Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-160-2012.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Subarea
6Co/160/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica, IČO: 36 246 204, zastúpenej advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, so sídlom V. Paulínyho- Tótha 30, 905 01 Senica, proti odporkyni: S. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX R. K. nad C., o zaplatenie 100 eur, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. apríla 2012, č. k. 10C/150/2011-37, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd uvedeným uznesením v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. o návrhu navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporkyni nárok na zaplatenie 100 eur a náhradu trov konania. Súčasne rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 9,87 eur cestou Daňového úradu Trnava. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a uložil odporkyni, ktorá zavinila zastavenie konania, keďže uhradila dlh 21.02.2012 po podaní návrhu, zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 138,39 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. Výšku priznanej náhrady trov konania špecifikoval podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a),b), § 14 ods. 5 písm. b), § 15, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti o náhrade trov konania odporkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení svojho odvolania uviedla, že svoj dlh voči navrhovateľovi splnila 21.02.2012 poštovým poukazom na jeho účet. O tejto skutočnosti informovala okresný súd dňa 23.02.2012. Domnieva sa, že navrhovateľ vedel o platbe, preto považuje jeho nárok na odmenu a náhradu trov zo dňa 28.02. a 01.03.2012 za neoprávnené, ba hraničiaci s vydieraním. Je presvedčená, že pojednávanie sa nemuselo konať, navrhovateľ nemusel cestovať a ona mohla ušetriť, ak by bol záujem. Z obsahu jej odvolania ďalej vyplynuli okolnosti vzniku schodku v predajni navrhovateľa a jej domnienka, že navrhovateľ chcel zrejme svojím konaním chrániť pracovníčku K. R. pred odsúdením a dlhoročným väzením, keď po zistení manka v celkovej výške 13.449,24 to neoznámil polícii, ale radšej zhoršil životné podmienky vyfabulovaným obvinením nevinných ľudí. Poukázala zároveň na to, že je dôchodkyňa a má 70 rokov.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril písomne prostredníctvom svojho zástupcu. Uviedol, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu po vytýčení pojednávania, a to osem dní pred pojednávaním. Na účet navrhovateľa boli tieto prostriedky pripísané iba šesť dní pred pojednávaním. O vykonaní úhrady odporkyňa neinformovala navrhovateľa, ani jeho právneho zástupcu. Kontrola jednotlivých úhrad žalovaných súm prebieha pravidelne mesačne, vždy na začiatku kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa právny zástupca dozvedel o úhrade až na súde. Odporkyňa pritom mala možnosť zaplatiť
celú škodu v období od mája 2010 do podania žaloby zo dňa 14.07.2011. Urobila tak až 21 mesiacov potom, čo sa o výške požadovanej náhrady škody dozvedela. Pokiaľ odporkyňa poukazovala vo svojom odvolaní na okolnosti vzniku schodku, navrhovateľ žiadnym spôsobom nechránil pracovníčku K. R. pred odsúdením a dlhoročným väzením. Naopak na túto pracovníčku pripadla najvyššia suma náhrady škody. Bolo tiež zrejmé, že tzv. „storno nákupy“ boli realizované aj inými zamestnankyňami v čase jej neprítomnosti na pracovisku. Je však potrebné uviesť, že hodnota všetkých storno nákupov tvorila len nepatrný zlomok zisteného schodku, a preto ani v prípade, že všetky storná boli neoprávnené, nemohol schodok vzniknúť len týmto spôsobom. Navrhol preto uznesenie okresného súdu potvrdiť. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,23 eur.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. O odvolaní odporkyne rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Ak súd zastavuje konanie, napríklad aj v dôsledku dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu, najskôr sa zaoberá tým, či niektorý z účastníkov nezavinil zastavenie konania. Zavinenie účastníka konania, v dôsledku čoho sa muselo konanie zastaviť, má za následok zodpovednosť takého účastníka za náklady konania, ktoré druhý účastník účelne v konaní vynaložil a súd mu tieto trovy prizná (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Pokiaľ však navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu (ak napríklad splní uplatnený nárok), potom za náklady konania zodpovedá odporca a súd náhradu trov prizná navrhovateľovi (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Povinnosť nahradiť trovy konania sa však môže v konkrétnej veci javiť ako neprimeraná tvrdosť, preto právna úprava v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu uplatniť tzv. moderačné právo a náhradu trov konania celkom alebo čiastočne nepriznať.
Aplikácia uvedeného ustanovenia nemôže byť svojvoľná, ale musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ide o výnimočné ustanovenie, ktorého aplikácia predpokladá existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda aj majetkové pomery toho účastníka, ktorému by inak náhrada trov konania patrila.
Právna úprava v ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje uplatniť moderačné právo súdu aj v tzv. drobných sporoch (§ 200 ea O.s.p.), ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke.
V prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil proti odporkyni nárok na zaplatenie 100 eur, čo je suma, ktorá na ňu pripadla ako náhrada škody z jej zodpovednosti za schodok. V dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom, ku čomu došlo po splnení dlhu odporkyňou v priebehu konania, navrhovateľ vzal svoj návrh celkom späť.
Z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy - § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. zaťažuje odporkyňu povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa.
Okresný súd sa však nezaoberal, vzhľadom na vek odporkyne a okolnosť, že je dôchodkyňou, či nie sú splnené predpoklady na uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ale aj podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že ide o drobný spor.
Úlohou okresného súdu bude preto zistiť, aké sú celkové pomery odporkyne (z hľadiska možnej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.). V prípade, ak nebudú predpoklady na postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p., bude aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p., keďže výška náhrady trov prevyšuje uplatnený nárok navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .