Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-216-2010.pdf
PDF · 99.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-8C/216/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobkyne: H.. G. B., bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Obci Žakovce, 059 73 Žakovce 55, právne zastúpenej: Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracoviskom: Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 27.09.2010, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom, je n e p l a t n é .
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 705,47 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou z 13.10.2010 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdil, že od 01.09.2005 bol zamestnaný u žalovaného ako učiteľ základnej školy, ktorý bol v uvedený deň zároveň menovaný do funkcie riaditeľa základnej školy pre obdobie do 31.08.2010.
Žalovaný odovzdal 28.09.2010 žalobcovi písomnosť označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce“. Dôvodom skončenia pracovného pomeru podľa žalovaného bola v prvom rade neospravedlnená neúčasť žalobcu na pracovisku 30.07.2010, ktorú žalovaný kvalifikoval ako absenciu v práci.
Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že žalobca do 06.09.2010 neodovzdal novozvolenému riaditeľovi školy dokumentáciu týkajúcu sa funkcie riaditeľa školy, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k vytvoreniu inventarizačnej komisie, ktorá uskutočnila odovzdanie dokumentácie nachádzajúcej sa v ZŠ Žakovce novozvolenému riaditeľovi školy. Inventarizačná komisia mala podľa žalovaného konštatovať, že v agende riaditeľa absentovali dokumenty špecifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru (čl. 8-9 spisového materiálu).
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru mala byť podľa žalovaného i skutočnosť, že žalobca sa 30.08.2010 počas pracovnej doby zúčastnil na výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy bez toho, aby mal na tento čas vopred schválené čerpanie dovolenky, a to v čase od 10:00 hod. do 11:30 hod.
Vyššie uvedeným konaním mal podľa žalovaného žalobca hrubým spôsobom porušiť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z osobitných právnych predpisov, čím závažne porušil pracovnú disciplínu, čo je podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce dôvodom na výpoveď pracovného pomeru zamestnávateľom.
Vo vzťahu k prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca namietal, že v uvedený deň (30.07.2010) sa na pracovisku zdržiaval v čase od 07.00 hod. do 12:00 hod. a od 12:30 hod. do 15:00 hod. s tým, že sa nachádzal v riaditeľni, pričom budova školy bola zrejme omylom zamknutá cvičencami, ktorí odišli z posilňovne nachádzajúcej sa v areáli základnej školy.
Pokiaľ ide o druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobca namietal, že od 31.08.2010 bol práceneschopný, a preto objektívne nemohol ísť do školy odovzdať dokumentáciu. O jeho práceneschopnosti bol žalovaný riadne informovaný. Na výzvu žalovaného, aby odovzdal dokumentáciu do 06.09.2010, ktorá mu bola doručená prostredníctvom elektronickej pošty, žalobca odpovedal, že nemá povolené vychádzky a že agendu môže odovzdať aj p. L.. V tejto súvislosti v ďalšom namietol, že jednotlivé dokumenty, ktoré inventarizačná komisia určená na odovzdávanie agendy nenašla, tak ako sa to uvádza v okamžitom skončení pracovného pomeru neznamená, že tieto dokumenty neexistovali, a preto mal žalovaný vyčkať až bude žalobca zdravý a bude objektívne môcť dokumentáciu odovzdať. V súvislosti s týmto dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca v ďalšom namietal, že zo zápisnice o preberaní agendy, ani z výpovede nie je zrejmé, že by bola vykonaná nejaká kontrola. Namietol, že nie je uvedený dátum takejto kontroly a prítomnosť žalobcu pri nej.
Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom považuje za platné. Na námietku žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prejednané s príslušnou odborovou organizáciou uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by žalobca bol členom akejkoľvek odborovej organizácie, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru je platné.
Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca bol zamestnancom žalovaného vo funkcii riaditeľa základnej školy od 01.09.2005 s funkčným obdobím končiacim sa 31.08.2010. Ďalej, že 28.09.2010 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a tiež, že 30.08.2010 sa žalobca zúčastnil počas pracovnej doby na výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy v súvislosti s uplynutím funkčného obdobia žalobcu.
