Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/43/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľky N. Z., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom A. A., F. č. XX, v zastúpení Centrom právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, proti odporcovi M. Z., nar. XX XX. XXXX, zamestnanému v Lesoch Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica, bytom A. A., F. č. 10, v zastúpení JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, ČSA č. 5, o určenie príspevku na výživu manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. -48, zo dňa 24. 04. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.

V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ustanovenie § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, životná úroveň obidvoch účastníkov je rovnaká, keď odporca zabezpečuje všetky potreby súvisiace s bývaním ako pre navrhovateľku, tak aj pre ich štyri maloleté deti, tiež zabezpečuje ich stravovanie. Navrhovateľka bola zamestnaná v EVASPORT s.r.o. Klenovec s priemerným čistým zárobkom cca 350,- eur do 28.02.2011, kedy jej pracovný pomer skončil na základe nej podanej výpovede, od marca 2011 do 17.02.2012 bola práceneschopná, poberala nemocenské dávky vo výške 180,- eur a prídavky na 4 deti, mala aj príjem ako dealerka Avonu za rok 2011 vo výške cca 274,40 eur. Súd zisťoval výdavky navrhovateľky (preukazované účtenkami), počas práceneschopnosti v pohostinstve Králová Taverna, spol. s r.o. 6,05 eur, spoločenský účes za cenu 21,10 eur, stravné 6,81 eur v Banskej Bystrici dňa 28.01.2012, poukázal aj na ďalšie pokladničné bloky predložené navrhovateľkou v minimálnom množstve vzhľadom na početnosť rodiny. Navrhovateľka do decembra 2012 platila materskú školu maloletých deťom, internet a mobil maloletej N.. Odporca je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 762,85 eur, platí výdavky za dom, súvisiace so školou a materskou školou maloletých detí, za internet, mesačné potraviny a hygienické potreby vo výške 300,- až 400,- eur, chová domáce zvieratá, robí zabíjačku a mäso zamrazí, raz za týždeň ide na pivo do krčmy, kde minie 1,00 až 1,50 eur. Súd tiež zistil z rozpisov hovorov za obdobie od 18.12.2011 do 12.01.2012, že navrhovateľka telefonuje denne priemerne 9x v čase popoludňajších a večerných hodín, niektoré jej hovory trvajú viac ako 15 minút, ale aj viac ako 30 minút. Na základe uvedeného, ako aj výsluchu svedkyne, prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľka nepreukázala, že by počas spolužitia s odporcom ako manželom mala nižšiu životnú úroveň, preto jej návrh v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách dôvodil poukazom na veta prvá , keďže ani jeden z účastníkov si na pojednávaní neuplatnil náhradu trov

