Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-658-2009.pdf
PDF · 68.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/658/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému I. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. C., W. XXXX/XX, zast. Ulianko & Holčík, s.r.o., IČO: 36 856 517, so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 41, vedenej pod zn. EX 6340/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 394,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením 21Er/658/2009-56 zo dňa 27.12.2010 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, rovnako vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania 113,32 Eur. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/354/2011-85 zo dňa 30.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2012.
Podľa § 50 ods. 5 veta prvá zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Nakoľko súd uznesením 21Er/658/2009-56 zo dňa 27.12.2010 právoplatným dňa 17.01.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a námietkam povinného vyhovel, súd týmto uznesením exekúciu zastavil s poukazom na citované zákonné ustanovenia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd výzvou zo dňa 14.02.2012 súd vyzval v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy a následne aj urgenciami zo dňa 13.05.2012 a 07.07.2012 súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, a v tom prípade, aby súdu predložil vyúčtovanie trov exekúcie spolu s predmetným exekučným spisom. Súdny exekútor podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa 18.07.2012 oznámil, že v prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie si trovy uplatní, ale až do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie je poverený na vykonanie exekúcie v danej veci. Vyčíslenie trov exekúcie by preto v tomto štádiu bolo predčasné, nakoľko nemusí zodpovedať realite, vzhľadom na ďalšie vykonané úkony v prebiehajúcom exekučnom konaní. K uvedenému súd uvádza, že súdny exekútor má v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku pokiaľ ide o trovy exekúcie postavenie účastníka konania, a teda podľa názoru súdu má na výzvu povinnosť vyčísliť trovy exekúcie v prípade uplatnenia si ich náhrady. V uvedenej exekučnej veci tak súdny exekútor na výzvu súdu, a ani na následné dve urgencie neurobil. K zastaveniu predmetnej exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý sa jej vykonania domáhal na podklade nespôsobilého exekučného titulu, preto bol daný dôvod na to, aby súd zaviazal na náhradu nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor bol vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie s tým, že bol oboznámený, že rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii v predmetnej veci nadobudlo právoplatnosť a exekučný súd rozhodne o zastavení exekúcie, ďalšie úkony exekučnej činnosti, a s tým súvisiace hotové výdavky, by nebolo možné považovať za nevyhnutne vynaložené za účelom priznania ich náhrady, ale naopak išlo by o trovy vynaložené zjavne neúčelne a nehospodárne. Naopak tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 57 ods.4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Pričom podľa názoru súdu by ďalšie vedenie exekúcie v rozpore s uvedeným ustanovením zo strany súdneho exekútora znamenalo konanie v rozpore s povinnosťou vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle v zmysle § 3 Exekučného poriadku, a zároveň by bolo aj v rozpore s povinnosťou súdneho exekútora konať s odbornou starostlivosťou. Ďalej podľa názoru súdu z gramatického a logického výkladu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o trovách exekúcie až po rozhodnutí o zastavení exekúcie, nakoľko hypotéza predmetnej normy znie „ak súd rozhodne o zastavení exekúcie“, avšak nie ak súd rozhodol o zastavení exekúcie. Preto vzhľadom k tomu, že súdny exekútor náhradu trov exekúcie na výzvu súdu nevyčíslil a exekučný spis nepredložil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).