Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-91-2011.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/91/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletého C. Y., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, G. X, T., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom D. L. Č.. X, T., dieťaťa rodičov: matky Mgr. S. T., L.. XX.X.XXXX, J. G. X, T., otca C. Y., L.. XX.X.XXXX, J. Č. O., E. C., A.. D. XXXX, na návrh matky, v konaní o určenie výživného takto
rozhodol:
Maloletého C. Y., L.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti C.. S. T. L.. XX.X.XXXX, P. J. G. X, T..
Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec C. Y., L.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého C. v sume 150,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy do 15.-dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.12.2011 domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať maloletému na výživu sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky do budúcna. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti dlhší čas, pričom otec na výživu maloletého prispieva pravidelne sumou 100 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že mesačné náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého predstavujú úhradu stavebného sporenia v sume 66 eur mesačne, poplatky súvisiace s návštevou predškolského zariadenia maloletého a pod.. Ďalej uviedla, že s otcom maloletého došlo k vzájomnej dohode, na základe ktorej otec súhlasil s vyživovacou povinnosťou na mal. v sume 150 eur mesačne. Matka podaním doručeným súdu dňa 18.1.2012 doplnila svoj návrh aj o zverenie mal. C. do svojej osobnej starostlivosti.
Otec sa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, t.j. k veci samej vyjadril, že s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. súhlasí, ako aj s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne.
Zároveň obaja účastníci vo svojich písomných vyjadreniach súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, na základe predložených listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä správou kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov", rodným listom maloletého, podaním matky o úhradách výživného na mal. a zistil tento skutkový stav:
Zo správy o ,,prešetrení rodinných pomerov" Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 1.2.2012 vyplýva, že matka spolu s mal. býva v 3-izbovom byte na G. X, E. T., ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej matky, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Mal. C. navštevuje predškolské zariadenie, za ktoré matka uhrádza mesačne do 30 eur. Matka uviedla, že od 9/2011 mala zvýšene výdaje na lieky - probiotiká, antibiotiká a pod., keďže mal. si zvyká na zmenu prostredia v materskej škôlke. Mal. navštevuje psychologičku, keďže mal adaptačné problémy, alergológa, ako aj gastro. Mal. taktiež nosí ortopedické vložky, ktoré zakupuje matka 1 krát ročne. Vo vzťahu k stretávaniu otca s mal. uviedla, že nakoľko otec sa zdržiava v Č. O., styk je sporadický, cca 1 krát za štvrťrok, zvyčajne počas sviatkov. Matka potvrdila, že otec mal., prispieva na výchovu a výživu sumou 100 eur mesačne na základe vzájomnej dohody, v januári 2012 prispel sumou 150 eur. Otec pracuje v stavebníctve, matka ako alternujúca zdravotná sestra v nemocnici T.-E.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol, aby bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť zohľadňujúca aktuálne majetkové, či príjmové pomery na strane obidvoch rodičov, ale predovšetkým odôvodnených potrieb dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov, súd rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o mal. stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o mal. náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletého, ktorý navštevuje predškolské zariadenie, ako aj zo zárobkových možností otca, ktorý je zamestnaný, má taktiež pravidelný príjem plynúci mu zo zamestnania, a ktorému mal. nebol zverený do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. v súlade s ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, nakoľko prihliadol aj na zhodný prejav vôle účastníkov, ako aj na to, že takto určená výška výživného je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.
Súd nerozhodoval o dlžnom výživnom, t.j. o výživnom za obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko z listín predložených matkou maloletého vyplýva, že otec na základe vzájomnej dohody s matkou maloletého prispel na výživu maloletého sumou 150 eur a to 1.2.2012, 28.2.2012, 3.4.2012, 30.4.2012, 22.6.2012, t.j. otec prispel za rozhodné obdobie január 2012 až jún 2012. Dlžné výživné tak nevzniklo.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).