Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-59-2012.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. Č., G.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, štátnu príslušníčku Slovenskej republiky, v konaní zastúpenú súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, maloleté dieťa rodičov: matky Q. Č., P.. B., G.. XX.X.XXXX, G. K. A. XXX, ktorá zomrela dňa 13.12.2010 a otca O. Č., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. XXX XX A. XXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, v konaní o návrhu navrhovateľky Q. B., P.. R., G.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a o výživné na maloletú, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú Q. Č., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky Q. B., P.. R., G.. XX.X.XXXX, bytom A. Č.. XXX.
Otec maloletej O. Č., G.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. Č., G.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, k rukám navrhovateľky Q. B., P.. R., nar. XX.X.XXXX, K. A. Č.. XXX, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom vo veci samej, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 20.6.2012, súčasne spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka požiadala súd o zverenie maloletej Q. Č., G.. XX.XX.XXXX, svojej vnučky, do svojej náhradnej osobnej starostlivosti a uloženie povinnosti otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletej minimálnou zákonom ustanovenou sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, dôvodiac, že po tom, ako matka maloletej, dcéra navrhovateľky Q. Č., P.. B. V. XX.XX.XXXX tragicky zomrela, prevzal starostlivosť o deti s pomocou navrhovateľky ich otec, zať navrhovateľky, ktorý však túto starostlivosť zanedbáva, je nezamestnaný, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a všetky peniaze, vrátane sirotského dôchodku na tri najmladšie deti P., Q. Q. Q. minie pre svoju potrebu - na alkohol a výživu detí tak zabezpečuje navrhovateľka zo svojho dôchodku. Po smrti matky maloletej zostali z celkom šiestich detí v dome navrhovateľky bývať štyri deti. P. sa stal plnoletým dňa XX.XX.XXXX a plnoletá sestra M. sa po smrti matky vydala a býva u svojho manžela, s ktorým spoločne okrem starostlivosti o vlastnú maloletú dcéru zabezpečujú už štvrtý mesiac i starostlivosť o najmladšieho súrodenca Q.. Maloletá Q. študuje v druhom ročníku gymnázia v C. G. M., zo svojho sirotského dôchodku 60,- eur si i s prispením navrhovateľky uhrádza náklady cestovného a na školské potreby, stravuje sa doma, u navrhovateľky. Maloletá má v dome navrhovateľky svoju vlastnú zariadenú izbu, navrhovateľku rešpektuje a pomáha jej v domácnosti.
Súd najskôr rozhodol o dočasnej úprave pomerov maloletého dieťaťa predbežným opatrením, nariadeným uznesením č.k. 10P/59/2012-22 zo dňa 26.6.2012, ktorým maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry v minimálnej zákonom stanovenej výške.
Otec maloletej sa k návrhu navrhovateľky po jeho riadnom doručení súdom spolu s prílohami, cit. rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl., § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), v súdom určenej lehote ani dodatočne vecne nevyjadril a nedostavil sa ani na pojednávanie v súdom určenom termíne dňa 24.7.2012, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z prípadného dôležitého dôvodu - preto súd na pojednávaní dňa 24.7.2012 vec prejednal i v jeho neprítomnosti, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods.1,2 OSP.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnej správe zo dňa 20.7.2012, podanej po prešetrení pomerov účastníkov a rovnako prostredníctvom poverenej zástupkyne i na pojednávaní odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť a maloletú zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci, na výsledky dokazovania vykonaného na pojednávaní vo veci samej dňa 20.7.2012 v konaní aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“), konkrétne ust. §§ 44, 45 a nasl. v spojení s ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi rozhodovanie súdu o náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane zmieneného vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, pomery maloletej a ostatných účastníkov, vrátane navrhovateľky, ktorej bola maloletá predbežne zverená do starostlivosti a súčasne odporučenej súdu ako vhodnej osoby na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. §§ 28 a nasl., § 44 ods.4, §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala o pomeroch rodiny účastníkov zhodne s cit. odôvodnením písomného návrhu. Jej tvrdenia plne korešpondujú i so zisteniami kolízneho opatrovníka maloletej. Súd na pojednávaní vypočul i maloletú (študentku 3. ročníka gymnázia), s cieľom na zistene jej názoru (so zreteľom na ust. § 43 ods.1 Zákona o rodine) - ktorá, potvrdzujúc pravdivosť tvrdení navrhovateľky, sa rovnako jednoznačne vyslovila za kladné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľky, svojej starej matky, pretože ona je tou osobou, ktorá po matkinej smrti zabezpečuje všetku starostlivosť o ňu i súrodencov.
