Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-68-2012.pdf
PDF · 117.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny Schnirerovej a Kataríny Krákorníkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júla 2012 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ ml. Z. D., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. J., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS J. od 21.2.2012, 2/ ml. H. D., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom F. č. XXX, okr. J., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS J., 3/ ml. G. D., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom K. č. XXX, okr. J., 4/ ml. V. D., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. J.,
s ú v i n n í, ž e
obžalovaní 1/ ml. Z. D. a 2/ ml. H. D.
1/ dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX hod. v obci F., okr. J., v rodinnom dome s popisným číslom XXX, ktorý patrí C. F., obidvaja spoločne prepadli E. F., nar. X.X.XXXX tým spôsobom, že po vstupe do miestnosti, kde spala, zasvietili svetlo, na čo sa táto zobudila a spýtala sa ich, čo od nej chcú, pričom obžalovaný Z. D. prišiel k posteli, kde menovaná spala, a spýtal sa jej, či má nejaké peniaze, na čo mu menovaná povedala, že nemá žiadne peniaze, a potom začala volať o pomoc, kde vtedy už k posteli prišiel obžalovaný H. D. a dal jej ruku na ústa, aby nekričala, pričom sa snažila brániť tak, že mu túto ruku dávala preč z jej úst, na čo ju tento udrel neznámym predmetom po ľavej ruke, kde potom obžalovaný H. D. zobral zo stolíka pri posteli kuchynský nôž s čepeľou dlhou asi 20 - 25 cm a pod vyhrážkou, nech prestane kričať a dá im peniaze, jej nič neurobí, sa menovaná zľakla a z obavy o svoj život a zdravie im povedala, že v skrini má peňaženku a v nej 10 eur, kde obžalovaný H. D.Ň. následne otvoril skriňu, a potom peňaženku, a zistil, že sa v nej nenachádzajú žiadne peniaze, tak po ďalšom opýtaní sa, kde sú peniaze, im menovaná povedala, že ich má syn, ktorý spí vedľa, a obžalovaný Z. D. zobral vankúš a časť z neho jej priložil na tvár na krátku chvíľu, pričom menovaná sa bránila, kde keď prestal, tak zbadal, že menovanej ide krv z nosa, úst a ruky, a potom sa odobral do druhej izby, kde spal C. F., a prehľadal oblečenie, ktoré sa v tejto izbe nachádzalo, kde keď nič nenašiel, vracal sa do izby, kde spala menovaná, ktorá následne, keď boli dvere otvorené, začala kričať na svojho syna, aby vstával, že sú tu nejakí neznámi ľudia, kde keď obžalovaný Z. D. videl, že C. F. vstáva, tak spolu s obžalovaným H. D. odišli preč, pričom obžalovaný H. D. si so sebou zobral aj kuchynský nôž, čím takto svojim konaním spôsobili Juliáne Križanovej povrchové zranenia na ľavej ruke a na ústach, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť,
obžalovaní 1/ ml. Z. D., 3/ ml. G. D. a 4/ ml. V. D.
2/ dňa XX.X.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v obci L. č. XX, okr. J., po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne železnou tyčou, ktorú si so sebou priniesol obžalovaný Z. D., vypáčili kovovú mrežu okna v zadnej časti predajne potravín M. E., následne obžalovaný Z. D. železnou tyčou rozbil sklenenú výplň okna, otvoril ho, a všetci vošli do priestoru šatne potravín, a potom do samotnej predajne, kde z regálov ukradli nezistený počet rôznych cukroviniek, káv, žuvačiek, alkoholických a nealkoholických nápojov, pečiva, z chladničky nezistený počet mäsových výrobkov, z neuzamknutej zásuvky pod predajným pultom nezistený počet cigariet a z neuzamknutej zásuvky pokladne hotovosť 1 euro, čím takto spôsobili obchodnej spoločnosti M. E. škodu krádežou vo výške 918,32 eura a poškodením majetku škodu vo výške 268,48 eura,
- a to aj napriek tomu, že za obdobný skutok kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch boli postihnutí obžalovaní 1/ ml. Z. D. a 4/ ml. V. D. XX.XX.XXXX rozhodnutím Obvodného úradu J. sp. zn. J. XXXXX/XXXX/XXXX/Gč s právoplatnosťou od X.X.XXXX a bola im uložená pokuta vo výške 30 eur,
- pričom obžalovaný 1/ ml. Z. D. sa tohto skutku obžaloby dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona uznaný vinným a súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou do 10.4.2013, následne rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/X/XXXX, kde bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona uznaný vinným a súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie,
t e d a
obžalovaní 1/ ml. Z. D. a 2/ ml. H. D. v bode 1/ rozsudku
- spoločným konaním použili proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali taký čin so zbraňou na chránenej osobe,
- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe,
obžalovaný 1/ ml. Z. D.
