Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-105-2012.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/105/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova č. 7, Martin, proti žalovanému K. D. R.. XX.X.Q., R. D. C. J., H. Č.. XXXX/X, zast. opatrovníkom O. R., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní. o zaplatenie 131,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Nové zámky dňa l5.8.2011 zaplatenia istiny l31,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od l.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že poskytol žalovanému podľa časti C/ návrhu na uzavretie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.10.2006 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého vyčerpal žalovaný ku dňu 2.1.2008 peňažné prostriedky v celkovej výške 876,08 eur. Tvrdil, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5% z tohto rámca, t.j. po 30 eur, splatných vždy k l0. dňu kalendárneho mesiaca, avšak tento svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný nesplnil. Poukázal na článok V.3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s.(ďalej VP) pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, podľa ktorého žalobca je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný ako klient dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. Uviedol, že dňa 31.5.2010 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške l31,33 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka prostredníctvom súdu, lebo žalovaný napriek výzvam žalobcu záväzok z poskytnutého úveru riadne a včas nesplnil.
K žalobe pripojil žalobca Žiadosť/ Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, VP, čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy s potvrdením o doručovaní žalovanému.
Tunajší súd po postúpení veci z OS Nové zámky vydal vo veci platobný rozkaz dňa 25.10.2011, pod č.k. 15Ro/347/2011-25, ktorý však bol zrušený uznesením súdu l1.4.2012 z dôvodu, že nebolo možné ho doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný má hlásený pobyt bezdomovca na adrese Košice- Sídlisko KVP od 8.12 2009. Z uvedeného dôvodu súd ustanovil na zastupovanie žalovanému v konaní opatrovníka v osobe zamestnankyne Okresného súdu Košice II.
Podaním doručeným súdu l6.7.2012 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 25.7.2012 a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo aj v jeho neprítomnosti. Podaním doručeným súdu 4.7.2012 predložil súdu listinné dôkazy, ktoré dokumentujú históriu financovania a splácania úveru - výpisy z účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní úveru a o prijatých platbách, špecifikáciu dlhu a sadzobníky poplatkov. Predložil ako dôkaz list zo dňa 3.4.2007, ktorým bola žalovanému zaslaná úverová karta spolu s údajmi týkajúcimi sa revolvingového úveru v súlade so všeobecnými podmienkami, čím bolo umožnené žalovanému vybrať finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaných zástupcov účastníkov konania , po zistení tohto skutkového stavu:
Z predloženej Žiadosti / Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.10.2006 súd zistil, že na základe písomnej žiadosti, ktorá je obsiahnutá v časti C/ Zmluvy, vydal žalobca žalovanému úverovú kartu, ktorú skutočnosť potvrdil sám žalobca v podaní doručenom súdu 16.7.2012, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovanému bol na základe časti C/ Zmluvy s názvom Úverová karta, poskytnutý revolvingový úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca vo výške 20.000,-Sk pri prvom čerpaní s možnosťou ďalšieho čerpania v prípade pravidelného splácania vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca k l0. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané, čo činilo v danom prípade splátku l000,- Sk (33,l9 eur). Pri prechode meny zo slovenských korún na eurá bol v l/2009 úverový rámec upravený na 600 eur a splátka od 2/2009 stanovená na 30 eur, t.j. 5% zo 600 eur. Poukázal na článok IV. 2.1 VP, podľa ktorého je klient oprávnený čerpať úver formou financovania nákupu tovaru a služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto platobnú kartu, t.j. prevod na účet predajcu, alebo zaslanie peňažných prostriedkov šekom na meno klienta, alebo prevod na účet a výber v hotovosti v miestach na to určených, na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania. Každá splátka zahŕňala úverovú istinu, t.j. príslušnú časť čerpaného úveru, zmluvne dohodnutý úrok, poplatok za vedenie revolvingového úveru a poplatok za poistenie úveru, pričom zmluvný úrok bol dojednaný na 1,95% mesačne a úroková sadzba bola platná ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Žalovaný z úverového rámca vyčerpal ku dňu 2.1.2008 sumu 876,08 eur, ktorá pozostáva zo sumy 683,80 eur (vyčerpaná hotovosť žalovaným výbermi z úverového účtu na pobočke banky), zo sumy 119,18 eur financovanej