Ako už súd konštatoval v cit. uznesení, ktorým vo veci nariadil predbežné opatrenie, navrhovateľka súdu okrem iných listín (najmä výpisu zo svojho registra trestov, úmrtného listu matky maloletej a rodného listu maloletej ) súdu predložila i rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2011 o výške svojho starobného a vdovského dôchodku (od januára 2012 vo výške 390,10 eur mesačne) a lekárske potvrdenie zo dňa 20.4.2012 o svojom (dobrom) zdravotnom stave. Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletej bol naposledy riadne zamestnaný u zamestnávateľov O.-A., s.r.o. so sídlom v Oščadnici v čase od 08.4.2011 do 29.4.2011 a U. A. v čase od 20.6.2011 do 30.11.2011 (ako uviedla na pojednávaní navrhovateľka, v rámci tzv. verejnoprospešných prác v obci). Lustráciou v evidencii začatých súdnych konaní súd zistil, že súčasne s návrhom v tejto veci Okresný súd Čadca pod sp. zn. 11P/54/2012 koná vo veci starostlivosti o brata maloletej - maloletého Q. Č., G.. XX.X.XXXX, na základe návrhu jeho plnoletej sestry M. C., P.. Č. a jej manžela Y. C. o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti; súd uznesením č.k. 11P/54/2012-43 zo dňa 21.6.2012 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým maloletého Q. dočasne zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a otca maloletého zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % (26,- eur) zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona k rukám navrhovateľov. Prostredníctvom verejného katastrálneho portálu súd zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. súp. 591 na pozemku KN- C parc. Č.. XXX Z. C.. Ú.. A. (G. L. Č.. XXXX); spoluvlastníkmi zostávajúcich podielov po 1/4 sú titulom dedenia po svojej matke (sp. zn. 5D/495/2010) maloleté deti Q., G.. XX.XX.XXXX Q. Q., G.. XX.X.XXXX.
Podľa ust. § 44 ods.1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa ust. § 45 ods.1 až ods.8 Zákona o rodine:
(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 47 ods.1, 2 a 5 Zákona o rodine:
(1) Náhradná osobná starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti podľa § 46.
(2) Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
(5) Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd, vychádzajúc z vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods.1 OSP, § 154 ods.1 OSP) v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa (§ 81 ods.1 OSP), v ktorom návrhmi účastníkov nie je viazaný (§ 153 ods.2 OSP), rozhodol v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka i v súlade s jednoznačne vyjadreným stanoviskom maloletej a vzhľadom na jej vek bezprostredne pred nadobudnutím plnoletosti prisudzujúc o to väčšiu váhu jej názoru na vec, ktorá sa jej týka, o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky, za podmienok cit. ust. §§ 45 a nasl. Zákona o rodine, potvrdiac tak svojim rozhodnutím súčasný faktický stav starostlivosti o maloleté dieťa.
Matka maloletej už nežije a pokiaľ ide o otca maloletej, ten podľa všetkých zistení súdu prostredníctvom zainteresovaných osôb - navrhovateľky, kolízneho opatrovníka i maloletej (Obec Svrčinovec vo svojej správe súdu neposkytla žiadne konkrétnejšie údaje o pomeroch rodiny účastníkov), objektivizovaných ďalej zisteniami z ďalšieho súdneho konania vo veci sp. zn. 11P/54/2012 o starostlivosti o maloletého Q. Č., obzvlášť po smrti svojej manželky, matky maloletej, vo zvýšenej miere požíva alkohol, neprejavuje primeraný záujem o starostlivosť o maloletú a jej ostatných súrodencov, ktorý by ako otec, zaviazaný rodičovskými povinnosťami voči deťom vyplývajúcimi z ust. §§ 28 a nasl. Zákona o rodine, vrátane vyživovacej povinnosti v zmysle §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, prejavovať mal a ktorú starostlivosť postupne a bez dôležitého a zákonom ospravedlniteľného dôvodu v podstate úplne ponechal na pleciach navrhovateľky.
