Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-434-2011.pdf
PDF · 112.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/434/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: N. H., trvale bytom X., W. XX a otca: Y. R., trvale bytom X., X. XX, v skutočnosti bytom X., W. XX, na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého Y. R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 1.2.2012 sumu 130,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.7.2012 v celkovej sume 780,- € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2012.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým v každom kalendárnom mesiaci od tretieho piatku 18.00 hod. nepretržite do nedele 18.00 hod., v každom kalendárnom roku od druhého júlového týždňa do tretieho júlového týždňa nepretržite a od druhého augustového týždňa do tretieho augustového týždňa nepretržite od 9.00 hod. prvého dňa do 19.00 hod. posledného dňa, v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. 8.00 hod. nepretržite do 26.12. 20.00 hod., a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 8.00 hod. nepretržite do Veľkonočnej nedele 20.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.12.2011, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku s maloletým Y. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho navrhol zveriť do matkinej osobnej starostlivosti, jemu určiť vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume 100,- € mesačne a svoj styk upraviť s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že matka sa spolu s maloletým odsťahovala v júli 2011 z ich spoločnej domácnosti k svojim rodičom a jeho styk so synom je obmedzený, matka nedodržiava ich ústne dohody ohľadne styku. Neskôr zmenil svoju požiadavku o úprave styku tým, že styk navrhol
upraviť s ohľadom na jeho súčasný výkon práce od tretieho piatku v každom kalendárnom mesiaci do nedele, v čase prázdnin dva týždne v júli a dva týždne v auguste a každý druhý rok cez Vianoce a a cez celé veľkonočné sviatky.
Matka súhlasila so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti. Výživné požadovala určiť v sume 200,-€ mesačne od februára 2012. Súhlasila s úpravou styku ale bez prenocovania maloletého u otca. Tiež poukázala na to, že na Štedrý deň je maloletý zvyknutý byť doma a vo Veľkonočný pondelok chodieva s ostatnými príbuznými na šibačku, preto chce, aby bol vtedy doma.
Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné na neho určiť sumou 130,- až 140,- € mesačne. Styk otca s maloletým odporučil upraviť podľa návrhu otca s tým, že maloletý by bol na Štedrý deň a vo Veľkonočný pondelok u matky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi. Spoločne žili do júna 2011 v rodinnom dome vo P., ktorého boli spoluvlastníkmi, a na ktorý si zobrali hypotekárny úver. Nakoľko úver nebol splácaný, aby dom zachránili, prepísali ho na matkinho plnoletého syna a matka dala otcovi dlžný úpis na sumu 33.000,-€. V súčasnosti teda rodičia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť.
Matka je rozvedená, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 16.5.2012 pracuje vo firme I. U. republika, v.o.s., v pracovnom pomere uzavretom na dobu neurčitú s hrubou mesačnou mzdou XXX,-€, pričom v máji tu zarobila XXX,XX € netto a v júni XXX,XX € netto. Od 1.3.2012 pracovala vo firme U., s.r.o., kde ukončila pracovný pomer dohodou z dôvodu vzdialenosti miesta výkonu práce od jej bydliska. Jej predchádzajúcim zamestnávateľom bola firma O. U., s.d., kde pracovný pomer trval od 10.10.2011 do 27.2.2012 a skončil dohodou, v januári tu zarobila XXX,XX € vo februári XXX,XX €. V sociálnej poisťovni pobočka Bratislava je evidovaná aj ako dohodár u zamestnávateľa H.-U. dôchodková správcovská spol. s.r.o., ktorou mala podľa odmeňovacích a províznych listov vyplatené sumy: v 1/2011 - 16,77 €, v 4/2011
- 99,25 €, v 7/2011 - 70,28 € a v 8/2011 - 36,19 €. Podľa vlastného udania v roku 2012 túto činnosť nevykonáva. V živnostenskom registri má zapísané od 15.7.1998 predmety podnikania: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy a predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, ak k ich priamej konzumácii nie je k dispozícii viac ako 8 miest, pričom živnostenská činnosť je pozastavená od 1.1.2012 do 31.12.2012. V obchodnom registri evidovaná nie je. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava mala matka v roku 2011 vyplatené ošetrovné v celkovej sume 60,40 €. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov X.XXX,XX €, príjmy zo živnosti X.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daňový preplatok XX,XX €.