v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
obžalovaný 3/ ml. G. D.
v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
obžalovaný 4/ ml. V. D.
v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
- spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný 1/ ml. Z. D.
v bode 1/ rozsudku
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 2/ ml. H. D.
v bode 1/ rozsudku
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 3/ ml. G. D.
v bode 2/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 4/ ml. V. D.
v bode 2/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
obžalovanému 1/ ml. Z. D.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
obžalovanému 2/ ml. H. D.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu J. zo X.X.XXXX sp. zn. XT/XX/XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
obžalovanému 3/ ml. G. D.
Podľa § 44 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu J. z XX.X.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
obžalovanému 4/ ml. V. D.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť obžalovaným 1/ ml. Z. D., 3/ ml. G.Š. D. a 4/ ml. V. D. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti M. E. J., R. G., F. Č.. X, J., A.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1 185,78 eura.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť M. E. J., R. G., F. Č.. X, J., A.: XX XXX XXX, so zvyškom náhrady škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú E. F., nar. X.X.XXXX v F., okr. J., bytom F. č. XXX, okr. J., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry J. obžalobu na obv. ml. Z. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 2/ obžaloby, na obv. ml. H. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v súbehu so zločinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby, na obv. ml. G. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 2/ obžaloby a na obv. ml. V. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 2/ obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, ako aj prečítaním listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné:
Na hlavnom pojednávaní postupne všetci obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaní postupne uviedli, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, ako obvinení boli
poučený o svojich právach, o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za skutky kladené im za vinu.
V zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaných prijal. Následne súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutkov, ale vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranných opatreniach.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stali, a že ich spáchali obžalovaní. Je nepochybné, že obžalovaní sa dopustili protiprávneho konania, ktoré je im kladené za vinu vo vyššie uvedených skutkoch.
Obžalovaný ml. Z. D. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so zbraňou na chránenej osobe, zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Obžalovaný ml. H. D. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so zbraňou na chránenej osobe a zločinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe.
Obžalovaný ml. G. D. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Obžalovaný ml. V. D. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keď sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vo vzťahu k výroku o treste ukladanom ml. Z. D. vykonal súd nasledovné dôkazy:
Nakoľko súd obžalovanému ukladal trest za viaceré trestné činy, pričom boli splnené podmienky § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ide o dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), ukladal úhrnný trest podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom takto určená horná hranica sa zvyšuje o jednu tretinu.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody 7 - 12 rokov, za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody 3 - 8 rokov, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody 6 mesiacov - 3 roky a za prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Najprísnejší trest možno uložiť podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, t. j. 7 - 12 rokov, pričom po zvýšení hornej hranice je trestná sadzba 7 - 16 rokov. Ďalej súd postupoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona a mladistvému obžalovanému znížil trestnú sadzbu na polovicu, t. j. 3,5 - 8 rokov. Nakoľko podľa predmetného ustanovenia u mladistvého dolná hranica nesmie prevyšovať 2 roky a horná hranica 7 rokov, upravil súd trestnú sadzbu, a trest ukladal v rozmedzí 2 - 7 rokov.
Za poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd považoval jeho priznanie, ako aj to, že svoje konanie oľutoval.
Nakoľko bolo z odpisu registra trestov obžalovaného zistené, že bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný (z toho v jednom prípade sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol trestaný), považoval súd predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Podľa správ o povesti obžalovaný spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo bol rozhodnutím Obvodného úradu J., odbor všeobecnej vnútornej správy J.: XXXXX/XXXX/XXXX/Gč z XX.XX.XXXX uznaný vinným a bola mu za to uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s otcom a jeho družkou, ukončil povinnú školskú dochádzku a o ďalšie vzdelanie nemá záujem, je nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného prihliadol na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na ich vzájomný rovnovážny pomer, ako aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, ako aj na predchádzajúce štyri odsúdenia dospel súd v súlade s § 117 ods. 2 Trestného zákona k záveru, že uloženie iného trestu by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona, a preto mu uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní troch rokov. Pri určovaní výmery trestu uložený trest súd považoval vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za primeraný.