Navrhovateľka ako stará matka, ktorá preukázane dlhodobo fakticky zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, spĺňa zákonné hľadisko preferencie vhodnej osoby z okruhu príbuzných maloletého dieťaťa v zmysle cit. ust. § 45 ods.2 a súvisiacich cit. ust. Zákona o rodine, v zmysle vyššie citovaných stanovísk kolízneho opatrovníka a so zreteľom na citované jednoznačne súhlasné stanovisko maloletej. V konkrétnom prípade naviac v dôsledku rozhodnutia súdu nedochádza k zmene výchovného prostredia maloletej, ani k pretrhnutiu či narušeniu doterajších prirodzených rodinných väzieb maloletej a otcovi maloletej a maloletej navzájom nič nebráni v kontinuálnom výkone vzájomných práv a povinností rodiča a dieťaťa, prirodzene s dôrazom na zákonom chránený a preferovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a s rešpektom k názoru maloletého dieťaťa vo veku krátko pred nadobudnutím plnoletosti. Rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľky v konkrétnej veci v zmysle cit. právnej úpravy sleduje len vytvorenie nevyhnutného právneho rámca faktickému stavu starostlivosti o maloletú jej starou matkou, v rozsahu práv a povinností uvedených v cit. ust. § 45 Zákona o rodine, vrátane zastupovania maloletej a správy jej majetku (v bežných veciach) v zmysle ust. §§ 32, 33 Zákona o rodine. Práva a povinnosti otca ako žijúceho rodiča k maloletému dieťaťu zostávajú zachované v rozsahu, v ktorom nepatria osobe, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods.6 Zákona o rodine).
Prípadný zánik dôvodov, na základe ktorých súd v zmysle cit. právnej úpravy rozhodol o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, zakladá kvalifikovaný dôvod na zánik náhradnej osobnej starostlivosti podľa cit. ust. § 47 ods.1 písm. d) Zákona o rodine, pokiaľ nezanikne z iného zákonného dôvodu, uvedeného v cit. ust. § 47 ods.1 a 2 Zákona o rodine.
Súčasne s rozhodnutím o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti súd upravil i rozsah vyživovacej povinnosti otca ako žijúceho rodiča k maloletej formou výživného poukazovaného k rukám osoby, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, za podmienok cit. ust. § 45 ods.7 a 8 Zákona o rodine, v spojení s cit. ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine.
Súd týmto rozhodnutím vo veci samej rozhodol o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky kontinuálne, nadväzujúc na právne prevzatie tejto osobnej starostlivosti tou istou osobou dňa 26.6.2012, na základe dočasnej úpravy vo veci starostlivosti o maloletú cit. predbežným opatrením súdu, ktorým súčasne počnúc odo dňa doručenia cit. uznesenia uložil otcovi maloletej prispievať na jej výživu.
Pre rozhodnutie súdu, ako už je uvedené, je rozhodný skutkový stav jestvujúci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1,2 OSP) a súd preto vychádzal z pomerov všetkých účastníkov zistených k tomuto rozhodnému času. Hľadisko opodstatnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa je len jedným, hoci prioritným, zo zákonných hľadísk pre určenie výživného v zmysle spoločného ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine. Rovnako je v zmysle toho istého zákonného ustanovenia v spojení s ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine povinnosťou súdu skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa ako povinných. Pokiaľ ide o rozhodné pomery účastníkov, z ktorých súd v čase vyhlásenia tohto rozsudku vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti na maloletú, súd odkazuje na vyššie uvedené zistenia z návrhu navrhovateľky a jeho príloh, správy kolízneho opatrovníka, súdom zabezpečených informácií z evidencií a vyjadrení navrhovateľky a maloletej na pojednávaní - vzhľadom i na ktoré (navrhovateľka výslovne uviedla, že otec maloletej, pokiaľ pracoval - naposledy, ako je uvedené, v rámci verejnoprospešných prác v obci - tak jej finančne prispieval na domácnosť),
rovnako vzhľadom na dlhodobo nepriaznivé príjmové pomery otca maloletej, po likvidácii roľníckeho družstva v Č., kde predtým pracoval a jeho prepustení neschopného nájsť náhradné stále pracovné uplatnenie a najmä s prihliadnutím na počet jeho stále trvajúcich zákonných vyživovacích povinností i voči súrodencom maloletej, súd pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti napriek objektívne zistenému nezodpovednému prístupu k plneniu si zákonných rodičovských povinností nepristúpil k aplikácii ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, nenachádzajúc jednoznačne preukázaný skutkový základ pre prípadný záver o jeho reálnej schopnosti a možnosti plniť maloletej výživné v inej ako v zákonom určenej minimálnej výške, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej.
Súd poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP) zmenu tohto rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu i bez návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.
O trovách konania, prípadne vzniknutých účastníkom v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, začatom bez návrhu, súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 81 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).