Otec je rozvedený, bez ďalších vyživovacích povinností. V živnostenskom registri má od 1.5.2004 evidované predmety podnikania: obchodná činnosť v rozsahu voľných živností, zámočnícke a zváračské práce, búracie práce, výškové pomocné a prípravné práce na stavbe, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, predaj na priamu konzumáciu jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok a ubytovacie služby v rozsahu voľných živností. V obchodnom registri evidovaný nie je. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedol: príjmy zo živnosti X.XXX,- €, výdavky zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daň XX,XX €. Výšku príjmov za rok 2012 otec preukázal faktúrami, z obsahu ktorých súd zistil, že v období od januára do apríla fakturoval odberateľovi firme S., s.r.o.: v januárN.-€, vo februári XXX.,-€, v marci X.XXX,-€ a v apríli X.XXX,-€. Podľa vlastného udania od mája otec chodí ako živnostník pracovať do B., za máj zarobil X.XXX,- € brutto, ide o úkolovú prácu vykonávanú podľa dohody s odberateľom bez pravidelného
charakteru. Otec má uzatvorenú nájomnú zmluvu od 15.2.2012 s prenajímateľmi Y. X. a G. L. ohľadne užívania jednej izby vrátane spoločných priestorov v rodinnom dome na W. XX v X. - G. na dobu neurčitú, najviac na jeden rok, za úhradu 2,50 € za jednu noc vrátane odberu studenej a teplej vody a spotreby elektrickej energie.
Maloletý je vo veku necelých šesť rokov, navštevuje materskú školu v G. na P. ulici s mesačným nákladom 50,-€ vrátane stravy a bez záujmových krúžkov. V septembri t.r. by mal nastúpiť do prvého ročníka základnej školy. Podľa lekárskej správy T.. W. je od júla XXXX sledovaný v imuno-alergologickej ambulancii pre zvýšenú chorobnosť - respiračné infekty a časté obštrukčné bronchitídy. Má odporučenú imunostimulačnú liečbu, ponechanie mimo kolektívu a alergénov (roztoče, pes, mačka...). Ošetrujúca alergologička tiež skonštatovala, že matka sa maloletým na kontrolné vyšetrenie v 12/2011 nedostavila, do ambulancie prišla až v 4/2012 s údajom, že maloletý imunostimulačnú liečbu nedobral. Doporučená mu bola následne inhalačná protizápalová liečba a imunostimulačná liečba s kontrolou v 6/2012, na ktorú sa matka s dieťaťom opätovne nedostavila. Lekárka naďalej doporučuje maloletého ponechať mimo kolektívneho zariadenia a vylúčiť z prostredia možné alergény. Maloletý je u zmieneného lekára vedený pod priezviskom H. a rovnaké priezvisko má maloletý aj v evidencii vyplácania prídavkov na dieťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X., Vazovova 7a, Bratislava.
Dňa 15.5.2012 vykonal kolízny opatrovník šetrenie v mieste bydliska matky kde zistil, že spolu s maloletým býva v X-generačnom rodinnom dome, ktorého majiteľmi sú rodičia matky maloletého. V dome býva aj XX-ročný syn matky. Matka prispieva svojim rodičom na bývanie mesačne sumou 100,- €. Jednu izbu v dome užívajú starí rodičia, ďalšiu plnoletý syn matky, jednu izbu rodina využíva ako pracovňu a matka s maloletým obýva najväčšiu izbu v dome. Dom je vkusne a moderne zariadený, udržiavaný v čistote a v poriadku. Súčasťou domu je priestranná kuchyňa so špajzou a samostatné kúpeľňa a WC. Na dvore je udržiavaný trávnik, krytá besiedka a ďalšia kuchyňa s jedálňou a kúpeľňa s WC. Podľa záverov šetrenia má maloletý u matky vytvorené veľmi dobré životné podmienky.
Rovnakého dňa boli kolíznym opatrovníkom prešetrené aj pomery v mieste terajšieho bydliska otca, ktorý býva v rodinnom dome na W. XX, ktorého vlastníkmi sú plnoleté deti tam bývajúcich manželov L., ktorí sa vyjadrili tak, že nemajú výhrady k tomu, aby u nich maloletý spal. Tu má otec maloletého prenajatú jednu izbu vybavenú rozkladacou posteľou, stolom, stoličkami, skrinkou, konferenčným stolíkom a dvomi skriňami, v jednej z nich sú uložené knihy manželov L.. Kúpeľňa a WC sú užívané spoločne. Otcova izba bola nájdená v primeranom poriadku, vchádza sa do nej cez izbu L. a chodbu. Čo sa týka prítomnosti zvierat v dome, domáci priznali, že majú na dvore kocúra a niekedy k nim chodievajú aj mačky od susedov. V závere kolízny opatrovník skonštatoval, že v domácnosti sú podmienky na to, aby sa v nej mohol maloletý zdržiavať. Bydliská rodičov sú od seba vzdialené len niekoľko metrov.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Nakoľko rodičia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď od kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu nemal žiadne negatívne referencie týkajúce sa terajšieho výchovného prostredia maloletého u matky.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné v súčasnosti zohľadňovať osobnú opateru matky ako významnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod.
Otec na maloletého prispieval matke sumou 100,-€ mesačne do januára 2012 vrátane, na ktorej sa podľa neho spoločne dohodli. Matka takúto dohodu ohľadne výživného poprela. S poukazom na výšku svojho príjmu a výdaje spojené s výživou maloletého zotrvala na určení výživného v sume 200,-€ mesačne.
Za výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom súd považuje v danom prípade sumu 130,-€ mesačne. Takéto výživné je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, ktoré zatiaľ navštevuje len predškolské zariadenie, a ktorého matka má pravidelný príjem z pracovného pomeru. Zároveň zodpovedá aj preukázaným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva, pričom aktuálne vykonáva prácu v zahraničí. Matkou navrhovaná výška výživného 200,- € je vo vzťahu k pomerom na strane maloletého neprimeraná, nakoľko trvalo zvýšené výdaje na výživu v dôsledku zdravotného stavu u maloletého preukázané neboli a aj keď je sledovaný u alergológa, zo správy ktorého je zrejmé, že býva často chorý, jeho liečba nie je finančne nadštandardná.
U každého z rodičov treba prihliadať aj na tú skutočnosť, že ani matka ani otec nemajú samostatnú domácnosť, ktorú by boli nútení zabezpečovať len z vlastných finančných prostriedkov, ako aj na to, že mimo maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Výživné určené na maloletého v sume 130,-€ mesačne spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom umožní zabezpečiť dieťaťu riadne všetky odôvodnené potreby adekvátne k jeho veku.
Otec dobrovoľne platil matke na výživu maloletého pravidelne sumu 100,-€ mesačne do januára 2012 vrátane. Matka trvala na určení výživného v sume 200,-€ mesačne od februára 2012. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v sume 130,-€ mesačne od februára 2012, keď od uvedeného mesiaca sa otec na výžive syna nijakým spôsobom nepodieľal. Tým vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.7.2012 v celkovej sume 780,- €, ktoré súd otcovi povolil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2012 Od februára do júla 2012 otec neprispel na maloletého finančne ani materiálne.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov
na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o dieťa vo veľmi útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne poskytnúť dieťaťu základnú starostlivosť v dobe určenej na styk (stravovanie, hygiena a pod.). Rovnako je potrebné zistiť a zohľadniť, či rodičia maloletého zdieľali po určitú dobu spoločnú domácnosť aj po narodení dieťaťa, a teda či bolo dieťa navyknuté na nepretržitú prítomnosť otca v domácnosti, alebo či doposiaľ bývalo iba s matkou.
Z konania je zjavné, že v danom prípade sa rodičia maloletého dieťaťa vo veci styku otca so synom dohodnúť nedokážu, a to najmä v otázke prenocovania dieťaťa v mieste bydliska otca.
