Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-150-2012.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/150/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A., V. a A., narodené XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov, matky: V. A., trvale bytom N., H. X a otca: S. A., trvale bytom N., H. 9, na návrh matky o zmenu zverenia, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti A., V. a A., narodených XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Maloletých budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 170,- € mesačne na každé vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.4.2011 č.k. 42C/247/2010 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 3.5.2012, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o zmenu zverenia maloletých detí A., V. a A., nar. XX.X.XXXX, zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do svojej osobnej starostlivosti. Ako dôvod uviedla, že deti ju samé požiadali o zmenu striedavej starostlivosti, nakoľko táto v ich domácnosti nefunguje. V podstate všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou uhrádza ona. Otec s ňou napriek jej snahe nekomunikuje o zdieľaní nákladov na deti, deti nijako nekontroluje či sú pripravené do školy, ani si nepozrie ich žiacke knižky. Jediným šťastím je to, že ona je v byte aj počas týždňa, v ktorom sa má o deti starať otec, preto dozrie na ich prípravu do školy. Otec často nie je doma vôbec v tom týždni, kedy sa má o deti starať, spravidla príde len na chvíľu, aby im pripravil niečo na jedenie. Doma nie je ani v noci, ona nevie, či je otec v práci, alebo u svojej partnerky. V minulosti otec deti počas svojej starostlivosti brával ku svojej partnerke, kam od novembra 2011 odmietajú chodiť, nakoľko partnerka otca bola na nich vulgárna, preto s ňou a jej deťmi odmietajú akýkoľvek kontakt. Momentálne prebieha konanie o vysporiadanie BSM, preto si nevie predstaviť, ako bude striedavá starostlivosť fungovať potom, keď sa už nebude môcť realizovať v byte, v ktorom bude bývať ona. Matka zároveň navrhla, aby po zverení maloletých detí do jej starostlivosti súd rozhodol o tom, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodiča. Výživné žiadala otcovi určiť na každé dieťa v sume 200,-€ mesačne.
Otec súhlasil so zmenou zverenia maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, ktoré mal v úmysle platiť len v sume 90,-€ mesačne na každého maloletého. Poprel tvrdenie matky, že by sa o deti nestaral, že by im nevaril, nenakupoval oblečenie, keď napr. kontroloval deťom žiacku knižku, už bola podpísaná, ohľadne detí komunikoval priamo s riaditeľkou školy, zobral deti na nákup oblečenia podľa ich požiadavky a pod.
Kolízny opatrovník odporučil zmenu zverenia maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca určiť v sume 170,-€ mesačne na každé s poukazom na to, že sa jedná o dvojičky, ktoré po sebe nemôžu nosiť oblečenie a ich nároky na výživu sú vyššie, než boli v minulosti.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas po rozvode manželstva rodičov rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.4.2011 č.k. 42C/247/2010. Výživné na deti určené nebolo. Rodičia spolu s maloletými deťmi aj po rozvode manželstva naďalej bývajú v jednom byte.
Otec je od 1.6.2012 zamestnaný vo firme W. Z., s.r.o., kde za mesiac jún zarobil XXX,XX € netto. Od 3.10.2011 do 31.5.2012 pracoval v personálnej agentúre I. - A. s.r.o., kde zarobil cca XXX,XX € netto mesačne. V septembri 2011 bol zamestnaný vo firme W., s.r.o. a zarobil XXX,XX € a v V. SK, s.r.o., kde zarobil XX,XX €. V období od 1.5.2011 do 1.8.2011 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške: XXX,XX € v 5/2011, XXX,XX € v 6/2011, XXX,XX € v 7/2011 a XX,XX € v 8/2011. Z evidencie bol vyradený nástupom do zamestnania. Pred zaradením do evidencie nezamestnaných pracoval v X. nemocnici N., na V. XX, kde bola jeho pracovná pozícia zrušená a pri ukončení pracovného pomeru mal vyplatené odstupné vo výške X.XXX,-€. V živnostenskom registri je registrovaný ako podnikateľský subjekt s ukončenou činnosťou k 28.6.2011. V obchodnom registri evidovaný nie je. Daňové priznanie za rok 2011 nepodal. Otec je absolventom Z. bez maturity, P. trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav neudal. Je výlučným vlastníkom X-izbového bytu na H. X v N. a spoločne s matkou maloletých detí spoluvlastníkom X-izbového bytu v susednom vchode. Je rozvedený, bez ďalších vyživovacích povinností.
Matka nové manželstvo neuzavrela, iné vyživovacie povinnosti nemá. Od 24.1.2012 pracuje vo firme D. B., s.r.o., kde za pomernú časť mesiaca január zarobila XXX,X € a od februára do júna v priemere XXX,XX € netto mesačne. V obchodnom registri vedená nie je. Podľa údajov v živnostenskom registri ukončila podnikateľskú aktivitu k 31.5.2011. V dobe od 1.6.2011 do 23.1.2012 bola v evidencii úradu práce bez nároku na dávku v nezamestnanosti. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedla výšku príjmov zo živnosti XX.XXX,XX . €, výdavkov zo živnosti XX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a žiadnu daň. Spoločne s otcom maloletých detí je spoluvlastníčkou X-izbového. bytu na H.. Trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá.
