Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/71/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30, IČO: 35 775 165, právne zastúpeného Mgr. Ing. Tomášom Vítkom, usadeným euroadvokátom so sídlom Bratislava, Škultétyho 1, proti povinnému: I. B., bytom Z. H., C. XXX/XX, t. č. T. XXXX/XX, D. O. nad S., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 353,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. mája 2012, č.k. -23, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil a Exekučného poriadku a ďalej poukázal aj na Exekučného poriadku, , a Exekučného poriadku. Uviedol, že súdny exekútor bol dňa 30.06.2011 poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti 353,18 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,5% denne od 20.03.2001 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 19,25 eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť dňa 03.08.2005. Dňa 20.04.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinného na zastavenie prebiehajúcej exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko bol toho názoru, že exekúcia je neprípustná pre existenciu tzv. iných dôvodov, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať, a to že rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.: zo dňa 01.06.2005 zaväzuje účastníka konania (t.j. povinného) k plneniu, ktoré je platným právom nedovolené. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí úveru č. má charakter spotrebiteľskej zmluvy a podľa jeho názoru obsahuje ustanovenia, ktoré ho ako spotrebiteľa znevýhodňujú a spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a výšku poplatku, odmeny za poskytnutie úveru ako i výšku úroku z omeškania pokladá za odporujúcu dobrým mravom, nakoľko spôsobujú dramatické navýšenie istiny, v danom prípade viac ako 25-násobne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil iba stručne, vôbec sa nevysporiadal s otázkou, že zmluva obsahuje podmienky znevýhodňujúce spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky, vyplývajúce nielen zo slovenskej legislatívy, ale i z legislatívnej činnosti EÚ. Súd prvého stupňa uviedol, že z pripojeného spisu zistil, že uznesením -25 bol odporcovi (t.j. povinnému) ustanovený opatrovník v súlade s , s ktorým súd pokračoval v konaní, nakoľko sa nepodarilo pobyt odporcu zistiť, resp. bolo zistené, že tento sa zdržuje na neznámom mieste v Nemeckej republike. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -

jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Súd prvého stupňa uzatvoril, že v danom prípade nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a je vykonateľný, nakoľko voči nemu nebol podaný riadny opravný prostriedok. Skutočnosti, ktoré povinný namietal, mohli byť zohľadnené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej v tzv. nachádzacom konaní. Z pripojeného spisu súd zistil, že povinný nevyužil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, preto nebol daný ani dôvod na odklad prebiehajúcej exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vo veci v súlade s rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastaví podľa Exekučného poriadku. Uviedol, že uplatnením poplatku za poskytnutie úveru a úroku za omeškanie zo strany oprávneného došlo k podstatnému navýšeniu dlžnej sumy a to tak, že iba samotné príslušenstvo pohľadávky presahuje výšku istiny o viac ako 25 - násobok. Právnym titulom na zaplatenie dlžnej sumy je zmluva o poskytnutí úveru č. , ktorá má charakter tzv. spotrebiteľskej zmluvy. Bol toho názoru, že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ktorým sa implementovala smernica o spotrebiteľských úveroch č. 87/102/EHS v znení 90/88/EHS. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo slúži na ochranu spotrebiteľa, nakoľko týmto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje i ďalšie ustanovenia, ktoré ho ako spotrebiteľa znevýhodňujú a spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a výšku poplatku, odmeny za poskytnutie úveru ako i výšku úroku z omeškania pokladal za odporujúcu dobrým mravom, nakoľko spôsobujú dramatické navýšenie istiny, v danom prípade viac ako 25-násobne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil iba stručne, vôbec sa nevysporiadal s otázkou, že zmluva obsahuje podmienky znevýhodňujúce spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky, vyplývajúce nielen zo slovenskej legislatívy, ale i z legislatívnej činnosti EÚ. K stanovisku súdu prvého stupňa, že nemá povinnosť posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu a že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom uviedol, že exekučný súd nemôže priznať právnu ochranu rozhodnutiu, ktoré je v rozpore s platným právom, ktoré hrubo porušuje práva spotrebiteľa a de facto ho tak prinútiť aby plnil povinnosť vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nerešpektuje práva spotrebiteľa vyplývajúce nielen z vnútroštátneho práva, ale i európskeho práva a narušuje tak rovnosť medzi spotrebiteľom a podnikateľským subjektom. Bol názoru, že súd je povinný chrániť práva spotrebiteľa aj v štádiu exekučného konania. Považoval za neprípustné, aby súd nútil spotrebiteľa plniť tzv. neprijateľné podmienky. Záverom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -19.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na , odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie

vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a .

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa , doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa , rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť dňa 03.08.2005. Dňa 30.06.2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera vykonaním exekúcie. Súdu prvého stupňa bol dňa 20.04.2012 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uznesením sp. zn. -23 zo dňa 25.05.2012 súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nakoľko boli splnené zákonné predpoklady pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku), rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je podľa § 42 Exekučného poriadku potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Rovnako tak exekučný súd skúma, či je rozhodnutie vykonateľné materiálne. Materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú účastníci dostatočne individualizovaní a podobne. Materiálnym predpokladom je tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia, pričom musí ísť o plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.

Exekučný súd však nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený len na preskúmavanie vyššie uvedených skutočností. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na námietku povinného, prípadne na návrh povinného na zastavenie exekúcie. Odvolací súd teda zastáva

názor súdu prvého stupňa, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Uvedené vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. .

V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť dňa 03.08.2005. Odvolací súd uvádza, že pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nemennosť. Rozlišujeme formálnu a materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Formálna právoplatnosť znamená, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne nezmeniteľné, a teda už nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom (odvolaním). Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti výroku pre určitý okruh subjektov, t.j. pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rovnako tak nemôže ani naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Právoplatným rozsudkom všeobecného súdu je teda exekučný súd viazaný, čo vyplýva aj z Odvolací súd je toho názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom odvolaní uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia, prípadne pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, čo však neurobil. Rovnako tak nevyužil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na to, že v preskúmavanej exekučnej veci nebol naplnený dôvod, pre ktorým by musel exekučný súd zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúcia sa vykonáva na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd záverom považuje za potrebné dodať, že uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade s v spojení s

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, potvrdil ako vecne správne ( ).

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .