Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5C-318-2011.pdf
PDF · 81.59 KB
No categories available
5C/318/2011
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v právnej veci navrhovateľa: O. J., W.. U., R.. XX.XX. XXXX, D.: J.. Š. XX, I., adresa pre doručovanie: E. X, D., zast. JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom: Záhorácka 158, Malacky, proti odporcovi: E. T., W.. J., R.. XX.XX. XXXX, D.: J.. Š. XX, I., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zakazuje odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcich sa v kat. území Senec, ktoré sú Správou katastra Senec zapísané na liste vlastníctva č. XXXX takto: Pozemky registra „C" : p.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2 p.č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 p.č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a stavby: súpisné číslo XXXX na p.č. XXXX/XXX, rodinný dom súpisné číslo XXXX na p.č. XXXX/XXX, hospodárska budova
Zakazuje jej najmä predmetné nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť záložným právom tretích osôb až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadala súd, aby zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcich sa v kat. území Senec, ktoré sú Správou katastra Senec zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemky registra „C" : p.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2, p.č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2, p.č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a stavby: súpisné číslo XXXX na p.č. XXXX/ XXX, rodinný dom, súpisné číslo XXXX na p.č. XXXX/XXX, hospodárska budova, najmä predmetné nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť záložným právom tretích osôb až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.06.2007, č.k. XXD/XXX/ XXXX (A. XXX/XXXX), nadobudla navrhovateľka spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/24 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava IV, obec BA-m.č. Devínska Nová Ves, katastrálne územie Devínska Nová Ves, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 12229 m2 - orná pôda, parcela registra "E".
XC XXX/.
-2-
Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.11.2008, č.k. XXD/XXXX/XXXX (A. XX/XXXX), navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 4/24.
Kúpnou zmluvou zo dňa 30.07.2008, evidovanou pod č. C.-XXXXX/XX, previedla navrhovateľka ako predávajúca svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 7/24 na kupujúceho, spoločnosť PRO TP 01 a.s., so sídlom Kukučínova 22, 831 01 Bratislava, IČO: 44 114 753. Kúpna cena za prevod uvedeného spoluvlastníckeho podielu bola v zmysle kúpnej zmluvy dohodnutá v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk (X.XXX,- Sk za 1 m2), t.j. XXX.XXX.XX EUR.
Následne kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2008, evidovanou pod č. C.-XXXXX/XX, previedla navrhovateľka ako predávajúca svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 4/24 na kupujúceho, spoločnosť PRO TP 01 a.s.. Kúpna cena za prevod uvedeného spoluvlastníckeho podielu bola v zmysle kúpnej zmluvy dohodnutá v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk (X.XXX,- Sk za 1 m2), t.j. XXX.XXX.XX EUR.
Kúpne ceny dohodnuté vo vyššie uvedených kúpnych zmluvách (kúpna zmluva zo dňa 30.07.2008, C.-XXXXX/XX a kúpna zmluva zo dňa 15.12.2008, C.-XXXXX/XX) boli v zmysle článku III ods. 2 oboch týchto kúpnych zmlúv poukázané kupujúcim, spoločnosťou PRO TP 01, a.s., na účet odporkyne číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v banke Tatra banka, a.s.. To znamená, že odporkyni bola na účet poukázaná suma v celkovej výške XXX.XXX.XX EUR.
Navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vydanie kúpnej ceny v celkovej výške XXX.XXX,XX EUR, a to výzvou zo dňa 03.11.2011, odoslanej dňa 04.11.2011 a doručenej odporkyni dňa 09.11.2011. Navrhovateľka v tejto výzve vyzvala odporkyňu, aby v lehote do 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy poukázala uvedenú sumu na číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s..
Odporkyňa do dnešného dňa požadovanú sumu neuhradila a neiniciovala ani stretnutie za účelom mimosúdneho urovnania.
Na základe uvedeného preto žiadala súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej sumu XXX.XXX,XX €.
Podaním zo dňa 23.07. 2012 navrhovateľka žiadala súd, aby vo veci nariadil predbežné opatrenie, nakoľko nariadením predbežného opatrenia nie sú žiadne práva a záujmy odporkyne ohrozené, pokiaľ by mala v úmysle prípadný dlh splatiť. Voľné nakladanie nehnuteľnosti jej dáva možnosť vyhnúť sa plneniu povinnosti. Odporkyňa nemá nehnuteľnosti zaťažené žiadnym úverom alebo pôžičkou. Naopak, nenariadením predbežného opatrenia sú oprávnené nároky navrhovateľky minimálne ohrozené, ak nie úplne zmarené. O naliehavosti úpravy svedčí aj to, že navrhovateľka spolu s manželom je nútená dožadovať sa od svojej dcéry - odporkyne E. T. výživného, pretože t.č. sú nútení platiť nájomné za byt v Bratislave sumu 450,-EUR, ktorá ich oboch existenčne ruinuje.