Maloleté deti sú vo veku S. rokov, v školskom roku 2011/2012 ukončili siedmy ročník základnej školy. Ich zdravotný stav je dobrý. Platenej organizovanej záujmovej aktivity sa nezúčastňujú, chodievajú hrať futbal k saleziánom, kde jeden vstup stojí pre každého 1,-€, tento poplatok im hradí matka.
Kolízny opatrovník prešetril dňa 3.7.2012 pomery v domácnosti maloletých na adrese H. X v N., kde bol vykonaný aj pohovor s maloletými bez prítomnosti matky, ktorá sa v čase šetrenia v byte zdržiavala. Deti uviedli, že keď sú v rámci striedavej starostlivosti s otcom, tento sa zdržiava u frajerky. Aj keď má nočnú, po nočnej sa do miesta bydliska nevráti. Otec sa im vtedy nevenuje, nechodí s nimi na výlety, neperie im, navarí raz za týždeň a keď im to nevydrží, tak nemajú. Stáva sa, že im jedlo donesie od babky. Mama im navarí aj dve - tri jedlá naraz a keď to zjedia, navarí ďalšie. Mama sa o nich stará aj cez ten týždeň, kedy sa má starať otec, chodí do práce, ale inak je stále s nimi. Otec nezabezpečil ani lekársku starostlivosť, že A. bolelo koleno. Keď potrebovali tenisky, otec im ich nekúpil. Obidvaja chlapci si želajú, aby boli zverení len do starostlivosti matky. Stretávať sa s otcom chcú, ale len bez prítomnosti jeho priateľky. Pôvodne mali s otcovou priateľkou dobrý vzťah, všetko sa však zmenilo, keď táto začala pri opekaní nadávať V. a tiež na ich matku. Obidve deti preto prestali k otcovej priateľke chodiť. Rodina býva v X-
izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve otca maloletých detí. Chlapci majú spoločnú riadne zariadenú izbu. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote.
Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa môže byť výlučne len zmena pomerov závažného charakteru týkajúca sa tých skutočností, ktoré tvorili skutkový podklad predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo veci výchovy a výživy maloletého dieťaťa. Pritom je nutné túto zmenu pomerov posudzovať z hľadiska záujmu maloletého na jeho ďalšej riadnej výchove pi súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia dieťaťa.
Zmena výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude dôvodná vtedy, ak doterajšie výchovné prostredie už ďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývoj a ak sa dostane do rozporu s jeho záujmami a so záujmami spoločnosti, a to najmä preto, že sa medzi dieťaťom a rodičom, ktorému je zverené do výchovy, vyvinul vzťah ohrozujúci zdarný priebeh výchovy.
Maloleté deti sú od apríla 2011 zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Takáto forma starostlivosti si vo všeobecnosti vyžaduje jednotný výchovný postup obidvoch rodičov voči maloletému dieťaťu, vzájomnú kooperáciu rodičov pri riadnom zabezpečovaní všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, rovnakú mieru poskytovanej starostlivosti maloletému dieťaťu zo strany každého rodiča a v neposlednom rade aj vzájomnú toleranciu a schopnosť komunikácie vo všetkých veciach maloletého dieťaťa sa týkajúcich.
Pri prehodnocovaní predpokladov rodičov pre ďalšiu riadnu výchovu a opateru maloletých detí, a ich spôsobilosti vytvoriť deťom stabilné a kvalitné výchovné prostredie danú predovšetkým ich osobnostnou výbavou, spôsobom života, pracovnou vyťaženosťou, doterajšou úrovňou poskytovania starostlivosti deťom, ako aj schopnosťou poskytnúť im materiálnu istotu a primeraný životný štandard, dospel súd k záveru, že v danom prípade sa striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov neosvedčila a jej ďalšie ponechanie by mohlo mať reálne negatívny dopad nielen na zdravý psychický vývoj detí, ale v konečnom dôsledku aj na ich vzájomný vzťah s otcom, ktorý sa po dobu jestvovania striedavej osobnej starostlivosti určitým spôsobom narušil.
