Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-11-2012.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. L., R. Z. G., v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky G. R., U..XX.XX.XXXX, R. G. M. XXX a otca A. L.Š., U..XX.XX.XXXX, R. Č., L. Č..XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého G. zo sumy 1.500,-Sk na sumu 80,-Eur, s účinnosťou od 18.01.2012.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. 7P/91/2004-7, zo dňa 21.07.2004 v časti výšky výživného na maloletého G..
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého G., za obdobie od 18.01.2012 do 31.07.2012 vo výške 193,86 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 18.01.2012 žiadala matka maloletého dieťaťa, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. G. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 150,- Eur s účinnosťou od 01.01.2012. V dôvodoch návrhu uviedla, že mal. G. nastúpil do 1. ročníka základnej školy, pričom sa podstatne zvýšili náklady spojené s jeho výchovou a výživou a je potrebné zabezpečiť mu školské potreby. Poukázala na to, že otec ani v čase, keď bol zamestnaný neuhrádzal výživné dobrovoľne, museli mu byť vykonávané exekučné zrážky zo mzdy. Otec sa o dieťa nezaujíma, počas jeho evidencie v zozname uchádzačov o zamestnanie jej bolo vyplácané náhradné výživné vo výške 39,79 Eur. Jej súčasným príjmom sú rodinné prídavky a náhradné výživné, ktoré dostáva aj na mal. dcéru H..
Otec maloletého uviedol, že je presvedčený o tom, že mal. G. nie je jeho dieťaťom, trval na tom, aby sa urobili testy DNA. So zvýšením súhlasil, avšak len na sumu 80,- Eur s poukazom na jeho nízky príjem.
Kolízny opatrovník doporučil vzhľadom na vek a potreby dieťaťa zvýšiť výživné na 80- 100,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil správy zamestnávateľov oboch rodičov, potvrdeniami ÚPSVa R Nové Mesto nad Váhom, úradným záznamom súdu zo dňa 23.07.2012 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7P/91/2004-7, zo dňa 21.07.2004, bola otcovi maloletého určená povinnosť prispievať na mal. G. sumou 1.500,- Sk mesačne. Maloletý B. mal v tom čase 2 roky, matka maloletého poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk a prídavky na 4 deti. Matka mala v tom čase ďalšie štyri vyživovacie povinnosti. Otec maloletého mal priemerný čistý príjem 9.391,- Sk mesačne a nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Maloletý G. 02.09.2011 nastúpil do prvého ročníka základnej školy.
Matka maloletého pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti cez pracovnú agentúru Index Nosluš do konca roku 2011, za mesiac september mala príjem 84,- Eur a október 16,80 Eur. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá, poberá prídavky na dve deti vo výške 44,02 Eur mesačne, náhradné výživné za otca mal. H. R. vo výške 43,15 Eur a do júna 2012 poberala náhradné výživné aj na mal. G. vo výške 39,79 Eur.
Otec maloletého bol zamestnaný v spoločnosti UMC Slovakia s.r.o. v čase od 21.10.2011 do 4.5.2012. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu opakovanej a dlhej pracovnej neschopnosti, ako aj z dôvodu požívania alkoholu. Jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 314,48 Eur. Otec mal. požiadal o zapísanie do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, o podporu v nezamestnanosti nepožiadal. Obrana otca na prvom pojednávaní (ostatných sa bez ospravedlnenia nezúčastnil) spočívala v tom, že nie je otcom mal. G.. Z činnosti súdu bolo zistené, že otec mal. inicioval kroky smerujúce k zapretiu jeho otcovstva, konanie o prípustnosti zapretia otcovstva je vedené pod sp.zn. 5P/184/2012.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy dôvodné vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho
nástupom do školy, ako aj s prihliadnutí na skutočnosť, že matka nepožiadala o zvýšenie výživného osem rokov.
Životná úroveň matky sa za uplynulý čas nezvýšila, stále žije na hranici chudoby, nemá vlastný príjem, hospodári len s prostriedkami od štátu vo forme náhradného výživného, resp. prídavkov na deti. Matke síce ubudli 2 vyživovacie povinnosti, ale naďalej má problémy s uspokojovaním základných potrieb svojich detí, teda aj mal. G..
Otec maloletého, i keď v súčasnosti pravdepodobne nemá príjem, túto skutočnosť súdu netvrdil ani nijako nepreukázal. Rovnako nepreukazoval úhradu nevyhnutných výdavkov, ktorá by mu bránila prispievať na mal. G. zvýšeným výživným. Súd potom vychádzal z jeho posledného priemerného mesačného zárobku vo výške 314,- Eur a z jeho vyjadrenia, že súhlasí so zvýšením na sumu 80,- Eur.
Súd tak zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G. o 30,20 Eur s účinnosťou od 18.01.2012. Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do 31.07.2012, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za šesť mesiacov a časť mesiaca január, spolu vo výške 193,86 Eur (6 mesiacov x 30,20 = 181,20 a za január 2012 sumu 12,66). Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)