Matka namietala terajšie bývanie otca, spochybnila existenciu zmluvy ohľadne jeho podnájmu, poukázala na to, že izba, ktorú otec obýva, patrí osobe, ktorá pracuje v zahraničí a môže sa kedykoľvek vrátiť, tiež dôvodila množstvom mačiek, ktoré sú v dome chované, a na ktoré je maloletý alergický, tiež tým, že je zvyknutý na svoju posteľ a svoje domáce prostredie, má svoje rituály, berie špeciálne lieky, ktoré mu treba vstrekovať do úst, a keď dostane záchvat, nikto iný si s ním nedokáže poradiť, len ona. Priznala však, že v dobe spoločného bývania s otcom maloletého mal otec v čase záchvatu maloletého snahu pomôcť mu, čo mu ale ona viac menej nedovolila. Nechcela pripustiť, aby otec mohol chodievať s maloletým ku svojej matke na I. a ani aby ho otec zobral na dovolenku k moru v záujme jeho zdravotného stavu s odôvodnením, že u nej je o dieťa dostatočne postarané aj čo sa týka klimatických pobytov. V závere sa bránila aj tým, že matka otca a jeho sestra žijúce na I. sú v nejakej sekte, čo jej údajne samé povedali.
Otec podľa usmernenia súdu navštívil ošetrujúcu alergologičku maloletého za účelom jeho poučenia ohľadne zdravotného stavu maloletého, ktorá mu oznámila, že sa jedná len o bežné ochorenie, ktoré sa nelieči špeciálnym spôsobom. Práve z dôvodu zdravotného stavu maloletého by otec chcel tráviť časť styku s dieťaťom na I.. Tvrdenia matky ohľadne jeho sestry a matky označil na bludy a uviedol, že sú členkami oficiálne uznanej X.. Príbuzných matky maloletého označil za H. pričom samotná matka sa podľa neho vie opiť do nemoty.
Súd vykonal dopyt na alergologičku, ktorá má maloletého v starostlivosti. Táto nepotvrdila, že by si zdravotný stav maloletého vyžadoval špeciálny liečebný režim, resp. zásahy, ktoré by dokázala zvládnuť výlučne matka keď uviedla, že otca dieťaťa je možné poučiť pri akútnych záchvatoch dušnosti dieťaťa a zaškoliť ho do inhalačnej techniky. Z toho je možné vyvodiť, že pokiaľ bude mať maloletý v dobe otcovej opatery záchvat dušnosti, mal by byť ošetrený lekárom, ktorý následne poskytne poučenie o ďalšom liečebnom postupe. Lekárkou zmienená skutočnosť, že matka sa s maloletým po dvakrát nedostavila na plánovanú lekársku kontrolu, pričom dieťa nedobralo imunostimulačnú liečbu, nasvedčuje tomu, že zdravotný stav dieťaťa nie až taký, ako ho matka prezentuje.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si zdravotný stav maloletého vyžadoval počas noc neustály dozor matky, resp. špeciálne úkony, ktoré by dieťaťu mohla poskytnúť len ona. Kolízny opatrovník zistil v domácnosti otca vhodné podmienky pre pobyt maloletého. Pokiaľ matka poukazovala na odporúčania alergologičky vylúčiť z prostredia maloletého alergény, medzi iným aj prítomnosť psov a mačiek, sama priznala, že do nedávna mali na dvore psa. Lekárka však maloletému odporučila tiež pobyt mimo kolektívneho zariadenia, napriek tomu navštevuje materskú školu.
Vo všeobecnosti pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Samozrejme, tieto stretnutia musia prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúce jeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke.
Nakoľko súd v konaní nemal za preukázané to, že otec nie je spôsobilý zabezpečiť maloletému riadnu opateru po dobu určenú na ich spoločné stretnutia, rozhodol o takej úprave styku, ako je obsiahnutá vo výrokovej časti tohto rozsudku. Maloletý má právo tráviť čas nielen s matkou, ale aj v spoločnosti otca v záujme pestovania a rozvíjania ich vzájomnej citovej väzby, pocitu spolupatričnosti a výchovného pôsobenia otca aspoň v obmedzenej miere.
Styk otca s maloletým v priebehu kalendárneho mesiaca bol upravený podľa požiadavky otca v súlade s jeho výkonom práce v zahraničí, v letnom období po dobu primeranú na spoločný dovolenkový pobyt a v období Vianoc a Veľkej noci tak, aby mal maloletý možnosť stráviť tieto sviatky rovnakou mierou s matkou aj s otcom, pričom tradície spojené s Veľkonočným pondelkom si už užije vo svojom domácom prostredí.
Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, čo obnáša predovšetkým počasiu primerané oblečenie a vybavenie aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. liekmi a pod.), ako aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.
Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.
Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk)..