Nakoľko obžalovaný neprekročil osemnásty rok svojho veku, súd ho podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Vo vzťahu k výroku o treste ukladanom ml. H. D.Ň. vykonal súd nasledovné dôkazy:
Obžalovaný spáchal dva trestné činy, pričom ich spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci K. Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo X.X.XXXX za iný jeho trestný čin, preto mu súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j. trest ukladal podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody 7 - 12 rokov a za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody 3 - 8 rokov. Prísnejší trest je v ustanovení § 188 ods. 2 Trestného zákona, t. j. 7 - 12 rokov. Ďalej súd postupoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona a mladistvému obžalovanému znížil trestnú sadzbu na polovicu, t. j. 3,5 - 6 rokov. Nakoľko podľa predmetného ustanovenia u mladistvého horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 2 roky, upravil súd trestnú sadzbu a trest ukladal v rozmedzí 2 - 6 rokov.
Za poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd považoval jeho priznanie, ako aj to, že svoje konanie oľutoval.
Nakoľko bolo z odpisu registra trestov obžalovaného zistené, že bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, považoval súd predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Podľa správ o povesti obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, ukončil povinnú školskú dochádzku, je nezamestnaný. Údajne často požíva omamné a psychotropné látky. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného prihliadol na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na ich vzájomný rovnovážny pomer, ako aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, ako aj na predchádzajúce odsúdenia dospel súd v súlade s § 117 ods. 2 Trestného zákona k záveru, že uloženie iného trestu by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona, a preto mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že zároveň prihliadol na § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (predchádzajúcim rozhodnutím mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov), preto mu uložil nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní troch rokov. Pri určovaní výmery trestu uložený trest súd považoval vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za primeraný.
V súlade s § 117 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo X.X.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo vzťahu k výroku o treste ukladanom ml. G. D.Ň. vykonal súd nasledovné dôkazy:
Obžalovaný spáchal dva trestné činy, pričom ich spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci K. Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.X.XXXX za iný jeho trestný čin, preto sa mu mal ukladať súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j. podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a za prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Najprísnejší trest možno uložiť podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, t. j. až na dva roky. Ďalej súd postupoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona a mladistvému obžalovanému znížil trestnú sadzbu na polovicu, t. j. až na jeden rok.
Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný. Podľa správ o povesti obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, navštevuje základnú školu.
Vzhľadom na to, že rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.X.XXXX bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, nakoľko pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vo vzťahu k výroku o treste ukladanom ml. V.S. D. vykonal súd nasledovné dôkazy:
Obžalovaný spáchal viacero trestných činov, súd preto postupoval podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a za prečin poškodzovanie cudzej veci podľa 245 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Najprísnejší trest možno uložiť podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, t. j. až na dva roky. Ďalej súd postupoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona a mladistvému obžalovanému znížil trestnú sadzbu na polovicu, t. j. až na jeden rok.
Nakoľko sa obžalovaný priznal a svoje konanie oľutoval, a teda pri neexistencii priťažujúcej okolnosti prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a znižuje sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. z 1 roka na 8 mesiacov.
Podľa správ o povesti obžalovaný spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo bol rozhodnutím Obvodného úradu J., odbor všeobecnej vnútornej správy J.: XXXXX/XXXX/XXXX/Gč z XX.XX.XXXX uznaný vinným a bola mu za to uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, ukončil povinnú školskú dochádzku, je nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného prihliadol na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, ako aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na podklade vykonaných dôkazov vo vzťahu k ukladaniu trestu dospel k záveru, že nakoľko ide o výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby v trvaní 4 mesiace s tým, že mu výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil. Zároveň súd podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určil mladistvému obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu. Pri určovaní výmery trestu uložený trest súd považoval vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za primeraný.
Poškodená spoločnosť M. E. J. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu škody v sume 1186,80 Eur, a keďže súd mal nárok na náhradu škody za riadne preukázaný v sume 1 185,78 Eur, túto mu priznal v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, a zaviazal k jej náhrade obžalovaných ml. Z. D., ml. G. D. a ml. V. D..
So zvyškom náhrady škody odkázal súd v súlade s § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť M. E. J. na občianske súdne konanie.
Nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a zároveň na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie aj poškodenú E. F., a to podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.