konania, navrhovateľke tieto ani nevznikli, pretože bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a bola jej poskytnutá bezplatná právna pomoc. Odporca aj keď bol v konaní úspešný, nepožiadal o náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ako dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzal do úvahy skutočnosti, že navrhovateľka, ktorá bola neúspešná, je bez pravidelného príjmu, bola jej aj poskytnutá bezplatná právna pomoc.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu do výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného odvolávajúc sa na a a . Uviedla, že návrhom sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu vo výške 50 eur mesačne dňom podania návrhu v zmysle ods. l Zákona o rodine. Poukázala, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 14. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19. 04. 2012, a teda súdne konanie pojednávalo o zročnom manželskom výživnom. Dôvodom pre uplatnenie jej nároku na určenie výživného na manželku bola značná nerovnováha životnej úrovne účastníkov konania, keď odporca je zamestnaný, ponechával si celý svoj príjem pre vlastné potreby a na uspokojenie potrieb rodiny prispieva len vopred dohodnutou čiastkou, čím bola porušená zásada vzájomnosti vyživovacej povinnosti účastníkov konania, ktorá skutočnosť bola preukázaná založením účtu v potravinách limitovaného sumou 12 eur denne pre šesťčlennú rodinu od januára 2012. Tiež poukázala, že v konaní nebola preukázaná jej neschopnosť zaobchádzať s peniazmi alebo vytvárania dlžôb. Pri posudzovaní životnej úrovne manželov zákonná úprava vyžaduje, aby táto bola v zásade rovnaká, čomu tak v prípade navrhovateľky nie je. Podľa názoru navrhovateľky vzájomnú vyživovaciu povinnosť nemožno vyslovene obmedziť len na kúpu potravín, zaplatenia inkasa. Pokiaľ odporca uviedol jeho čistý mesačný príjem vo výške cca. 762,85 eur, po odpočítaní výdavkov na stravu 300 až 400 eur, inkaso cca 70 a 90 eur, škôlku 30 eur len od decembra 2012 pre maloletú U., stále mu ostávalo 300 eur pre vlastné účely. K tomu navrhovateľka poukázala, že varila, starala sa o chod domácnosti, a teda vynaloženie týchto nákladov malo osoh aj pre odporcu. A contrario, keby tomu tak nebolo, v konaní o rozvod manželstva by kolízny opatrovník mal výhrady k starostlivosti o domácnosť. Manželstvo účastníkov bolo konfliktné a sprevádzané fyzickými útokmi, odporca sa sám vyjadril, že zamykal pivnicu so zemiakmi a mäsom, kľúče nosil vždy do sebou, čím de facto zamedzil prístup k nej, a teda matka s deťmi nemali prístup k potravinám a boli nútené ich kupovať a vynakladať na ne neurčené finančné prostriedky, čo súdom nebolo zohľadnené. Aj na základe tohto správania odporcu je možné dedukovať stav nie rovnakej životnej úrovni manželov. Súd nebral do úvahy ani tú skutočnosť, že akékoľvek vyššie výdavky odporca podmieňoval intímnym stykom. Účelom predloženia pokladničných blokov navrhovateľkou bola snaha poukázať na tú skutočnosť, že aj navrhovateľka prejavuje úsilie o finančnú podporu rodiny, ale vzhľadom na výšku nemocenského len v obmedzenej miere. Vytýkanie nízkeho podielu na hospodárení v domácnosti súdom, nemá opodstatnenie, pretože vzhľadom na zdravotný stav, nebolo v možnostiach navrhovateľky zabezpečiť si vyšší príjem. Jej príjem získaný činnosťou pre Avon Cosmetics, s.r.o., činil ročne cca 274,40 eur a navrhovateľka ho investovala do kúpy drogérie pre celú rodinu. Pokiaľ súd bral za rozhodujúci výdavok v reštaurácií len vo výške 6,05 eur v mesiaci december a 6,81 eur v mesiaci január, navrhovateľka túto sumu nepovažuje za rozhodujúci výdavok, ktorý by mal založiť predstavu súdu o jej vyššej životnej úrovni. Navrhovateľka súdu predložila zmluvu, na základe ktorej je zjavné, že súdom vyslovené tvrdenie o dĺžke trvania hovorov nie sú rozhodujúcimi pre posudzovanie životnej úrovne manželov. Tiež nie je možné tvrdiť, že navrhovateľka sa v dôsledku týchto rozhovorov nevenovala starostlivosti o svoje maloleté deti a zanedbávala domácnosť. Navrhovateľka má uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., na základe ktorej môže využívať služby mobilného operátora v celkovej dĺžke 50 minút, ako aj s volaniami do všetkých sietí v čase od 18.00 hod. do 08.00 hod., ako aj volania cez víkend zadarmo. Zvýšené účty za telefón boli následkom aj neustáleho kontaktovania orgánov činných v trestnom konaní. Poukázala, že súd v rozsudku venoval značný priestor najmä vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pričom predmetom konania malo byť dôsledné preskúmanie dodržania rovnakej životnej úrovne medzi manželmi. Na záver skonštatoval, že životná úroveň navrhovateľky je možno vyššia ako životná úroveň odporcu, čo podľa navrhovateľky sa nezakladá na pravde, už len pokiaľ ide o porovnanie príjmov účastníkov konania. V konaní súd nepovažoval za potrebné vypočuť dcéru účastníkov konania N. Z. ako priameho svedka hospodárenia a správania sa účastníkov konania k sebe navzájom. Aj na základe tejto skutočnosti nebol podľa názoru navrhovateľky dostatočne preukázaný skutkový stav v prejednávanej veci. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zročné výživné na manžela za obdobie od 04. 11. . 04. 2012 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do

troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. K odvolaniu priložila zápisnicu o pojednávaní zo dňa 07.02.2012 vo veci , dodatok k zmluve o pripojení č. zmluvy A2213561, zápisnicu o trestnom oznámení, výmenný list na odborné vyšetrenie, lekárske správy, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.04.2012 sp. zn. .

