnutý v Úverovej zmluve, a to nákup gastrotechnológie, osobného motorového vozidla a počítačovej techniky. Pri uzatváraní zmluvy konal s jasným cieľom, splniť svoj podnikateľský zámer, pre ktorého uskutočnenie poskytnuté finančné prostriedky potreboval. Rovnako v súlade s Úverovou zmluvou spočiatku plnil svoju povinnosť uhrádzať splátky úveru, ktorá však bola neskôr znemožnená jeho finančnými ťažkosťami. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy nevedel, a ani nemohol vedieť, že cena osobného motorového vozidla bude dodatočne znížená, resp. že gastrotechnológiu, ktorú plánoval zakúpiť získa za oveľa nižšiu cenu, než za akú mu ju ponúkla obchodná spoločnosť R. O.. Jedinú povinnosť, ktorú B. Č. porušil, je že SZRB nepredložil v stanovenej lehote doklady, ktoré by preukazovali, že gastrotechnológiu zakúpil od talianskeho predajcu, je však vylúčené, aby bolo porušenie tejto zmluvnej povinnosti považované za konanie zakladajúce znaky trestného činu v zmysle ust. § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na nedostatok subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu (zavinenie vo forme úmyslu), ako jedného z jej obligatórnych znakov, a má za to, že doposiaľ' nebol predložený dôkaz, ktorý by preukazoval, že z jeho strany došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Nevyhnutným znakom subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu je zavinenie, a to sa vyžaduje vo forme úmyslu. V zmysle ust. § 15 a § 16 Trestného zákona sa zavinením rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Pokiaľ' by sa zavinenie k niektorej z podstatných zložiek nevzťahovalo, nie sú splnené predpoklady pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a zodpovednosť fyzickej osoby je v tomto prípade vylúčená. Teda záver o zavinení páchateľa musí byť vždy nepochybne preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Zavinenie predstavuje obligatórnu zložku trestného činu a je podstatnou zložkou zakladajúcou trestnú zodpovednosť Inak povedané nevyhnutne sa vychádza zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ' už v čase pôžičky peňazí (v čase uzavierania zmluvy o úvere) konal v úmysle vypožičané finančné prostriedky nevrátiť, alebo ich nevrátiť v lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že finančné prostriedky v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť, a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku nie je trestným činom a preto v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil. Nakoľko bol obžalovaný spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený, bola poškodená spoločnosť Slovenská záručná a rozvojová banka, akciová spoločnosť, Bratislava v zmysle § 288 ods. 3 Tr.. por. z nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde.