Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-2S-20-2023.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Subarea
PO-2S/20/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., so sídlom Bardejovské Kúpele 2037/68, 086 31 Bardejovské Kúpele, IČO: 36 168 301, právne zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Ondrušek, so sídlom Radničné námestie 33/33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom ul. Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OÚ- PO-OVBP2-2023/11893/27130 z 10.02.2023, vo veci zamietnutia návrhu na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou 11.04.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO- OVBP2-2023/11893/27130 z 10.02.2023, ktorým žalovaný rozhodol v odvolacom konaní vo veci preskúmania rozhodnutia Mesta Bardejov (ďalej len „Mesto Bardejov“) č. ŽP 2406/2022 z 08.08.2022 o zamietnutí návrhu žalobcu z 05.10.2021 na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere na parcelách registra „C“ k katastrálnom území Bardejovské kúpele, označených v tomto rozhodnutí. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OÚ-PO-OVBP2-2023/11893/27130 z 10.02.2023 sa vecne stotožnil s výrokom Mesta Bardejov a tento zmenil iba v označení obchodného mena žalobcu veľkými písmenami tak, že tento v jeho zmenenej časti znel cit. „Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona zamieta návrh spoločnosti BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301...“ a v ostatnej časti ostal výrok bez zmeny.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcov, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
3. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj jeho návrh na priznanie správnej žalobe odkladného účinku z dôvodu podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (SSP), dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma a iný závažný nenapraviteľný následok, keďže je ohrozená žalobcom poskytovaná kúpeľná liečebná starostlivosť, pretože rozmáhajúcou sa stavebnou činnosťou vo vnútornom kúpeľnom území Bardejovských kúpeľov (ďalej len „dotknuté kúpeľné územie“), sa narúša jeho funkcia, ktorou je vytvorenie podmienok pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a ochrana liečebného režimu, takže v kúpeľnom mieste sa môže povoliť výstavba len takých stavieb a zariadení, ktoré vyhovujú jeho funkcii a poslaniu, nenarušujú klimatické a hydrologické
podmienky, pokoj, poriadok a sú v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa žalobcu sa však na dotknutom kúpeľnom území nedodržiava platný územný plán a právne predpisy na úseku kúpeľníctva, keďže už aj v minulosti výrazným pričinením sa štátnych orgánov (Mesto Bardejov a Štátna kúpeľná komisia), boli legalizované tam sa nachádzajúce stavby neslúžiace na kúpeľnú starostlivosť, čím došlo k narušeniu vnútorného dotknutého kúpeľného územia stavbami, ktoré do tohto prostredia nepatria, keďže by tu mali byť umiestňované výlučne iba stavby súvisiace s kúpeľnou liečbou. Žalobca poukázal, že uvedenou výstavbou v dotknutom kúpeľnom území (existujúce stavby) došlo na úseku stavebného práva k čiastočnému znemožneniu využitia predmetného územia, na to, na čo je určené, t.j. na prevádzkovanie kúpeľníctva a reálne hrozí úplne znemožnenie využitia predmetného územia (pripravované stavby), na účel na ktorý je primárne určené, čo je podľa žalobcu fakultatívny dôvod na nariadenie stavebnej uzávery podľa § 39d stavebného zákona. Dôvodom návrhu žalobcu je zamedzenie ďalšieho nezákonného narušovania dotknutého vnútorného kúpeľného územia vo vzťahu k jeho hlavnej funkcii, keďže opak by bol v rozpore s verejným záujmom a to predovšetkým kúpeľných hostí a pacientov, ktorým je tu poskytovaná ústavná kúpeľná starostlivosť. Ohľadne naplnenia tejto hrozby žalobca ilustračne poukázal, že v dôsledku už v minulosti realizovanej výstavby došlo v rokoch 1997 a 2010 k samovoľnému zosuvu cit. „... kedy vznikla škoda na majetku (p. Švec) cez 100.000,- EUR.“, pričom príčina tejto udalosti bola konštatovaná aj v znaleckom posudku vyhotovenom v súvislosti s touto škodovou udalosťou, v ktorom malo byť okrem iného konštatované, že ju spôsobilo zahájenie stavebnej činnosti v pôvodnom teréne, ktorá udalosť podľa žalobcu nie je iluzórnou, keďže preukázala, že nevhodnou stavebnou činnosťou dochádza k okamžitej a dynamickej aktivácii zosuvu, ktorý sa rozširuje aj na ďalšie nehnuteľnosti a je tak ohrozená ochrana vnútorného kúpeľného územia a to najmä prírodných minerálnych vôd z dôvodu narušenia jedinečných a nenahraditeľných prírodných pomerov v danej kúpeľnej lokalite, resp. môže dôjsť k úplnej strate niektorých prírodných minerálnych vôd, nehovoriac o tom, že je ohrozený život a zdravie ľudí (kúpeľných hostí) a majetok tretích osôb.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 12.09.2023, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe proklamoval, že rozhodnutie ponecháva na posúdení správneho súdu s dodatkom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vzhľadom na zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, má mať len výnimočný charakter a návrh na takýto zásah musí byť odôvodnený osobitnými okolnosťami konkrétneho prípadu s tým, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý je povinný správnemu súdu preukázať existenciu možnej ujmy, resp. reálnej hrozby tvrdenej v návrhu.
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
6. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
8- Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
9. V prvom rade je nevyhnutným poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru [t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe] a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru [t.j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom]. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
13. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku.
14. V danom konkrétnom prípade žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere, t.j. na vydanie rozhodnutia, ktorým by sa vymedzilo územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu. Uvedené znamená, že účinkom či dôsledkom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je, že v území vymedzenom žalobcom v návrhu na vydanie stavebnej uzávery, nie je zakázaná alebo obmedzená stavebná činnosť a teda sa jedná o „negatívne“ rozhodnutie, ktorého účinky nemožno pozastaviť prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žalobe bez toho, aby bola súčasne žalovanému uložená povinnosť rozhodnúť o jej nariadení, čo ale nie je v kompetencii správneho súdu. Uvedeným rozhodnutím teda z hmotnoprávneho pohľadu nebolo žalovaným rozhodnuté o vzniku, zmene či zániku práv a povinností žalobcu, okamžitým a neodkladným výkonom ktorých by tak žalobcovi mohla hroziť ujma či iný nenapraviteľný následok. Jedná sa iba o rozhodnutie so zamietajúcim (negatívnym) výrokom vo vzťahu k návrhovej aktivite žalobcu, nemajúcim reálny vplyv na právny status žalobcu alebo jeho majetku, keďže navyše sa toto rozhodnutie týka zamietnutia návrhu na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere, ktorá by podľa návrhu žalobcu mala postihovať majetok vo vlastníctve iných fyzických osôb a právnických osôb odlišných od žalobcu. A contrario (povedané opakom), ak by aj teoreticky bol priznaný žalobe odkladný účinok, v ktorom dôsledku by sa len oddialili účinky napadnutého rozhodnutia
žalovaného, avšak tento stav by neznamenal pre žalobcu vznik, zmenu alebo zánik jeho práv či povinností, neodkladným výkonom ktorých by mu mohla hroziť ujma, t.j. nemalo by to vplyv na status žalobcu a v konečnom dôsledku by tento stav nemal vplyv ani na existujúcom status quo pokiaľ ide o stavebnú uzáveru, pretože priznanie tohto odkladného účinku by nemalo za následok povinnosť žalovaného vyhovieť návrhu žalobcu na jej určenie (túto kompetenciu správny súd nemá ani v konaní o žalobe ako takej) a nemalo by to vplyv ani na prebiehajúcu stavebnú činnosť realizovanú na základe už vydaných účinných stavebných povolení. Okrem toho žalobca odôvodňuje možnosť vzniku mu ujmy poukazom nie na jemu už stavebnou činnosťou spôsobenú alebo hroziacu ujmu, ale ju odôvodňuje skrz ujmu vzniknutú alebo hroziacu iným osobám (napr. pán A.), pričom v konaní pred správnym súdom sa žalobca môže domáhať iba ochrany svojich práv (§ 177 ods. 1 SSP) a nie práv iných subjektov a naviac žalobca nepreukázal, žeby v blízkosti zosuvom postihnutého majetku inej osoby sa nachádzal aj jeho majetok, ktorý by bol alebo by mohol byť stavebnou činnosťou taktiež ohrozený a v tomto smere neobstojí ani tvrdenie, že stavebnou činnosťou by mohli byť ohrozené prírodné liečivé a podzemné vody, pretože aj z čl. 4 Ústavy SR vyplýva, že cit. „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“, takže, ako už bolo uvedené, žalobca sa môže dovolávať len ochrany svojich práv a svojho majetku a nie majetku iného subjektu, teda ani štátu. Štát ako vlastník podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov a vodných tokov, požíva ochranu a status ako akýkoľvek iný vlastník a taktiež je na ňom, aby si svoje vlastníctvo aj sám chránil tak, ako to napokon vyplýva aj z citácie čl. 4 Ústavy SR. Zdôvodnenie návrhu na priznanie žalobe odkladného účinku iba všeobecnou obavou žalobcu z možného ohrozenia jeho výsadného statusu ako subjektu poskytujúceho na dotknutom území kúpeľnú starostlivosť a s tým súvisiacich sprievodných služieb (ubytovanie, stavovanie), bez zdôvodnenia konkrétneho tohto ohrozenia týkajúceho sa majetku či právneho statusu žalobcu ako výhradného poskytovateľa služieb na úseku liečebnej kúpeľnej starostlivosti, nie je postačujúcim.
15. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).