Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-677-2011.pdf
PDF · 70.09 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/677/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trnava., Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00735825 proti povinnému: H. Š., X.. XX.XX.XXXX, H. V., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec o vymoženie 30,00 Eur s prísl. a trov exekúcie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodol
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,64 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207 115070 zo dňa 24.08.2011 bol súdny
exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ODI Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. A 0481670 zo dňa 06.02.2011.
Súdny exekútor podaním doručeným dňa 08. 11. 2011 na Okresný súd Trnava postúpil svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c) z.č. 233/95. K svojmu podaniu súdny exekútor pripojil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.10.2011, podľa ktorého povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v plnej výške pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, preto navrhuje exekúciu zastaviť.
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod § 57 ods. 1 písm. c) NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok").
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť mu náhradu trov exekučného konania. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania však až na zákonné výnimky uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), čo je v danom prípade nemožné.
Jednu z výnimiek z vyššie uvedenej zásady stanovuje § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže súd uložiť oprávnenému náhradu nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená súdom povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Nakoľko oprávnený podal na základe vlastných zistení návrh na zastavenie exekúcie, jedná sa o naplnenie podmienok pre zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodoval súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uplatnené trovy spočívajú v odmene súdneho exekútora za úkony podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 Eur a v náhrade za stratu času podľa § 23 vyhlášky v sume 3,96 Eur, ostatné výdavky v sume 7,82 celkom trovy súdneho exekútora v sume 53,96 Eur s DPH.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, a súd aj zaviazal oprávneného k náhrade odmeny exekútora v takejto výške.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,96 eur.
Súd zaviazal oprávneného nahradiť exekútorovi poštovné vo výške 2,64 eur, ktoré si vyúčtoval za získanie poverenia zo dňa 30.08.2011 vo výške 1,32 Eur a vrátenie poverenia vo výške 1,32 Eur. Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi sumu 1,32 Eur za doručenie upov. všeob.(oprávnenému), nakoľko súdny exekútor relevantne nepreukázal, že uskutočnil tento úkon. Ostatné výdavky, ktoré si exekútor uplatňuje mu súd nepriznáva, lebo dostatočne nepreukázal ich vykonanie.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má na základe predloženého osvedčenia preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady určené podľa tohto zákona a podľa § 14 a § 22 vyhlášky zvýšil o DPH v sume 6,80 eur.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie v časti výroku o zastavení exekúcie.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.