Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-30-2023.pdf
PDF · 106.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/30/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2023, v trestnej veci obž. A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/56/2022 zo dňa 24. mája 2023, takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e ta odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/56/2022 zo dňa 24. mája 2023 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
ako matka, ktorá sa starala o mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. Č., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale bytom B. XXX, okr. F. G. a s ktorými žila v spoločnej domácnosti, im v období od ich prepustenia z nemocnice po ich narodení, teda od 13.11.2020 u mal. E. Č. a od 20.11.2020 u mal. C. Č. do 17.02.2021, kedy boli obe maloleté deti hospitalizované v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. a následne dňa 23.03.2021 boli z Ľubovnianskej nemocnice, n.o. na základe uznesenia Okresného súdu v Starej Ľubovni, sp. zn. 2P/26/2021 zo dňa 15.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021 a vykonateľnosť dňa 15.03.2021 vo výroku I., odovzdané do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Spišská Belá, Továrenská 19/5, Spišská Belá, nevenovala dostatočnú rodičovskú starostlivosť, a to tým, že im nezabezpečila a neposkytla dostatočný príjem stravy po stránke kvality, ako aj kvantity, neposkytla im dostatočnú hygienickú opateru, ošatenie a zdravotnú starostlivosť, neabsolvovala s maloletými odporúčané odborné vyšetrenia, v dôsledku čoho mal. C. D. bola 3 krát hospitalizovaná na Pediatrickom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana Prešov a na Pediatrickom oddelení Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v F. G., a to pre opakované ochorenia dýchacích ciest a tráviaceho systému, impetiginizovaný svrab a zápal kože v plienkovej oblasti a mal. E. D. bola 2 krát hospitalizovaná na Pediatrickom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana Prešov a na Pediatrickom oddelení Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v F. G., a to pre opakované ochorenia dýchacích ciest a tráviaceho systému, impetiginizovaný svrab a zápal kože v plienkovej oblasti, z čoho vyplýva, že starostlivosť o mal. C. D. a mal. E. D. zo strany matky nebola dostatočná, čo sa odrážalo na celkovom klinickom stave detí, čím ich opakovane vystavila ohrozeniu ich fyzického zdravia a sociálneho vývinu.
Za uvedené konanie bolo obžalovanej podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol výkon trestu podmienečne odložený so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanej určil skúšobnú dobu na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona bola obžalovanej uložená povinnosť riadne sa starať o svoje maloleté deti a poskytovať im potrebnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o výživu, hygienu a zdravotnú starostlivosť, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, čo do výroku o treste. V neskoršie predložených písomných dôvodoch, po rekapitulácii výrokovej časti a k tomu prislúchajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku, prokurátor namieta, že obžalovaná mala skutok, ktorý je jej kladený za vinu, spáchať v podstate na tom skutkovom základe, že ako matka, ktorá sa mala riadne starať o svoje maloleté deti (dvojčatá), týmto neposkytla dostatočný príjem stravy po stránke kvality ako aj kvantity, neposkytla im dostatočnú hygienickú opateru, ošatenie a zdravotnú starostlivosť, neabsolvovala s maloletými odporúčané odborné vyšetrenia, v dôsledku čoho boli maloleté deti opakovane hospitalizované v nemocničných zariadeniach pre opakované ochorenia dýchacích ciest a tráviaceho systému, impetiginizovaný svrab, zápal kože v plienkovej oblasti. Z pohľadu prokuratúry v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a dostatočná ochrana spoločnosti by bola zabezpečená len uložením trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, resp. uloženie trestu maximálne v hranici zníženej podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda zníženie trestu na maximálne 24 mesiacov. Zároveň uvádza, že trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, resp. uloženie trestu odňatia slobody na 24 mesiacov, by pre obžalovanú nebolo neprimerane prísne a určite