predajcom, t.j. platby kartou za nákup tovaru a služieb v obchodných miestach, zo sumy 52,67 eur (23x 2,29 eur) ako poplatky za čerpanie(výbery) hotovosti z úverového účtu, zo sumy 19,92 eur ako ročné poplatky za vedenie revolvingového účtu a zo sumy 0,50 eur - poplatok za spracovanie úhrady poštovou zloženkou. Žalovaný žalobcovi za poskytnutý revolvingový úver uhradil iba sumu 1.193,17 eur do odstúpenia od úverovej zmluvy, že žalobca účtoval žalovanému v súlade s článkom V.3 VP/ zmluvné pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac než 30 dní. V tomto prípade boli žalovanému účtované zmluvné pokuty vo výške 2,66 eur, t.j. 8% z 33,19 eur a vo výške 2,40 eur, t.j. 8% z 30 eur. S ohľadom na to, že žalovaný prestal poskytnutý úver splácať, odstúpil žalobca dňa 22.4.2010 od úverovej zmluvy. Úver sa ku dňu 31.5.2010 stal splatným v celom rozsahu a v súlade s článkom V.5. a V.7.VP je odo dňa 1.6.2010 žalobca oprávnený účtovať žalovanému úrok z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy, nakoľko zásielka žalovaného sa vrátila 26.4.2010 s tým, že žalovaný je neznámy na uvedenej adrese. Ďalej bol žalobca tiež oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. V ďalšej časti svojho podania žalobca špecifikoval dlžnú uplatnenú sumu l31,33 eur tak, že pozostáva zo sumy 92,42 eur ako dlžné mesačné splátky úveru, vrátane zmluvne dohodnutých úrokov, poplatkov za poistenie úveru, poplatkov za vedenie revolvingového účtu po lehote splatnosti, ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie 6/2009-1/2010, z toho istina 56,74 eur, zmluvné úroky 12,48 eur, poplatky za poistenie 7,20 eur a poplatky za vedenie revolvingového účtu l6 eur, ďalej 38,91 eur neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru 2,40 eur, poplatok za upomienku 6,64 eur a poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania 29,87 eur. Po odstúpení od úverovej zmluvy žalovaný žalobcovi na predmetný poskytnutý revolvingový úver nič neuhradil.
Z predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.10.2006 súd taktiež zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver na zakúpenie tovaru označeného ako TV v predajnej cene 25.498.- Sk, z čoho žalovaný zaplatil priamu platbu 2550 ,- Sk a zvyšok kúpnej ceny financoval žalobca formou úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 9 mesačných splátkach po 2.549.-Sk, v sume spolu 22.941.- Sk, vždy do l5. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná l5.11.2006. Z obsahu predloženého formuláru Žiadosti/ Zmluvy je tiež zrejmé, že je rozdelený do dvoch častí, obsahuje vopred vytlačené texty rozdelené na body A - F, kde pod bodom C/ označeným ako Úverová karta v ľavej dolnej časti formulára je obsiahnutý údaj o mesačnej úrokovej sadzbe vo výške 1,95% %, príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000.- Sk pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia činil 31,76%.
Predmetom konania nie je úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému l3.10.2006 v sume 22.948.-Sk na zakúpený tovar, ale dlh, ktorý žalovanému vznikol z vyčerpania peňažných prostriedkov z vydanej úverovej karty s úverovým rámcom vo výške 20.000,-Sk.
Žalobca predložil súdu potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného č. 42602930249100, podľa ktorého ku dňu 2.1.2008 bola financovaná na žalovaného ako klienta suma 683,80 eur a k tomu suma financovaná predajcovi 119,18 eur, t.j. spolu 802,98 eur.
Žalobca tvrdil, že žalovaný vyčerpal z úverového rámca sumu 876,08 eur ku dňu 2.1.2008 a že uhradil iba časť svojho dlhu vo výške 1.193,17eur, pričom podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade žalovaného bola preukázateľne žalovanému financovaná suma 683,80 eur a čiastka 119,18eur označená ako suma financovaná predajcovi, podľa súdu nemá právny základ.
Vzhľadom k omeškaniu so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty spoločnosť žalobcu odstúpila od úverovej zmluvy - časti týkajúcej sa úverovej karty, ktorú uzavrela so žalovaným, a to podaním z 22.4.2010 s tým, že úver ku dňu 31.5.2010 sa stáva splatným v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške l31,33 eur, ktorá pozostávala z dlžných mesačných splátok úveru, t.j. z úverovej istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia vo výške 92,42 eur a zo zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 38,91 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi, ako sám žalobca tvrdil a predložil aj potvrdenie o prijatých splátkach úveru formou mesačných splátok čiastku 1193,17eur.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle § 132 O.s.p., každý dôkaz jednotlivo, i všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo a ustálil skutkový stav takto:
Nepochybne bolo v konaní preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej v zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis.
Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a podľa jej časti C/ vydal žalovanému úverovú kartu s úverovým rámcom 20.000.- Sk, ale žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky z úverového rámca vo výške 876,08 eur. K žalobe predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa l3.10.2006, týkajúcu sa úveru za účelom nákupu konkrétneho tovaru, ale tento úver nie je predmetom tohto konania. Listinami bolo preukázané, že žalobca až dňa 3.4.2007 zaslal žalovanému úverovú kartu a poukázal na úverovú kartu žalovaného až dňa 30.4.-2007 sumu 99,58 eur, neskôr ďalšie čiastky spolu vo výške 683,80 eur, pričom žalovaný preukázateľne zaplatil splátkami sumu 1.193,17eur t.j. viac, ako mu bolo financované žalobcom na úverovej karte.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Zmluva o úvere v rámci ustanovení Obchodného zákonníka je považovaná za „absolútny obchod", avšak z dôvodu, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa majú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku prednosť ako lex specialis. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase vzniku právneho vzťahu účastníkov, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ods. 2 cit. ustanovenia ustanovuje, čo presne musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z predloženej Žiadosti / Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd považoval za preukázané, že dňa 13.10.2006 účastníci uzavreli iba jednu jasne špecifikovanú zmluvu o úvere určenú na nákup tovaru
- TV, ktorý právny vzťah nie je predmetom tohto konania. V rámci dojednávania tohto záväzku žalobca zakomponoval sám do zmluvy voči žalovanému aj iný úkon vo forme žiadosti žalovaného ako klienta s obsahom, aby žalobca mu poskytol úverový rámec vo výške 20.000.- Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno s tým, že v tejto časti zmluvy pod bodom C/ „Úverová karta" boli dohodnuté úplne iné práva a povinnosti účastníkov, než aké boli dojednané u špecifikovanej zmluvy o úvere, ktorá bola obsiahnutá v ľavej časti formulovanej zmluvy pod bodmi A a B. Časť C/ Zmluvy sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Žalovaný sa teda dňa 13.10.2006 podpísal pod tú časť textu, ktorá je vytlačená na pravej zarámovanej časti Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a ktorý v tom čase uzatváraný nebol. Z obsahu bodu C/ formulára Žiadosti/Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2006 totiž možno vyvodiť, že žalovaný iba žiada, aby ho žalobca v budúcnosti zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000.- Sk a vydal mu úverovú kartu, a to bez časového označenia, t.j. niekedy v
budúcnosti. Podpisom zmluvy 13.10.2006 nedošlo však súbežne k vzniku paralelného úverového vzťahu, preto žalobca mylne považoval žiadosť žalovaného ako spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, za zmluvu o revolvingovom úvere. Ak mienil žalobca so žalovaným uzavrieť nový záväzkový vzťah, bolo nutné to uskutočniť spôsobom predpísaným v zákone o spotrebiteľských zmluvách s bližšou špecifikáciou práv a povinnosti účastníkov a všetkými náležitosťami vyžadovanými k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. a ak sa tak nestalo, nebola fakticky dodržaná zákonom predpísaná písomná forma zmluvy, preto je časť C/ predmetnej Zmluvy neplatná. Bez písomnej zmluvy nemožno hovoriť o dohode strán, ani o výške úroku z úveru, úroku z omeškania, taktiež ani o zmluvnej pokute, či v poplatkoch, na ktoré si žalobca uplatnil nárok v zmysle jeho sadzobníkov.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy je aj nárok na vrátenie plnenia, ak zmluva bola uzavretá iba ústne a nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma zmluvy, ako to bolo v danom prípade. Plnenie, ktoré sa dožaduje od žalovaného vrátiť žalobca, je možné preto uplatňovať, i posúdiť len z titulu bezdôvodného obohatenia.
Nakoľko žalovaný vyčerpal na úverovú kartu žalobcom poskytnutú sumu 683,80 eur, čo je nesporné z predloženého potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade žalovaného zo dňa 22.6.2012 a uhradil žalobcovi splátkami sumu 1.193,l7 eur, čo je zase preukázateľné z potvrdenia žalobcu o prijatí splátok od žalovaného z 22.6.2012, teda žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako prijal, t.j. vyčerpal z úverovej karty, nie je žalovaný povinný vrátiť žiadne plnenie žalobcovi z tohto neplatného právneho úkonu. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako právne nedôvodnú, pretože žiadnym z dôkazov predložených žalobcom nebolo v konaní osvedčené a preukázané, aby sa žalovaný vôbec obohatil na úkor žalobcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, hoci by úspešnému žalovanému náhrada trov patrila, ale žiadne preukázateľné trovy konania mu podľa obsahu spisu nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Košice II. v 3 vyhotoveniach
V odvolaní proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.