V súvislosti s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúcim v absencii žalobcu na pracovisku 30.07.2010 súd okrem výsluchu účastníkov konania vykonal výsluch svedkov (H.. G. H. na čl. 60, F. R. na čl. 83-85, Y. M. na čl. 85-86, Š. S. na čl. 86-87, H. F. na čl. 87, C. Y. na čl. 178 a P. X. na čl. 180 spisu), vykonal i listinný dôkaz na čl. 91 spisu.
Na základe vyhodnotenia jednotlivých uvedených dôkazov samostatne a zároveň v ich vzájomnej súvislosti súd zistil, že v prejednávanej právnej veci nemožno prijať jednoznačný záver o neprítomnosti žalobcu na pracovisku 30.07.2010. Rovnako tak nie je možné prijať záver, že žalobca sa na pracovisku zdržiaval.
Ako bolo vyššie uvedené, žalobca namietal i platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu neodovzdania dokumentácie týkajúcej sa funkcie riaditeľa základnej školy novozvolenému riaditeľovi v lehote do 06.09.2010.
V reakcii na uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca namietol, že plán práce sa nachádzal v riaditeľni základnej školy, knihu dochádzky mala vypožičanú upratovačka, školský vzdelávací program pre roky 2007 a 2008 podľa vyjadrenia žalobcu ešte nebol platný. Tento platil až od školského roku 2008/2009, a preto ani objektívne nemohol existovať. Školský vzdelávací program na rok 2008 a 2009 sa podľa žalobcu taktiež nachádzal v základnej škole s podpisom starostky aj predsedníčky rady školy. Školský vzdelávací program pre rok 2009 a 2010 sa nachádzal na tom istom mieste a bol podpísaný predsedníčkou rady školy. Na margo školského vzdelávacieho programu pre školský rok 2010/2011 žalobca uviedol, že tento ešte nebol vytlačený, keďže žalobca nevedel, či bude vykonávať funkciu riaditeľa základnej školy aj v budúcom období. Poukázal pritom na skutočnosť, že sa
jedná o dokument o rozsahu 120 strán, ktorý mal v prípade nového vedenia základnej školy vypracovať nový riaditeľ podľa svojich predstáv. Podľa žalobcu sa v priestoroch základnej školy okrem uvedených dokumentov nachádzal i protokol, vzdelávacie poukazy, výkaz a správa, ktorá mala byť založená v zápisniciach z rady školy, pričom kópie z nej sa nachádzajú u žalovaného. V súvislosti s hodnotiacou správou o činnosti na školský rok 2009/2010, na ktorú žalovaný poukázal v okamžitom skončení pracovného pomeru pod bodom 10., žalobca uviedol, že správa je predkladaná po jej prerokovaní žalovanému do 31.10., a preto objektívne nebola ešte vyhotovená. Zápisnica z rokovania klasifikačnej pedagogickej rady k polročnému vysvedčeniu v školskom roku 2009/2010 bola podľa žalobcu založená medzi ostatnými zápisnicami. Na margo bodu 12. okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca namietol, že školenia zabezpečuje zamestnávateľ a teda žalovaný. V ďalšom namietol, že v pokladni za mesiac august 2010 sa nachádzala hotovosť vo výške 1,14 eur, pričom ostatné peňažné prostriedky boli uložené u ekonómky obce, teda u žalovaného. Podľa žalobcu plán vzdelávania pedagogických zamestnancov (bod 14. okamžitého skončenia pracovného pomeru) bol odovzdaný starostke vo februári 2010, pričom jeho kópia sa nachádza v priestoroch základnej školy. Obdobne sa v priestoroch základnej školy nachádza i Zmluva o zabezpečení vzdelávania so Štátnym pedagogickým ústavom Bratislava a Zmluva o zabezpečení vzdelávania č. 21614/26110130083 s Ústavom informácií a prognóz školstva Bratislava, pričom kópie z týchto zmlúv sa nachádzajú u žalovaného.
