Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-55-2023.pdf
PDF · 161.19 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: JUMAR LV, s.r.o., so sídlom Pod Hájom 10, 080 06 Ľubotice, IČO: 48 254 657, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partneri, s.r.o., so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01, IČO: 42 083 541, o zaplatenie sumy 9.900 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 28.3.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9.900 eur, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.900 eur od 1.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že žalobca - spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., IČO: 48 254 657, sa žalobou domáha voči žalovanému nároku vyplývajúcemu z ustanovenia § 667 ods. 1 in fine Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vo výške 9.900,00 eur s DPH spolu s príslušenstvom. Žalobca - spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., bola nájomcom nebytových priestorov na ulici Martina Benku č. 7/A v Prešove. Priestory spoločnosť užívala na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 4338 zo dňa 27.07.2015, za účelom: predaj potravín (reštauračná činnosť s dôrazom na zdravú výživu), kde prenajímateľ spoločnosť PREŠOV REAL, s. r. o., IČO: 31722814, na základe komisionárskej zmluvy prenajímal tieto priestory, vo vlastníctve Mesta Prešov, IČO: 00327646. Žalovaný - Mesto Prešov, je vlastníkom nehnuteľnosti súpisné číslo 11662, k. ú. Prešov, LV č. XXXX, ktorá bola predmetom Nájomnej zmluvy č. 4338. V zmysle čl. I Predmet zmluvy, bod 1/ platí, že „Prenajímateľ na základe Zmluvy o predaji podniku medzi spol. 1 day s. r. o. a spoločnosťou JUMAR LV, s. r. o. zo dňa 24.07.2015, prenajíma nájomcovi do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte s. č. 11662, k. ú. Prešov.“ Z tohto je zrejmé, že vlastník Mesto Prešov aj prenajímateľ spoločnosť PREŠOV REAL, s. r. o., vedeli o tom, že došlo k predaju podniku predchádzajúcim nájomcom spoločnosťou 1 day s. r. o., novému nájomcovi spoločnosti JUMAR LV, s. r. o. V zmysle čl. II Účel nájmu, bod 1/, sa nebytové priestory prenajímajú za účelom predaj potravín (reštauračná činnosť s dôrazom na zdravú výživu). Spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., poukázala na stav nehnuteľnosti, v čase vzniku nájomného vzťahu. Nebytové priestory neboli
spôsobilé na dohodnutý účel nájmu - prevádzku predaj potravín ani prevádzku reštauračnej činnosti. V zmysle čl. VII. Práva a povinnosti zmluvných strán bod 3/ „Úpravy stavebného charakteru v prenajatých priestoroch môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka a rozhodnutia stavebného úradu MsÚ.“ Nájomca vykonával stavebné úpravy na predmete nájmu po vzájomnej dohode s prenajímateľom a na základe riadne vypracovanej projektovej dokumentácie. Prenajímateľ ako aj vlastník so stavebnými úpravami súhlasili. Spoločnosť JUMAR LV s. r. o., poukázala na skutočnosť, že predmet nájmu bol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy v stave, ktorý nemohol ani len teoreticky slúžiť na účel dohodnutý v Zmluve č. 4338. Prenajímateľ tak od počiatku vedel o zámere nájomcu a súhlasil s tým, že nájomca si zabezpečí stavebnú úpravu predmetu nájmu tak, aby vôbec mohol byť spôsobilý na zmluvne dohodnutý účel nájmu. Táto dohoda zmluvných strán vyplýva ostatne aj z čl. VII. bod 17/ Zmluvy č. 4338. Nájomca sa však nikdy nevzdal svojho zákonného nároku, ktorý vyplýva z § 667 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka. Žalobca - spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., poukázala na Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/86/2005, kde sa súd zaoberal formou súhlasu prenajímateľa. „Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca nesmie (nie je oprávnený) uskutočňovať zmeny na veci. Založiť toto oprávnenie môže iba súhlas prenajímateľa. Zákon výslovne neurčuje formu súhlasu. V zásade by mal byť uskutočnený v takej forme ako bola medzi účastníkmi dohodnutá samotná zmluva, ale nemožno vylúčiť ani iný postup, dokonca takýto súhlas môže byť daný konkludentne. Rovnako môže byť súhlas daný pred tým, ako zmenu nájomca uskutoční, ale na druhej strane to nebráni tomu, že tento súhlas môže dať prenajímateľ i potom dodatočne.“ Spoločnosť JUMAR LV, s. r. o. ako nájomca tak poukazuje na ustanovenie čl. II Účel nájmu Zmluvy č. 4338, z ktorého vyplýva, že prenajímateľ bol od počiatku upovedomený o zámere nájomcu prevádzkovať v prenajatom priestore reštauračné zariadenie. Prenajímateľ vedel, že v čase odovzdania predmetu nájmu, tento nebol spôsobilý na takto zmluvou dohodnutý účel. Prenajímateľ najneskôr pri podpise nájomnej zmluvy súhlasil s tým, že nájomca bude dané priestory rekonštruovať na dohodnutý účel, a vzájomnou konkludentnou dohodou nájomcu a prenajímateľa boli odsúhlasené nadchádzajúce stavebné práce nájomcu, na ktoré nájomca dostal príslušné povolenie aj od MsÚ. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe písomnej výpovede zo strany nájomcu JUMAR LV, s. r. o., doručená prenajímateľovi - spoločnosti PREŠOV REAL, s. r. o., dňa 27.12.2018, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2019. Žalobca sa ako nájomca pokúšal po ukončení zmluvného vzťahu opakovane vysporiadať nárok vyplývajúci z ustanovenia § 667 ods. 1 in fine Zákona č. 40/1964 Zb., za technické zhodnotenie predmetu nájmu - úhrady protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Nájomca tak požadoval od prenajímateľa súčinnosť pri objektívnom zosumarizovaní stavebných a rekonštrukčných prác, ktoré vykonal žalobca - nájomca počas trvania nájomného vzťahu, na základe Nájomnej zmluvy č. 4338. Spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., opakovane deklarovala vlastníkovi nehnuteľnosti Mestu Prešov, ako aj v zmysle komisionárskej zmluvy oprávnenému subjektu PREŠOV REAL, s. r. o. a zároveň prenajímateľovi, že si uplatňuje nárok na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Vlastník predmetu nájmu Mesto Prešov ako aj spoločnosť PREŠOV REAL, s. r. o., v písomnej aj ústnej komunikácii odmietali akýkoľvek nárok nájomcu na základe § 667 ods. 1 in fine Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s tým odôvodnením, že sa nezaviazali k úhrade nákladov. Žalobca sa však nedomáhal úhrady nákladov z titulu, že sa k tomu vlastník, resp. prenajímateľ zaviazal, ale domáha sa úhrady protihodnoty z technického zhodnotenia, s ktorým prenajímateľ aj vlastník súhlasili. Nájomca požadoval pred odovzdaním predmetu nájmu aspoň vyhotovenie podrobnej zápisnice, ktorá by obsahovala zoznam stavebných a rekonštrukčných prác, použitých materiálov, ako aj stanovenie približnej hodnoty týchto prác a materiálov, s prihliadnutím k opotrebovaniu. Prenajímateľ ani vlastník však neposkytli potrebnú súčinnosť a naďalej spochybňovali nárok žalobcu nájomcu. Z postupu žalovaného vlastníka - Mesto Prešov, ako aj prenajímateľa, bolo zrejmé, že po skončení nájomného vzťahu ani jeden zo subjektov nejavil záujem nahradiť to, o čo nájomca zvýšil hodnotu veci. V rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom tak účelovo popierali nárok nájomcu. Preto nájomca trval na riadnom vyhotovení zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu tak, aby v prípade potreby mohol znalec ohodnotiť technické zhodnotenie stavebných prác a použitých materiálov. Spoločnosť JUMAR LV, s. r. o., prejavovala záujem uzatvoriť trojstrannú dohodu a vysporiadať nároky jednotlivých subjektov mimosúdnou cestou, avšak nie v situácii keď vlastník aj prenajímateľ účelovo spochybňujú zákonný nárok žalobcu - nájomcu. Zo strany vlastníka či prenajímateľa však vôbec nedošlo k akceptácii technického zhodnotenia nájomcom - žalobcom. Vlastník Mesto Prešov až v januári roku 2020 vyžiadal vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2020, vypracovaný znalkyňou Ing. Mandulovou, číslo objednávky 202000047. Aj tento posudok sa však dostal do dispozície žalovaného až na stretnutí v júni 2022. Spoločnosť JUMAR LV, s. r. o. ako žalobca opiera výšku svojho nároku o Znalecký posudok č. 2/2020, vypracovaný Ing. Máriou Mandulovou, M. Nešpora 29, 080 01 Prešov. Znalkyňa na strane 17 znaleckého
posudku stanovila technické zhodnotenie vykonané spoločnosťou JUMAR LV, s. r. o. na sumu 9.900,00 eur s DPH. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko nárok na náhradu protihodnoty vznikol nájomcovi po skončení nájmu, teda k 01.04.2019, čo ku dňu podania žaloby činí omeškania žalovaného spolu 1449 dní, v sume 3195 eur. Pasívnu vecnú legitimáciu vlastníka
- žalovaného odvodzuje žalobca - nájomca od skutočnosti, že nárok vyplýva zo zmluvného záväzkového vzťahu (nájomný vzťah), uzatvorený komisionárom, na základe pokynu komitenta-vlastníka, a tak právo na náhradu vynaložených nákladov sa nepovažuje za právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale za právo na plnenie povinnosti vzniknutej zo záväzku.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3.5.2023 platobný rozkaz č. k. 36Up/335/2023-45, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 9.900 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalovaný neuznáva žalovanú sumu uplatnenú žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému ani čo do dôvodu ani výšky. Žalovaný nespochybňuje nasledovné skutočnosti a tieto nie sú medzi stranami sporné: Dňa 30.10.2009 bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 4275 medzi prenajímateľom – PREŠOV REAL, s.r.o. a nájomcom: 1.day s.r.o., predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objekte súpisné číslo XXXXX, k. ú. Prešov, o výmere 89,40m2, na ul. Martina Benku 7/A v Prešove, I. nadzemné podlažie. - Podľa čl. II citovanej zmluvy (Účel nájmu) sa nebytové priestory prenajímajú nájomcovi za účelom: predaj potravín (predaj tovaru potravinárskeho charakteru a doplnkového sortimentu). Podľa čl. III citovanej zmluvy (Doba nájmu) nájomný vzťah vzniká dňom 16.11.2009 a uzatvára sa na dobu neurčitú. Podľa čl. VII bod 3 citovanej zmluvy (Práva a povinnosti zmluvných strán) úpravy stavebného charakteru v prenajatých priestoroch môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka a rozhodnutia stavebného úradu MsÚ. Zmluvou o predaji zariadenia maloobchodnej predajne a prevode práv uzavretou medzi 1day s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 24.7.2015, previedol predávajúci vlastnícke práva na kupujúceho k trvalo zabudovaným veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, predstavujúcim technické zhodnotenie, ktoré slúži na prevádzku maloobchodnej predajne na ul. Martina Benku 7/A, I. nadzemné podlažie, uvedených v Prílohe č. 1 (sociálne zariadenie, sklad, a pod.), za kúpnu cenu 10.000,-eur. Dňa 01.01.2016 bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 4338 medzi prenajímateľom – PREŠOV REAL, s.r.o. a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objekte súpisné číslo XXXXX, k. ú. A., o výmere 71,43m2 na ul. Martina Benku 7/A v Prešove, I. nadzemné podlažie. Podľa čl. II citovanej zmluvy (Účel nájmu) sa nebytové priestory prenajímajú nájomcovi za účelom: predaj potravín (reštauračná činnosť s dôrazom na zdravú výživu). Podľa čl. III citovanej zmluvy (Doba nájmu) nájomný vzťah vzniká dňom 01.01.2016 a uzatvára sa na dobu neurčitú. Podľa čl. VII bod 3 citovanej zmluvy (Práva a povinnosti zmluvných strán) úpravy stavebného charakteru v prenajatých priestoroch môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka a rozhodnutia stavebného úradu MsÚ. Rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Prešov č. B/2015/15589-Se zo dňa 30.11.2015 bola povolená ohlásená zmena v užívaní nebytového priestoru na umiestnenie prevádzky pizzérie na ul. Martina Benku 7A v Prešove, na základe žiadosti JUMAR LV, s.r.o. (žalobcu), pričom zmena účelu využitia nebytového priestoru spočíva v jej funkčnom využití, a to na maloobchodnú prevádzku pizérie, kde budú umiestnené sociálne priestory, sklad a maloobchodná predajňa pizzérie. Právoplatnosť nadobudlo toto rozhodnutie dňa 28.12.2015. Žalobca vykonal stavebné úpravy špecifikované v Znaleckom posudku Ing. Mandulovej č. 2/2020. Žalovaný označuje za sporné nasledovné skutočnosti tvrdené žalobcom: že prenajímateľ PREŠOV REAL s.r.o. a žalovaný ako vlastník so stavebnými úpravami súhlasil, že žalobca má nárok na technické zhodnotenie, že dohoda zmluvných strán o nároku na technické zhodnotenie vyplýva z čl. VII bod 17/ zmluvy č. 4338, že nebytový priestor nebol v čase odovzdania predmetu nájmu spôsobilý na zmluvou dohodnutý účel, že prenajímateľ najneskôr pri podpise nájomnej zmluvy súhlasil s tým, že nájomca bude dané priestory rekonštruovať na dohodnutý účel a vzájomnou konkludentnou dohodou nájomcu a prenajímateľa boli odsúhlasené stavebné práce nájomcu, na ktoré nájomca dostal príslušné povolenie od MsÚ. Žalovaný v prvom rade poukázal na to, že nebytový priestor na ul. Martina Benku 7/A v Prešove bol zrekonštruovaný už predchádzajúcim nájomcom – spoločnosťou 1.day s.r.o., ktorá v ňom prevádzkovala diskontnú predajňu alkoholických a nealkoholických nápojov a cukroviniek. Nie je teda pravdou, že nebytový priestor nebol spôsobilý na užívanie na dohodnutý účel, nakoľko tak podľa čl. II zmluvy o nájme nebytových priestorov s nájomcom: 1.day s.r.o. (Účel nájmu) bol účel nájmu: predaj potravín ako aj podľa čl. II zmluvy o nájme nebytových priestorov s nájomcom: JUMAR LV, s.r.o. (Účel nájmu) bol účel nájmu: predaj potravín. Žalobca síce vykonal nejaké stavebné úpravy,
ktorých náhrady sa domáha touto žalobou, avšak je potrebné poukázať na to, že v zmysle Zmluvy o predaji zariadenia maloobchodnej predajne a prevode práv niektoré stavebné úpravy odkúpil od predchádzajúceho nájomcu 1.day s.r.o. za kúpnu cenu 10.000,-eur, a následne po skončení nájmu žalobcom niektoré stavebné úpravy a zariadenia odpredal novému nájomcovi. V znaleckom posudku č. 2/2020 vypracovanom Ing. Mandulovou sú síce popísané stavebné úpravy, na základe ktorých sa žalobca domáha nároku na technické zhodnotenie nebytového priestoru, avšak základom tohto súdneho sporu je skutočnosť, že žalobca vykonal tieto stavebné úpravy bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako vlastníka. Podľa čl. VII bod 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338 (Práva a povinnosti zmluvných