Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-834-2011.pdf
PDF · 69.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/834/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, proti povinnému IS- Trade s.r.o. so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 093, na vymoženie pohľadávky vo výške 6.798,77 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 39/11, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 6.798,77 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cb/225/2009-85 zo dňa 16. 12. 2009.
Poverením č. 5601 067653 zo dňa 03. 05. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 39/11.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 30. 03. 2012, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podaní zároveň uviedol, že nežiada rozhodovať o trovách exekúcie.
Oprávnený v podaní zo dňa 23. 03. 2012, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 28. 03. 2012, žiadal zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa správy súdneho exekútora o stave exekúcie sa pohľadávka javí ako nevymožiteľná z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu exekučného spisu a z obsahu podania súdneho exekútora zo dňa 29. 03. 2012, doručeného tunajšiemu súdu dňa 30. 03. 2012, vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný má ukončenú registráciu ako zamestnávateľ k 06. 09. 2007, podľa oznámenia daňového úradu má povinný registrovaný účet v peňažnom ústave, avšak napriek vydaným exekučným príkazom banky neodpísali z účtov povinného žiadne finančné prostriedky, t. j. na účtoch povinného sa dlhodobo nenachádzajú žiadne finančné prostriedky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, povinný
sa v adrese sídla zapísaného v obchodnom registri nenachádza. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora a exekučného spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 16,50 eura. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.