na ochranu spoločnosti nepostačuje uloženie trestu v trvaní 18 mesiacov, ktorý je z pohľadu prokuratúry neprimerane mierny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov je nepochybne prísnym trestom, avšak závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, charakteru trestnej činnosti a osoby páchateľa, či je dolná hranica trestnej sadzby primeraná alebo nie, čo je už otázka, s ktorou sa musí pri ukladaní trestu vysporiadať súd. U obžalovanej A. B. bolo pri posudzovaní primeranosti ukladaného trestu potrebné vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov však z pohľadu prokuratúry nezabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže obžalovaná má už v súčasnosti ďalšie dieťa a práve uloženie prísnejšieho trestu, by obžalovanú mohlo primäť k lepšej starostlivosti o dieťa, resp. deti v budúcnosti. Obdobne k nedostatočnosti uloženého trestu z hľadiska ochrany spoločnosti je potrebné uviesť, že tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu je okrem individuálnej prevencie aj generálna prevencia, ktorá spočíva v tom, že uložený trest odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby je až neprimerane mierny, keďže pri tak závažnej trestnej činnosti, ako je nepochybne týranie blízkej a zverenej osoby, nie je uložený trest dostatočným pre ochranu spoločnosti a takýto trest neodradí ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti obdobnej, alebo totožnej trestnej činnosti. K okolnostiam prípadu, ktoré by mohli zakladať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, v kontexte okresným súdom prezentovanej argumentácie stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR pod S 44/17 je potrebné zdôrazniť, že po ukončení prípravného konania, vzhľadom k priznaniu obžalovanej bola zo strany okresnej prokuratúry vyvinutá maximálna snaha o ukončenie trestného konania uzatvorením dohody o vine a treste, ktorú však obžalovaná odignorovala a na vytýčený termín konania o dohode o vine a treste, ako ani ďalší termín, ktorý navrhla samotná obžalovaná, sa bez ospravedlnenia nedostavila. V tejto súvislosti je podstatné, že v rámci konania o dohode o vine a treste bolo obž. A. B. navrhované, aby jej súd podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon by bol podmienečne odložený a bola by jej určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov. Teda z pohľadu prokuratúry bol v prípade obž. A. B. nepochybne daný priestor na zníženie dolnej hranice trestnej sadzby, tak z hľadiska osoby obžalovanej, ako aj s ohľadom na okolnosti skutku, ktorý je jej kladený za vinu, avšak na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti, postačovalo zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a postup okresného súdu, ktorý pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona znížil dolnú hranicu o 1/2 až na 18 mesiacov, je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie trest neprimerane mierny, ktorý nespĺňa účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona. Nakoľko u obž. A. B. neboli splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a to zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby až na 18 mesiacov, strana obžaloby považuje uložený trest za neprimeraný závažnosti trestnej činnosti a navrhuje, aby Krajský súd v Prešove v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanej A. B. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. trest odňatia slobody znížený maximálne o 1/3, teda trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon by podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe a primeraných povinností podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal riadny opravný prostriedok, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V prvom rade krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.05.2023, po zákonnom poučení, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, t.j. že je vinná zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaná priznala sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.
Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, keďže obžalovaná svojím dvom maloletým deťom spôsobila fyzické utrpenie bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny a zdravotnej starostlivosti, čím naplnila ako po objektívnej tak aj po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného zločinu.
Vo vzťahu k napádanému výroku o treste, súd prvého stupňa uviedol, že obžalovaná nemá v registri trestov žiaden záznam a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má 4 záznamy. Zo F. H. I. tiež vyplýva, že obžalovaná v súčasnosti so svojou dcérou a manželom žije v jednoizbovej murovanej chatrči. Podľa správy ÚPSVaR v F. G. obžalovaná poberá rodičovský príspevok, manžel je nezamestnaný. V tomto prípade mal okresný súd za to, že posudzovaný skutok nenapĺňa bežne sa vyskytujúce prípady zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a že nejde zároveň v porovnaní s inými prípadmi o mimoriadne vysoký stupeň bezcitnosti, či surovosti, ale o lajdáckosť a vážne zanedbávanie starostlivosti o deti, ktoré si vyžadovali vyššiu mieru starostlivosti najmä z dôvodu ich veku, kedy potrebujú starostlivosť inej osoby. V danom prípade konanie obžalovanej súviselo najmä s nedostatočným zabezpečovaním stravy, zdravotnej starostlivosti a hygieny. Takisto súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že mal. deti sa obžalovanej narodili pol roka po dovŕšení jej 18 rokov, že bývala v prostredí, v ktorom jednak nikto nemal veľmi záujem jej pomôcť s dvojičkami, pričom toto prostredie bolo podľa výsledkov šetrení ÚPSVaR v F. G. hygienicky na nízkej úrovni a okrem obžalovanej a jej 2 dcér tam
bývalo ďalších 8 osôb, čiže udržanie hygieny nezáviselo iba na snahe obžalovanej. Takisto prvostupňový súd prihliadol na obdobie, počas ktorého sa obžalovaná reálne starala o mal. deti, ktoré boli predčasne narodené a po pôrode prepustené do domácej starostlivosti až 13.11.2020, resp. 20.11.2020, pričom po ich poslednej hospitalizácii od 17.02.2021 sa už nevrátili do domáceho prostredia, ale dňa 23.03.2021 boli z nemocnice umiestené do Centra pre rodiny a deti v Spišskej Belej. Reálne teda obžalovaná mala deti v starostlivosti cca 3 mesiace. Okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaná zrejme si uvedomujúc neschopnosť poskytovať deťom patričnú starostlivosť, súhlasila s ich osvojením.
Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 do 8 rokov, by bolo neprimerane prísne. Za okolností, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, s prihliadnutím na popísané osobné a majetkové pomery obžalovanej, zistiac poľahčujúce okolnosti spočívajúce v priznaní sa obžalovanej a úprimnom oľutovaní skutku a vedení riadneho života pred spáchaním skutku a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti dospel k záveru, že je možné aplikovať § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu trestu ustanoveného v § 208 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na spodnú hranicu trestu odňatia slobody v tomto ustanovení okresný súd dospel k záveru, že na individuálnu prevenciu, ako aj z hľadiska generálnej prevencie a tiež aj na prevýchovu obžalovanej postačuje uloženie trestu odňatia slobody aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Súd prvého stupňa vzal do úvahy aj stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod S 44/17 a preto pri zohľadnení § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, uložil obžalovanej trest odňatia slobody na 18 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby 24 mesiacov. Vzhľadom na charakter skutku kladeného obžalovanej za vinu, na vek obžalovanej a skutočnosť, že sa jej už narodilo ďalšie dieťa a v súčasnosti je tehotná, okresný súd zároveň uložil obžalovanej aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe s uložením povinnosti riadne sa starať o svoje maloleté deti a poskytovať im potrebnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o výživu, hygienu a zdravotnú starostlivosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu. Túto povinnosť bude kontrolovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s príslušným ÚPSVaR, prípadne školou či predškolským zariadením, alebo v spolupráci aj s ďalšími subjektami. Takáto povinnosť a jej kontrola podľa názoru prvostupňového súdu je spôsobilá napomôcť dosiahnutiu účelu trestu a tiež napomôcť prevýchove obžalovanej.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná
jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Súd by mal vždy pri ukladaní trestu prihliadať aj na oprávnené záujmy osôb žijúcich s páchateľom v spoločnej domácnosti a ďalších osôb, ktoré by mohli v súvislosti s uložením trestu páchateľovi utrpieť ujmu. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä tiež povahu a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti.
V súlade so zásadou individualizácie trestu preto Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu, alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie starostlivosti páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných, závislosť početnej rodiny páchateľa od jeho príjmu a podobne. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona okolnosti prípadu v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne nevyskytujú, pričom v aplikačnej praxi súdov sú to všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia – charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania.
Krajský súd v rámci odvolacieho konania požiadal príslušný ÚPSVaR Prešov o podanie správy o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch u obžalovanej, ktorú oboznámil na verejnom zasadnutí. Z nej plynie, že dňa 13.09.2023 ÚPSVaR Prešov, odd. SPODaSK vykonalo preverenie prirodzeného rodinného prostredia obž. A. B. na adrese J. XXX, I.. V domácnosti bola zastihnutá p. A. B. spolu s jej mal. deťmi K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá spokojne spala v kočíku a J. B., nar. XX.XX.XXXX. Pediatričkou mal. detí je J. B.. Domácnosť rodiny pozostáva z 1 izby, ktorá je zariadená účelne k potrebám jednotlivých členov domácnosti. Nachádza sa tam kuchynská linka, práčka, obývačkový nábytok, skrine na uloženie vecí, rozťahovací gauč a dve postele. Hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni komunity. L. B. je poberateľkou štátnych sociálnych dávok na mal. deti K. a J. B.. Matka nie je evidovaná na úrade ako uchádzačka o zamestnanie. Jej manžel, p. K. B., nar. XX.XX.XXXX pracuje na dohodu v M. a chodí do práce na týždňové zmeny. Otec poberá rodičovský príspevok na mal. dieťa. L. B. počas rozhovoru uviedla, že sa za slobodna volala D. a bývala v F. G.. Narodili sa jej dvojičky C. a E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli údajne často choré a často boli hospitalizované v nemocnici. Boli jej odobrané zo starostlivosti a umiestnené v CDR, aktuálne sú v náhradnej starostlivosti. Matka je vyšetrovaná za týranie a zanedbávanie mal. detí. Ďalej uviedla, že už mala aj pojednávanie v tejto veci, no prokurátor sa voči rozhodnutiu odvolal a v danej veci koná Krajský súd Prešov.
Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého výroku o výmere trestu tiež vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s § 38 ods. 3 Trestného zákona, pričom tiež zistil 2 vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu sa v celom rozsahu stotožnil s hore uvádzanými myšlienkovými pochodmi a závermi prvostupňového súdu ohľadne napádaného výroku o treste.
V kontexte uvedeného preto krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovanej a zistenie, že u nej nejde o zvlášť narušeného páchateľa a v danom prípade šlo o prvé vybočenie inak z vedenia riadneho spôsobu života, vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanej v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na 3 až 8 rokov) by bolo pre ňu neprimerane prísne a ochranu spoločnosti možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne druhu a výšky trestu a má zato, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov s probačným dohľadom v plnej miere spĺňa kritéria ako individuálnej tak aj generálnej prevencie. Krajský súd zastáva názor, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti a to aj so zohľadnením závažnosti konania obžalovanej, doby počas ktorej dochádzalo k jej páchaniu a dotknutého záujmu chráneného Trestným zákonom. Obžalovaná však v priebehu plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu, kedy ku kontrole toho bude nápomocný aj uložený probačný dohľad.
Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora krajský súd zastáva názor, že správne okresný súd aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody obžalovanej podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, poukazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu a to vzhľadom aj na jej osobné a rodinné pomery. Prokurátor sa svojím odvolaním vo vzťahu k výroku o treste domáhal jeho sprísnenia, avšak krajský súd zhodnotiac všetky skutočnosti prípadu, osobu obžalovanej a jej rodinné pomery ( riadna rodičovská starostlivosť o ďalšie dve deti) nevidel dôvod na ukladanie prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody, oproti trestu, ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa a má za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody bude mať dostatočný výchovný vplyv na obžalovanú, ktorým sa dosiahne cieľ sledovaný Trestným zákonom. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd nedospel k záveru, aby v danom prípade z pohľadu ako individuálnej alebo generálnej prevencie a z hľadiska prevýchovy bolo potrebné na obžalovanú pôsobiť ukladaním trestu odňatia slobody v navrhovanej výmere 2 rokov. Prihliadal pritom aj na hodnotenie osoby obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy, jeho doterajší život, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto druhu trestu. Ukladanie prísnejšieho trestu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu neprimerané prísne a neúčelné. Krajský súd na základe zhodnotenia uvedeného preto dospel k tomu, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie popísané konkrétne okolnosti a skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovanej a prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, berúc do úvahy tiež závažnosť jej konania a dotknutý záujem chránený Trestným zákonom.
Záverom krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je preto nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, tak ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Trestného poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasný
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.