strán) úpravy stavebného charakteru v prenajatých priestoroch môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka a rozhodnutia stavebného úradu MsÚ. Žalovaný ako vlastník nebytového priestoru nikdy nedal písomný súhlas na stavebné úpravy žalobcovi a zo skutkových okolností nemožno vyvodiť ani konkludentný súhlas žalovaného ako vlastníka so stavebnými úpravami. Poukaz žalobcu na rozsudok OS Prievidza sp. zn. 6C/86/2005 je právne irelevantný, nakoľko v zmluve o nájme nebytových priestorov č. 4338 bolo jednoznačne dohodnuté, že stavebné úpravy nie sú možné bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako vlastníka. Žalobcovi pritom nič nebránilo, aby doručil žalovanému písomnú žiadosť o udelenie súhlasu so stavebnými úpravami, o to viac, keď podal žiadosť o vydanie rozhodnutia stavebného úradu o zmenu v užívaní nebytového priestoru. Podľa § 667 ods. 1 OZ zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Podľa čl. VII bod 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338 prípadné zmeny stavebného a technologického charakteru si nájomca zabezpečí na svoje náklady bez nároku na odpočet z nájmu so súhlasom správcu a vlastníka. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaný ako vlastník nebytového priestoru ani PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov na stavebné úpravy (t. j. zmeny na veci) ani nikdy nedali písomný súhlas na stavebné úpravy. Ďalej poukázal žalovaný na to, že žalobca pri začatí nájmu poznal stav nebytových priestorov, čo vyplýva priamo zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338 čl. VI bod 1, kde žalobca vyhlásil, že preberá nebytové priestory v stave existujúcom ku dňu podpísania zmluvy o nájme a prehlasuje, že stav nebytových priestorov mu je známy a s týmto súhlasí. S poukazom na uvedené ak si následne žalobca ako nájomca realizoval nejaké stavebné úpravy za účelom úpravy priestorov pre potreby pizzérie, tak žalovaný nemá povinnosť uhradiť náklady spojené s týmito úpravami ani náhradu technického zhodnotenia nebytových priestorov. Žalobca v návrhu na platobný rozkaz uviedol, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo k 01.04.2019 a že si uplatňuje úrok z omeškania, nakoľko nárok žalobcu na náhradu protihodnoty vznikol nájomcovi po skončení nájmu, teda k 01.04.2019. S poukazom na uvedené, keďže od 01.04.2019 uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba dňa 01.04.2022, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Úhradu nákladov spojenú so zmenou veci môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov, nemôže nájomca požadovať ich úhradu. Záväzok uhradiť vzniknuté náklady nájomcovi môže prenajímateľ vyjadriť v nájomnej zmluve alebo počas nájmu. Obdobne ako pri udelení súhlasu so zmenou na nehnuteľnosti, môže prenajímateľ vyjadriť záväzok uhradiť náklady spojené so zmenou veci aj po vykonaní zmeny. Nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, ak zmluva neustanovuje inak. Občiansky zákonník dáva zmluvným stranám možnosť dohodnúť si zmluvne aj inú dobu úhrady nákladov ako po ukončení nájmu. Prenajímateľ a nájomca sa napríklad môžu dohodnúť, že náklady spojené s prestavbou bytu prenajímateľ uhradí nájomcovi počas nájmu do určitej doby. Môže nastať aj situácia, že prenajímateľ síce nájomcovi udelil súhlas na prestavbu nehnuteľnosti, ale nezaviazal sa uhradiť vzniknuté náklady. S uvedenou situáciou počíta ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka posledná veta, ktorá upravuje, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. V uvedenej situácii zákon počíta s tým, že ak zásahom do nehnuteľnosti nájomcom sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila, je spravodlivé, aby nájomca dostal náhradu. Nárok nájomcu na úhradu nákladov podlieha premlčacej dobe troch rokov upravenej § 101 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej vec žalovaný ako vlastník nedal súhlas so zmenou a ani sa nezaviazal na úhradu nákladov a preto by bola možná len aplikácia o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, kde s poukazom na subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu upravenú v § 107 OZ vznáša žalovaný námietku premlčania investícií a bezdôvodného obohatenia, nakoľko investície do nebytového priestoru v roku 2015 sa premlčali v roku 2017. Žalovaný má k dispozícii faktúry žalobcu týkajúce sa stavebných úprav a predkladá do súdneho spisu faktúry, z ktorých vyplýva, že stavebné úpravy boli realizované v období od 09/2015 do 12/2015, a preto akékoľvek technické zhodnotenie alebo investície, ak by súd mal za to, že
boli realizované, tak sú premlčané a z toho dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania technického zhodnotenia, ako aj investícii, resp. vydania bezdôvodného obohatenia.
4. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.5.2023 podal vyjadrenie k odporu žalovaného. V tejto súvislosti, okrem iného uviedol, že žalobca uvádza, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe Zmluvy č. 4338, je zmluvným záväzkovým vzťahom. Žalobcom uplatnený nárok v zmysle zákonného ustanovenia § 667 ods. 1 in fine, je teda rovnako nárokom vyplývajúcim zo zmluvného záväzkového vzťahu, a teda nemôže sa jednať o inštitút bezdôvodného obohatenia tak ako to tvrdí v odpore žalovaný. Žalobca má teda za to, že sa jedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého premlčacia lehota je štyri roky, so začiatkom plynutia odo dňa skončenia nájomného vzťahu. K otázke súhlasu prenajímateľa poukázal žalobca na znenie ust. § 667 OZ: „....... Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Žalobca trvá na svojom stanovisku, že stavebné a technické úpravy boli uskutočňované v zmysle č. VII. bod 3 Zmluvy, teda so súhlasom prenajímateľa a na základe povolenia stavebného úradu. Ak teda v podanom odpore žalovaný tvrdí, že k udeleniu súhlasu nedošlo, prenajímateľ, resp. vlastník nehnuteľnosti mohol a mal žalobcu ako nájomcu postupom podľa ust. § 667 ods. 2 OZ vyzvať, aby predmet nájmu uviedol na svoje náklady do pôvodného stavu. Podľa žalobcu je takýto postup v rozpore s dobrými mravmi, keď na jednej strane žalovaný účelovo tvrdí že, k udeleniu súhlasu nedošlo a na strane druhej žalovaný vôbec nereflektoval postup podľa § 667 ods. 2. Ak teda v čase ukončenia nájmu žalovaný mal za to, že súhlas daný nebol, je otázne, prečo žalovaný, resp. prenajímateľ netrval na tom, aby nájomca uviedol po skončení nájmu vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Aj to podľa žalobcu nasvedčuje účelovému jednaniu žalovaného, resp. prenajímateľa - je nepochybné, že došlo k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu, toto technické zhodnotenie vlastníkovi a prenajímateľovi vyhovovalo, inak by sám prenajímateľ, resp. žalovaný mohol trvať na uvedení veci do pôvodného stavu. Podľa žalobcu samotná formulácia čl. VII. bod 17 nevylučuje povinnosť uhradiť technické zhodnotenie za vykonanie týchto technických riešení po skončení nájmu. Z ustanovenia Zmluvy vyplýva len tá skutočnosť, že je prenajímateľ s týmto uzrozumený, avšak zabezpečovať tieto zmeny bude Nájomca. Otázkou nákladov za vykonané práce sa toto ustanovenie zmluvy nezaoberá. Žalobca využíval predmet nájmu na prevádzku reštaurácie - pizzérie. Predmet nájmu v čase odovzdania nedisponoval vyhovujúcimi sociálnymi zariadeniami pre prevádzku reštaurácie. Predchádzajúci nájomca spol. 1. day, s. r. o., využíval predmet nájmu výlučne ako maloobchodnú predajňu. Bolo tak nevyhnutné zo strany nového nájomcu priestory stavebne upraviť s čím prenajímateľ konkludentne súhlasil. Po skončení nájomného vzťahu boli vykonané stavebné práce v celom rozsahu akceptované, bez výhrad a teda aj bez výzvy nájomcu na uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu. Naopak, vlastník a prenajímateľ prenechali predmet nájmu do užívania ďalšiemu prevádzkovateľovi reštauračného zariadenia, ktorý využíval predmet nájmu, a teda využíval aj technické zhodnotenie žalobcu.
5. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.5.2023 žalobca v zmysle ust. § 14 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní výslovne navrhol pokračovanie v konaní so žalovaným na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Zákona č. 160/2015 Z. z., teda na Okresnom súde Prešov. 6. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 6.7.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2023, okrem iného uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2023 v bode 1 uvádza, že zmluvný vzťah na základe Zmluvy č. 4338 je zmluvným záväzkovým vzťahom a žalobcom uplatnený nárok je uplatnený v zmysle zákonného ust. § 667 ods. 1 OZ in fine, nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o obchodnoprávny vzťah, ktorého premlčacia lehote je 4 roky so začiatkom plynutia odo dňa skončenia nájomného vzťahu. Toto právne posúdenie veci žalobcom je právne nesprávne. Dňa 01.01.2016 bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 4338 medzi prenajímateľom - PREŠOV REAL, s.r.o. a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objekte súpisné číslo XXXXX, k. ú. Prešov, o výmere 71,43m 2 na ul. Martina Benku 7/A v Prešove, I. nadzemné podlažie. Ušlo teda pozornosti žalobcu, že Zmluva č. 4338, na ktorú poukazuje vo svojom vyjadrení, je zmluvou uzavretou medzi
žalobcom a spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. ako prenajímateľom, a nie s Mestom Prešov ako žalovaným a že žalobca sa touto žalobou nedomáha nárokov zo zmluvy o nájme nebytových priestorov proti prenajímateľovi: PREŠOV REAL, s.r.o., ale náhrady za technické zhodnotenie nebytových priestorov proti vlastníkovi nebytových priestorov, a to Mestu Prešov. Žalobca sa teda domáha náhrady za technické zhodnotenie od vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je Mesto Prešov ako nepodnikateľský subjekt, ale obec. S poukazom na uvedené medzi žalobcom a žalovaným nejde o obchodnoprávny vzťah, ani žiaden zmluvný záväzkový vzťah, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov, a preto sa nemaže jednať o nárok v zmysle § 667 ods. 1 OZ in fine proti žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Ak žalobca zmätočne tvrdí, uvedomujúc si zrejme, že nárok je premlčaný a hľadajúc účelové argumenty na dodržanie premlčacej doby, že ide o nárok zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338, uzavretej s prenajímateľom PREŠOV REAL, s.r.o. podľa § 667 OZ in fine, potom žalovaný vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, kedy žalobca mal nároky zo Zmluvy č. 4338 uplatňovať proti prenajímateľovi ako zmluvnej strane zmluvy a nie vlastníkovi nehnuteľností. Žalobca, pokiaľ trvá na podanej žalobe proti žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, by mal proti žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti len nárok na náhradu za technické zhodnotenie nehnuteľnosti, čo je výlučne občianskoprávny nárok týkajúci sa nehnuteľnosti (absolútny neobchodnoprávny vzťah) medzi žalobcom a vlastníkom - Mestom Prešov ako žalovaným, pričom posúdenie tohto právneho vzťahu ako obchodnoprávneho neprichádza do úvahy aj z toho dôvodu, že nejde o právny vzťah medzi podnikateľmi, nakoľko vlastníkom je obec ako právnická osoba, t. j. nepodnikateľ (na rozdiel od PREŠOV REAL s.r.o.). Vzhľadom na občianskoprávny charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom technického zhodnotenia nehnuteľnosti je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca v návrhu na platobný rozkaz uviedol, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo k 01.04.2019 a že si uplatňuje úrok z omeškania tvrdiac, že nárok žalobcu na náhradu protihodnoty vznikol nájomcovi po skončení nájmu, teda k 01.04.2019. S poukazom na uvedené, keďže od 01.04.2019 uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba dňa 01.04.2022, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Úhradu nákladov spojenú so zmenou veci môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov, nemaže nájomca požadovať ich úhradu. Záväzok uhradiť vzniknuté náklady nájomcovi môže prenajímateľ vyjadriť v nájomnej zmluve alebo počas nájmu. Obdobne ako pri udelení súhlasu so zmenou na nehnuteľnosti, môže prenajímateľ vyjadriť záväzok uhradiť náklady spojené so zmenou veci aj po vykonaní zmeny. Nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, ak zmluva neustanovuje inak. Občiansky zákonník dáva zmluvným stranám možnosť dohodnúť si zmluvne aj inú dobu úhrady nákladov ako po ukončení nájmu. Prenajímateľ a nájomca sa napríklad môžu dohodnúť, že náklady spojené s prestavbou bytu prenajímateľ uhradí nájomcovi počas nájmu do určitej doby. Môže nastať aj situácia, že prenajímateľ síce nájomcovi udelil súhlas na prestavbu nehnuteľnosti, ale nezaviazal sa uhradiť vzniknuté náklady. S uvedenou situáciou počíta ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka posledná veta, ktorá upravuje, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. V uvedenej situácii zákon počíta s tým, že ak zásahom do nehnuteľnosti nájomcom sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila, je spravodlivé, aby nájomca dostal náhradu. Nárok nájomcu na úhradu nákladov podlieha premlčacej dobe troch rokov upravenej v §101 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci žalovaný ako vlastník nedal súhlas so zmenou a ani sa nezaviazal na úhradu nákladov, a preto by bola možná len aplikácia o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, kde s poukazom na subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu upravenú v § 107 OZ vznáša žalovaný námietku premlčania investícií a bezdôvodného obohatenia, nakoľko investície do nebytového priestoru v roku 2015 sa premlčali v roku 2017. Pokiaľ by sa žalobca na základe tohto vyjadrenia rozhodol žalovať titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338 prenajímateľa: PREŠOV REAL, s.r.o., na základe vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a učinil by návrh na pripustenie vstupu účastníka do konania a aj keby sme teoreticky pripustili, že medzi žalobcom a prenajímateľom: PREŠOV REAL s.r.o. ide o obchodnoprávny vzťah, tak 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka plynúca voči PREŠOV REAL, s.r.o. ako podnikateľovi od 01.04.2019 taktiež uplynula, a to dňa 01.04.2023 a keďže žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu v 01/2023 voči žalovanému Mestu Prešov a nie voči PREŠOV REAL, s.r.o., tak je nárok žalobcu aj voči prenajímateľovi: PREŠOV REAL, s.r.o. toho času premlčaný. Právna argumentácia žalobcu o tom, že stavebné a technické úpravy boli uskutočnené so súhlasom prenajímateľa a na základe povolenia stavebného úradu je nesprávna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., ani žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, nedal žalobcovi súhlas a žalobca nepredložil o tejto skutočnosti žiadny dôkaz.