V prípade striedavej osobnej starostlivosti je smennosť v zamestnaní rodiča vždy problémom, keďže v dobe určenej pre jeho starostlivosť o maloleté dieťa počas výkonu práce v poobedňajších, večerných či nočných hodinách nemôže mať dostatočnú kontrolu nad dieťaťom, čím je ohrozená jeho bezpečnosť, výchova a riadne zabezpečenie jeho základných potrieb. Otec maloletých detí vykonáva prácu v smenách a z hľadiska súčasného veku detí je rizikom ponechávať ich bez dozoru hlavne v neskorších večerných hodinách a v noci. To sa týka ale aj doby, ktorú chce otec tráviť mimo bydliska v spoločnosti svojej partnerky. Nie je mysliteľné, aby sa spoliehal na to, že s matkou detí zdieľa spoločné bývanie, keď osobnú zodpovednosť za deti nesie v dobe určenej pre jeho starostlivosť on sám a túto nemôže za neho suplovať nikto iný, ani samotná matka detí.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Maloleté deti dali obsahom svojho vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom jasne najavo, že si želajú výlučnú starostlivosť matky. Starostlivosť otca podrobili kritike, keď túto považujú za nedostatočnú či už z hľadiska zabezpečovania materiálnych potrieb - stravovanie, ošatenie, ako aj z hľadiska potrieb úzko súvisiacich s ich psychickým vývojom a celkovým rozvojom ich osobnosti - spoločné aktivity, záujem o ich osobný život a pod.. Navyše sa oproti minulému obdobiu zhoršil vzťah chlapcov k terajšej partnerke otca, s ktorou by boli zrejme v blízkej budúcnosti často konfrontovaní, nakoľko v súčasnosti prebieha konanie vo veci vysporiadania spoločného majetku rodičov, ktorého predmetom je predovšetkým ich spoločný byt čo znamená, že spoločné bývanie rodičov bude v dohľadnej dobe ukončené a nie je vylúčené, že otec si vytvorí spoločnú domácnosť s terajšou partnerkou a jej deťmi. S poukazom na vek detí (XX rokov) a s ním spojenú rozumovú vyspelosť, je potrebné ich názoru na predmetnú vec venovať adekvátnu pozornosť a prihliadať naň tak, ako to majú na zreteli vyššie citované zákonné ustanovenia.
V danom prípade je zmena výchovného prostredia maloletých detí nielen ich vôľou, ale v konečnom dôsledku aj vôľou oboch rodičov a túto podporuje aj kolízny opatrovník. Na základe toho po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o zmene výchovy maloletých detí tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti ich matky.
Zároveň súd rozhodol o tom, že maloletých budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia tak, ako doposiaľ.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Miera osobnej starostlivosti rodiča o maloleté dieťa postupne klesá s pribúdajúcim vekom dieťaťa a vo vyššom veku dieťaťa sa v podstate obmedzuje len na výchovné usmernenia. V tomto konkrétnom prípade je však naďalej potrebná osobná starostlivosť o maloleté deti zo strany matky, ktorej budú ďalej zverené do opatery, a to s ohľadom na potrebu sústavnej kontroly detí hlavne čo sa týka školskej prípravy a výchovy, nakoľko z konania vyplynuli v tomto smere isté nedostatky, keď napr. maloletý A. mal trojku zo správania.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Keďže zákon určuje za prvoradý výdaj rodiča výživné, a toto má teda prednosť pred inými jeho výdavkami vrátane všetkých finančných záväzkov voči právnickým či fyzickým osobám, nie je možné prihliadať pri rozhodovaní o výživnom na úvery, leasingy, pôžičky a iné obdobné pravidelne sa opakujúce platby, pokiaľ sú nimi rodičia zaťažení dobrovoľne či na základe exekúcie.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, celkovým počtom vyživovacích povinností a pod.
Matka namietala preukázaný príjem otca tvrdiac, že tento je v skutočnosti vyšší, keďže pracuje na meno svojej partnerky, vykladá tovar pre niekoľko firiem v C.. Otec poprel inú pracovnú aktivitu než súdu preukázaný pracovný pomer, pripustil však, že chodieva priateľke pomáhať do práce. Táto skutočnosť sama osebe nasvedčuje tomu, že v silách otca je vykonávať hoci len príležitostnú aktivitu nad rámec trvalého pracovného pomeru, a teda dosahovať aj ďalší príjem.
Za primerané výživné súd považoval sumu 170,- € mesačne na každé z detí v zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, teda nielen na preukázaný zárobok zo zamestnania, ale aj možnosť dosahovania príjmu z príležitostnej práce a predovšetkým na vlastníctvo otca k X-izbovému bytu, ktoré činí jeho majetkové pomery lepšími, než na strane matky. Otcom navrhované výživné 90,-€ v žiadnom prípade nie je dostačujúce pre XX-ročného chlapca, ktorý v dôsledku intenzívneho rastu potrebuje časté obmieňanie oblečenia a obuvi, vyžaduje si kaloricky hodnotnú a pestrú stravu, a ktorého nároky sú bezpochyby omnoho vyššie, než príspevok otca v priemernej dennej výške X,-€. Taktiež je potrebné mať na zreteli, že chlapci sú dvojčatá, matka musí zabezpečiť ich potreby rovnakou mierou každému, nemajú teda možnosť využiť napr. oblečenie jeden po druhom, ako je tomu v prípade súrodencov v rôznom veku.
Výživné stanovené na maloleté deti týmto rozsudkom spolu s detskými prídavkami a primeranou finančnou účasťou matky sa javí ako adekvátne všetkým skutočnostiam rozhodujúcim pre jeho určenie v tomto konaní preukázaným.
Počiatok vyživovacej povinnosti otca bol určený od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, prostredníctvom podpísaného súdu, na Krajský súd v Bratislave, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.