V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
XC XXX/XXXX
-3-
Podľa § 75 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podrobnejšiu úpravu vydávania predbežných opatrení obsahujú ust. § § 74 až 77 O.s.p..
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 76 ods.1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Účelom predbežného opatrenia totiž je, že výrok by mal zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, príp. inej ujmy alebo zabrániť zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa a to v takej miere, aby malo pre navrhovateľa zmysel uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Z pohľadu navrhovateľa je to jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, t.j. poskytnúť účinnú a rýchlu ochranu právam navrhovateľa, pričom iný spôsob ako predbežné opatrenie nie je v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade nenariadenia predbežného opatrenia a zákazu odporcu nakladať s nehnuteľnosťami, môže odporca do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej previesť vlastnícke právo k majetku na tretiu osobu a tým podstatne sťažiť a mariť účel súdneho rozhodnutia.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že je možné ich nariadiť už pred začatím konania ale aj počas konania. Sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníka ani tretích osôb. Strácajú svoje opodstatnenie momentom, kedy súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v každej veci, v ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní. Rozlišujeme dve skupiny predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. U oboch skupín predbežných opatrení musí súd skúmať, či je návrh osvedčený. Nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Osvedčenie nároku neznamená, že musí byť nepochybne preukázaný. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia predbežného opatrenia uvedeného nároku. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a uviedol relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia.
XC XXX/XXXX
-4-
Na strane navrhovateľky je dôvodná a reálna obava, že dôjde k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností, čím by došlo k značnému rozširovaniu účastníkov konania, k sťaženiu a mareniu súdneho konania a v neposlednom rade k prehlbovaniu právnej neistoty, nakoľko v prípade ďalšieho scudzenia predmetných nehnuteľností odporkyňou by dochádzalo aj k ďalším neplatným úkonom., pretože v zmysle súčasného zápisu v katastri nehnuteľností je odporkyňa zapísaná ako výlučný vlastník a bez akéhokoľvek obmedzenia môže predmetné nehnuteľnosti scudzovať s tým, že tretie osoby sa o tomto spore ani nemusia dozvedieť.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd stotožnil s návrhom navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko vo svojom návrhu osvedčil dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a jeho tvrdenia postačujú na právnu ochranu spočívajúcu vo vydaní
predbežného opatrenia. Súd sa náležite zaoberal a rozlišoval osvedčenie obavy zo zmarenia výkonu rozhodnutia a dostatočne podloženými skutočnosťami navrhovateľa v tom, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia by mohol naďalej odporca manipulovať s predmetnými nehnuteľnosťami, čo by bolo na ujmu navrhovateľa. Súd mal zato, že skutočnosti uvedené navrhovateľom nie sú len subjektívnymi pocitmi ale objektívne preukázal potrebu na ochranu predbežným opatrením. Navrhovateľ v uvedenom smere uniesol procesnú zodpovednosť pre nariadenie predbežného opatrenia a osvedčil nárok, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní. Dôvodnosť bezprostredne hroziacej ujmy (a súčasne dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle vyššie uvedených ustanovení - ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený) jednoznačne existuje.
Skutočnosť, že nariadením predbežného opatrenia nie je možné s nehnuteľnosťami nakladať na príslušnej správe katastra znamená len to, že právne úkony odporcu nemôžu dočasne nadobúdať vecnoprávne účinky. Obligačné účinky by ale týmto právnym úkonom zostali zachované, pričom by účastníci mohli kedykoľvek po zrušení zápisu v katastri nehnuteľností z úkonu navrhovateľa dať návrh na vklad podľa týchto úkonov. Jediným právne relevantným spôsobom, ako zabezpečiť dočasne „nezmeniteľnosť“ faktického stavu je nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ by totiž odporca urobil právne úkony, ktoré mu predbežné opatrenie zakazuje, boli by tieto právne úkony absolútne neplatné pre nedovolenosť. Takto predbežné opatrenie poskytuje ochranu pred vecnoprávnym aj obligačným účinkom právnych úkonov odporcu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä s ohľadom na právnu neistotu, do ktorej sa dostal navrhovateľ v prípade úspechu vo veci samej je primerané hroziacemu riziku. V zmysle ust. § 2 O.s.p. súdy pri rozhodovaní sporov dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov. V zmysle ust. § 1 O.s.p., majú tiež povinnosť plniť pri rozhodovacej činnosti prevenčnú a výchovnú povinnosť. Nariadené predbežné opatrenie je za súčasného právneho stavu logickou a spravodlivou ochranou ohrozeným právom účastníka konania. Preto súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
XC XXX/XXXX
-5-
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora.
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené a ak netreba doručovať len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.