K odvolaniu navrhovateľky zaslal odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie, v ktorom navrhol potvrdiť rozsudok prvého stupňa ako vecne a formálne správny, považoval odvolanie navrhovateľky za nedôvodné. Poukázal, že pokiaľ navrhovateľka nesúhlasí s rozsudkom a napadla ho odvolaním, v ktorom tvrdí, že jej životná úroveň je v značnej nerovnováhe so životnou úrovňou odporcu, podľa ktorej odporca prispieva na jej potreby, potreby rodiny a domácnosti len vopred dohodnutou čiastkou z príjmu 762,85 eur a čiastku 300 eur si má odporca nechávať výlučne pre seba, toto tvrdenie navrhovateľky sa nezakladá na pravde, pretože práve odporca je ten, z ktorého príjmu sa zabezpečoval chod celej domácnosti a potreby celej rodiny. Tiež nemalou mierou odporca prispel do domácnosti formou chovu hospodárskych zvierat a pestovania domácich poľnohospodárskych plodín výlučne na zabezpečenie obživy rodiny. Bolo preukázané výpoveďou navrhovateľky a jej svedkyne, že výlučne odporca uhrádza nákup potravín a drogérijného tovaru v susednom obchode vo výške 300 až 400 eur, platí inkaso 90 eur, vykonáva nákup potravín v iných obchodoch. Odporca tiež platí všetky faktúry a iné poplatky, navrhovateľka na ich úhradu nijak neprispieva. Účastníci bývajú v rodinnom dome, okrem hlavných výdavkov, tiež treba zabezpečiť základnú údržbu domu, opravy, s čím sú spojené výdavky, ktoré hradí výlučne odporca. Tiež odporca hradí aj ošatenie a obuv deťom, školské výdavky. V mesiaci február došlo v dôsledku mimoriadnych zimných mrazov k roztrhnutiu vodovodného potrubia v dome, ktorú opravu výlučne financoval odporca. Z ktorého výpočtu zabezpečenia hradenia potrieb v domácnosti odporca v žiadnom prípade nedisponuje sám pre seba čiastkou 300 eur, ale všetky peniaze minie na potreby domácnosti a maloletých detí. Poukázal, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka z vlastnej vôle rozviazala pracovný pomer so zamestnávateľom EVASPORT, s.r.o., Klenovec, kde mala možnosť si zarobiť aspoň minimálnu mzdu, navrhovateľka poberala nemocenské dávky 200 eur, tiež si vedela zarobiť na sprostredkovanie predaja kozmetiky Avon cca. 100 eur. Z príjmov, ktoré poberala, však do domácnosti ničím neprispela. Naopak, prevažne z nich hradila neprimerane vysoké účty za telefón, ostatné, t.j. 250 eur si nechala pre svoje potreby. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala, že odporca zamykal pred rodinou pivnicu, mrazničku s mäsom a zeleninou a kľúče si nechával u seba, preto v konečnom dôsledku musela údajne uvedené potraviny zbytočne duplicitne kupovať, uviedol, že v komore bol dostatok mäsa a iných potravín pre celú domácnosť a v zamknutej mrazničke bolo iba novšie mäso, aby sa míňali staršie zásoby a neplytvalo sa jedlom. Poukázal, že bolo správne zistené prvostupňovým súdom, že navrhovateľka nepreukázala, že by jej životná úroveň bola nižšia, ako je životná úroveň odporcu, a preto správne rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ods. l č. v znení neskorších predpisov, ďalej aj ), prejednal odvolanie navrhovateľky v rozsahu danom ods.l bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa , .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súdenej veci o návrhu navrhovateľky na manželské výživné odvolací súd po preskúmaní veci Okresného súdu Brezno sp. zn. nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodujúcich skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci a záver o rovnakej životnej úrovni manželov, najmä na podklade zistených osobných, príjmových, majetkových pomerov a výdavkov účastníkov konania, aj s prihliadnutím na spoločnú domácnosť účastníkov konania a osobnú starostlivosť navrhovateľky o domácnosť. Postupoval správne, keď návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu manželky