V súvislosti s posledne uvedeným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi (Okamžitým skončením pracovného pomeru na čl. 8-10, Záznamom z preberania pedagogickej agendy zo 06.09.2010 na čl. 11-12, výsluchom žalobcu na čl. 55-57, vyjadrením žalovaného na čl. 77-79, výsluchom svedkyne A.. Y. Č. a H.. Y. L. a svedkyne K. F. na čl. 130-132). Uvedené dôkazy súd hodnotil samostatne a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívajúcej v nepredložení dokumentácie týkajúcej sa funkcie riaditeľa základnej školy, keďže v podmienkach základnej školy v pôsobnosti žalovaného bolo bežné, že všetci zamestnanci školy mali kľúče v podstate od všetkého, v dôsledku čoho sa ktorýkoľvek z nich bez problémov dostal k žiadaným dokumentom. Na dôvažok, tieto dokumenty boli väčšinou uložené v neuzamknutých priestoroch, ku ktorým bol voľný prístup (výpoveď svedka na čl. 132 spisového materiálu). Bez významu nie je v tejto súvislosti skutočnosť, ktorá medzi účastníkmi nebola v priebehu konania pred súdom prvého stupňa spornou, a síce, že žalobca bol od 31.08.2010 práceneschopný (viď čl. 90 spisového materiálu).
Medzi účastníkmi konania nebola spornou ani skutočnosť, že žalobca sa 30.08.2010 počas svojej pracovnej doby zúčastnil na výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy.
Podľa ust. § 81 Zákonníka práce v znení zák. č. 574/2009 Z. z. zamestnanec je povinný najmä: a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa ust. § 82 písm. e/ cit. zák. úpravy vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny.
Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ cit. zák. úpravy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zakotvený ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, v ktorom, rešpektujúc závery doterajšej rozhodovacej činnosti súdov vyššieho stupňa, je potrebné prihliadať nielen k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
K účasti žalobcu na výberovom konaní na funkciu riaditeľa základnej školy u žalovaného došlo 30.08.2010 v čase od 10:00 hod. do 11:30 hod.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené 28.09.2010, teda v lehote stanovenej v ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Žaloba na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť.
Účasťou na výberovom konaní v rámci pracovnej doby došlo zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 81 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný okrem iného využívať pracovný čas na prácu a ust. § 82 písm. e/ Zákonníka práce, podľa ktorého bol žalobca povinný z pozície riaditeľa základnej školy zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny. V tejto súvislosti súd zastáva právny názor, podľa ktorého účasť na výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy za výkon práce považovať nemožno.
Možno tak žalovanému prisvedčiť, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov vzťahujúcich sa k vykonávanej práci, a preto sa súd v ďalšom zaoberal intenzitou porušenia pracovnej disciplíny. Výklad ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z hľadiska otázky intenzity porušenia pracovnej disciplíny a spôsobu hodnotenia miery tejto intenzity sa v rozhodovacej praxi súdov už v minulosti ustálil. Východiskom úvah sa v tomto smere stala okolnosť, že ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pre posúdenie, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne alebo závažne zákon neustanovuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu; súd môže prihliadnuť pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. Tieto právne závery sú aplikované doterajšou súdnou praxou (Rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 28.06.1995 sp. zn. XCdo XX/XXXX, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.01.2000 sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX).
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol k nasledujúcim skutočnostiam:
Žalobca bol dlhodobým zamestnancom žalovaného vo funkcii riaditeľa základnej školy (od 01.09.2005 do 31.08.2010). Počas celej tejto doby nebolo žalobcovi vytknuté porušenie pracovnej disciplíny. K tomu došlo až podaním žalovaného adresovaným žalobcovi 10.08.2010 (čl. 13 spisu).
V rámci hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom súd prihliadol i na jeho osobu a jeho hodnotenie zo strany bývalej starostky žalovaného, ktorá vyzdvihla schopnosť žalobcu priniesť nového ducha do školy. Poukázala na nekonfliktnosť jeho povahy a jeho ochotu byť nápomocný pri rôznych aktivitách žalovaného, čím v konečnom dôsledku ako výkonný orgán žalovaného nemala žiadnu starosť o celkový chod školy (viď čl. 183 spisového materiálu).