vo výške 50 eur zamietol, uvedené rozhodnutie prvostupňový súd aj adekvátne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom navrhovateľky odvolací súd najskôr poznamenáva, že je pravdou, že rodinné právo aj v rámci európskeho ponímania je založené na princípe solidarity manželských vzťahov, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení, zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť „na úkor vlastnej pracovnej činnosti", preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Treba skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť - výkon starostlivosti o domácnosť. Zákon už nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť, ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojenie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „") majú manželia široko koncipovanú povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, ktorý pojem rodiny je chápaný aj v zmysle základných zásad širšie než pojem manželstvo. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi však možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Toto je práve aplikácia zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Znenie ustanovenia predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Vyplýva totiž z viacerých ustanovení a základných zásad, týkajúcich sa obsahu manželstva. Manželia sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. To, ako si konkrétni manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je v praxi predovšetkým vecou dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje a reguluje ich len na návrh jedného z manželov, keď aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu vzniká najmä tomu manželovi, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela. Uvedenú skutočnosť nestačí len tvrdiť, ale je nevyhnutné súdu aj preukázať. Prvostupňový súd v tomto zmysle tak aj postupoval, keď na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu dospel k záveru o rovnakej životnej úrovni účastníkov konania ako manželov a návrh navrhovateľky zamietol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o značnej nerovnováhe životnej úrovne účastníkov konania odvolávajúc sa najmä na príjem odporcu z jeho zamestnania a ponechávanie si podľa tvrdenia navrhovateľky čiastky cca 300,- eur pre seba, pretože v zmysle ods. l pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí u oboch manželov, pretože treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov. Vychádzajúc z konkrétnych pomerov v danom prípade, keď účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome odporcu, majú spolu štyri maloleté deti, navrhovateľka je od 26.02.2011 evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (č.l. 17), pretože na základe svojej výpovede odišla zo zamestnania a stratila tak stabilný mesačný zárobkový príjem, odporca zo svojho priemerného mesačného zárobku 762,85 eur hradí výdavky za dom, potreby maloletých detí a rodiny vrátane potravín, pričom len náklady na potraviny a hygienické potreby sú mesačne vo výške 300,- až 400,- eur, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že odporca si ponecháva pre svoju potrebu cca 300,- eur. Spoločné spolužitie účastníkov konania a ich štyroch maloletých detí v rodinnom dome si vyžaduje aj ďalšie náklady, najmä v súvislosti s údržbou a opravou rodinného domu tak, ako na to poukazoval odporca vo svojom vyjadrení, čo taktiež znáša odporca, aj napriek tomu, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia, pochopiteľne podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, v závislosti od uvedeného ak teda navrhovateľka poukazovala, že sa starala o domácnosť, takáto starostlivosť predstavovala jej podiel na uspokojovaní potrieb rodiny ( ods. l, posledná veta ). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd môže len konštatovať, že neunesenie dôkazného tvrdenia navrhovateľkou,

t.j. nepreukázanie tvrdenia o nerovnakej životnej úrovne účastníkov konania, znamená neúspech navrhovateľky v konaní a zamietnutie jej návrhu. Aj keď navrhovateľka splnila dôkaznú povinnosť, čo však automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka, čo je vzhľadom na vyššie uvedené daný prípad. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky ohľadom dostatočne nepreukázaného skutkového stavu aj z dôvodu, že súd nepovažoval za potrebné vypočuť dcéru účastníkov konania N. Z. ako priameho svedka hospodárenia a správania sa účastníkov konania k sebe navzájom, odvolací súd uvádza, že v tomto smere nebol nesprávny postup prvostupňového súdu, keď nepripustil výsluch maloletej dcéry účastníkov konania jednak preto, že nejde o konanie, ktorého sa ho týka, aj vzhľadom na citový vzťah maloletej k obom účastníkom konania a v záujme ochrany maloletej a jej právneho postavenia ( ), napokon takýto postup je v súlade s , druhá veta, keď súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, tiež poukazuje na O.sp., v zmysle ktorého súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov, z čoho v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplynul nárok navrhovateľky na manželské výživné voči odporcovi, ktorý záver odhliadnuc od vyššie uvedeného by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmenil ani výsluchom maloletej dcéry účastníkov konania. Za takéhoto stavu odvolaciu námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a dopočutia svedkyne (maloletej dcéry účastníkov konania) hodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a v danom prípade aj nespôsobilú zvrátiť rozhodnutie vo veci manželského výživného podľa predstáv navrhovateľky.

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody odvolania navrhovateľky odvolací súd má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nemá vadu ani v skutkových zisteniach, ani právnom posúdení, navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o nerovnakej životnej úrovni účastníkov konania, preto vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že v odvolaní navrhovateľky nie sú uvádzané žiadne také okolnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, na základe čoho odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku podľa návrhu navrhovateľky, preto ho ako vecne správny s poukazom na ustanovenie a potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti o trovách konania, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.