Na intenzitu porušenia negatívne vplýva miera žalobcovho zavinenia, keďže na ňom ako zamestnancovi pôsobiacemu u žalovaného vo vedúcej funkcii možno požadovať vyššiu mieru dodržiavania pracovnej disciplíny. Žalobca v právnom postavení vedúceho zamestnanca musel vedieť, že svojim konaním môže
porušiť zákonom stanovenú právnu povinnosť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí.
V súvislosti s mierou zavinenia žalobcu súd posudzoval spôsob, ktorým porušil pracovnú disciplínu svojou účasťou na výberovom konaní 30.08.2010 počas pracovnej doby. Súd prihliadol na čas a okolnosti porušenia pracovnej disciplíny. Tohto konania sa žalobca dopustil v čase školských prázdnin za situácie, kedy v podmienkach žalovaného nebol prijatý komplexný pracovný poriadok, ktorý ako významný vnútorný predpis mal byť základom pre udržiavanie vnútorného poriadku a dodržiavanie pracovnej disciplíny všetkých zamestnancov v pôsobnosti žalovaného. Táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckých výpovedí H.. Y. L. na čl. 125-130 a svedkyne A.. Y. Č. na čl. 123-125 spisového materiálu.
V súvislosti s posudzovaním intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadol na skutočnosť, že v podmienkach žalovaného nebol v minulosti dodržiavaný postup schvaľovania dovoleniek (výpoveď svedkyne A.. Y. Č. na čl. 123-125 a svedkyne F. R. na čl. 182 spisového materiálu), z ktorej vyplynulo, že v podmienkach žalovaného bolo bežnou praxou, že v prípade krátkodobého opustenia pracoviska stačilo, aby o ňom zamestnanec len upovedomil starostku.
Súd na základe vyššie uvedených kritérií a po zhodnotení všetkých preukázaných skutočností dospel k záveru, že žalobca síce porušil povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov, nie však tak závažným spôsobom, v dôsledku ktorého by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer žalobcu u neho naďalej pokračoval. V účasti žalobcu na výberovom konaní, ktorého účelom bolo obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy, dovtedy vykonávajúcej žalobcom za vyššie popísaných okolností na strane žalovaného, súd v tomto prípade závažné porušenie právnych predpisov vzťahujúcich sa k žalobcom vykonávanej práci nezistil, a preto žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešnému žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 705,47 eur pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu vo výške 254,22 eur pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie, žaloba) á 55,49 eur a dvoch úkonov právnej služby (účasť na dvoch pojednávaniach) vo výške každé po á 57,- eur + režijný paušál vo výške 29,24 eur (2 x 7,21 eur + 2 x 7,41 eur). Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia poskytnutého JUDr. Dušanom Kazárom v celkovej výške 451,25 eur pri základe pre výpočet sadzby za rok 2011 vo výške 57,- eur a za rok 2012 vo výške 58,69 eur, pri troch úkonoch právnej služby: 1. prevzatie veci 29.12.2011 vo výške 57,- eur, 2. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Kežmarok 16.05.2012 vo výške 58,69 eur, 3. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Kežmarok 25.07.2012 vo výške 58,69 eur + režijný paušál vo výške 7,41 eur za rok 2011 a vo výške 15,26 eur za rok 2012. Žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu vo výške 254,20 eur (12,71 eur za každú začatú polhodinu, cesta autom Banská Bystrica - Kežmarok v trvaní 2,5 hod., t. j. 5 polhodín a späť 10 polhodín, na pojednávania konané 16.05.2012 a 25.07.2012, čiže 12,71 eur x 20).
Keďže žalobca je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodený od súdneho poplatku za návrh na začatie konania, súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 cit. zák. úpravy uložil povinnosť na zaplatenie tohto súdneho poplatku žalovanému vo výške 99,50 eur (položka č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.