Samotné povolenie stavebného úradu nie je súhlasom Mesta Prešov ako žalovaného s úpravami, nakoľko stavebný úrad aj keď je zložkou mestského úradu vykonáva prenesený výkon štátnej správy a je hierarchicky podriadený pod Ministerstvo dopravy a výstavby SR (v súčasnosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR) a teda vydanie samotného povolenia stavebného úradu nenahrádza súhlas Mesta Prešov ako vlastníka nehnuteľnosti ako obce na úseku územnej samosprávy. Podľa čl. VII bod 3 citovanej zmluvy (Práva a povinnosti zmluvných strán) úpravy stavebného charakteru v prenajatých priestoroch môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka a rozhodnutia stavebného úradu Msú. Ďalšia argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný ako vlastník nežiadal žalobcu o uvedenie priestorov do pôvodného stavu, je právne irelevantná. Žalobca poukázal na to, že čl. VII bod 17 Zmluvy č. 4338 nevylučuje povinnosť uhradiť technické zhodnotenie. K tomu žalovaný uviedol, že pokiaľ by mal žalobca daný súhlas s úpravami technického charakteru od žalovaného a podal by žalobu včas v premlčacej lehote, musel by okolnosť včasnosti podanej žaloby a nároku žalobcu na technické zhodnotenie posúdiť súd. Všeobecne platí ako bolo vyššie uvedené, že nájomca má nárok na technické zhodnotenie, pričom sa rozlišuje, či toto vykonal so súhlasom alebo bez súhlasu prenajímateľa. V tomto prípade tak žalobca učinil bez súhlasu prenajímateľ a vlastníka nehnuteľnosti a nepodal žalobu včas v 3-ročnej premlčacej lehote. Námietky žalobcu o predchádzajúcom nájomcovi a novom nájomcovi sú právne irelevantné, nakoľko v tomto prípade ide o posúdenie právnej otázky súdom, a to otázky, či žalobca mal súhlas žalovaného na stavebné úpravy a ak nemal či podal žalobu včas v 3-ročnej premlčacej dobe podľa §101 OZ, ktorý je potrebné aplikovať na právny vzťah žalobcu a žalovaného titulom zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaného ako nepodnikateľa. S poukazom na uvedené je navrhovaný výsluch nového nájomcu právne irelevantný a žalovaný navrhuje tento dôkaz nevykonať.
8. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2023 právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči, okrem iného uviedol, že žalobca má za to, že vzťah medzi mestom Prešov a žalobcom je obchodno-právnym vzťahom , a teda riadi sa 4-ročnou premlčacou lehotou z pohľadu akýchkoľvek nárokov, resp. nároku na technické zhodnotenia, a teda žaloba bola podaná riadne a včas. Aj zo strany mesta Prešov, teda žalovaného, došlo v priebehu mimosúdnych rokovaní, ako aj ďalšej komunikácie k prísľubu, že pristúpi k úhrade časti technického zhodnotenia, to znamená že mesto Prešov opakovane uznávalo svoju povinnosť vyplatiť svoju pohľadávku. Takisto na základe internej komunikácie, ktorá je obsahom spisu medzi Prešov REAL a Mestom Prešov, má žalobca za to, že došlo k prenosu kompetencií na vyplatenie sumy za technické zhodnotenie z PREŠOV REAL, s.r.o. na mesto Prešov. Žalobca poukázal na jednanie jednak prenajímateľa PREŠOV REAL, s.r.o., takisto na jednanie mesta Prešov. Žalobca má za to, že od počiatku bolo účelové s úmyslom obchádzať jednak ustanovenia komisionárskej zmluvy, jednak ustanovenia zákona, preto má žalobca za to, že toto jednanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnej, ani súdnej ochrany. Žalobca považuje za neprípustné, kedy niekoľko mesiacov až rokov žalovaný subjekt Mesto Prešov jedná s bývalým nájomcom, prisľúbi mu určité technické zhodnotenie a potom na konci dňa vznesie jednak námietku premlčania a nedostatku legitimácie.
9. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2023 právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči, okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k ukončeniu zmluvného vzťahu titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi PREŠOV REAL, s.r.o. a žalobcom, teda JUMAR LV, s.r.o. došlo dňa 1.4.2019. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný elektronicky až v januári 2023, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, pričom žalovaný trvá na tom, že ide o občiansko-právny vzťah medzi technickým zhodnotiteľom, teda nájomcom JUMAR LV s.r.o. a Mestom Prešov, ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca nežaluje Prešov Real s.r.o. ako podnikateľa, ale Mesto Prešov ako vlastníka, pričom tento spor sa týka výlučne nehnuteľnosti, kde zmluvné vzťahy sú absolútne neobchodno-právnym vzťahom, teda ide o absolútneho občana, kde premlčacia doba je všeobecná a riadi sa ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na aj na právnu úpravu a následné komentáre v rámci Občianskeho zákonníka k nájomnej zmluve, kde je uvedené, že úhradu nákladov spojenú so zmenou veci môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal . Ak sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov, nemôže nájomca ich úhradu požadovať. V tomto prípade však žalobca nežaluje prenajímateľa, teda PREŠOV REAL, s.r.o., ale žaluje vlastníka titulom technického zhodnotenia, pričom vlastník nehnuteľnosti Mesto Prešov nikdy nedal písomne súhlas na stavebné úpravy, ani sa nezaviazal na úhradu nákladov na technické zhodnotenia a z toho dôvodu potom následne premlčacia doba plynie od ukončenia zmluvného vzťahu, teda od 1.4.2019 a uplynula dňa 1.4.2022. Nič nebránilo žalobcovi počas všeobecnej trojročnej premlčacej doby podať žalobu na súd. Samotné mimosúdne rokovania nie sú uznaním záväzku čo do dôvodu a výšky a ani interná komunikácia v rámci mesta Prešov, prípadne listová
komunikácia neobsahuje žiadne uznanie záväzku zo strany žalovaného čo do dôvodu a výšky , preto tento právny názor právneho zástupcu žalobcu považuje žalovaný za nesprávny. Samotné mimosúdne rokovanie, alebo nejaké prísľuby nebránili žalobcovi podať vo všeobecnej premlčacej dobe, kde toto právo je uplatnené riadne a včas len podaním na súd, podať žalobu a potom by sa zaoberali samotným technickým zhodnotením, znaleckými posudkami, resp. výškou náhrady za technické zhodnotenie. Námietka premlčania nebola vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Riadne a včas bola táto námietka premlčania vznesená a aj v zmysle judikatúry nič nebránilo žalobcovi podať žalobu v čase od 1.4.2019 do 1.4.2022, čo je dostatočným časovým priestorom na podanie žaloby. 10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 4338 zo dňa1.1.2016, Výpočtového listu k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 4338 zo dňa1.1.2016, Výpovede zo dňa 19.12.2018 z Nájomnej zmluvy č. 4338 zo dňa 27.7.2015,Stanoviska žalobcu zo dňa 23.1.2020, Vrátenia faktúr za nájom a energie zo dňa 4.6.2020, Listu Mgr. Juraja Marchevského zo dňa 6.4.2021, Odpovede na žiadosť o úhradu technického zhodnotenia zo dňa 28.4.2021, Oznámenia zo dňa 24.7.2015, Zmluvy o predaji zariadenia maloobchodnej predajne a prevode práv zo dňa 24.7.2015, Znaleckého posudku č. 2/2020 znalkyne Ing. Márie Mandulovej, Žiadosti o stanovisko k úhrade technického zhodnotenia nebytového priestoru ul. Martina Benku č. 7/A-odpovede zo dňa 13.11.2019, Žiadosti o stanovisko k úhrade technického zhodnotenia nebytového priestoru ul. Martina Benku č. 7/A zo dňa 4.11.2019, Žiadosti o úhradu za technické zhodnotenie objektu, Žiadosti o úhradu za technické zhodnotenie prenajatého objektu-prehodnotenia stanoviska zo dňa 23.9.2019, Žiadosti o úhradu za technické zhodnotenie prenajatého objektu-odpovede zo dňa 7.3.2019, Žiadosti o vysporiadanie technického zhodnotenia zo dňa 26.5.2020 faktúry č. 2158018 zo dňa 31.7.2015 dodávateľa 1.day s.r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na sumu 10.000,-eur titulom zmluvy o predaji zariadenia maloobchodnej predajne a prevode práv, faktúry č. FV1154539 zo dňa 30.9.2015 dodávateľa MIRAD s.r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na dodávku materiálu, faktúry č. FV1-1950/2015 zo dňa 9.12.2015 dodávateľa HESTA spol. s r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na plastové okná, faktúry č. 20151284 zo dňa 4.12.2015 od dodávateľa M A T Y P s.r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na výrobu a dodávku výrobkov, faktúry č. 1596 zo dňa 23.11.2015 od dodávateľa B. C. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na dodanie a montáž klimatizácie, faktúry č. 10150113 zo dňa 12.11.2015 od dodávateľa ELT s.r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na dodanie a inštaláciu zabezpečovacieho systému, faktúry č. F151024 zo dňa 30.10.2015 od dodávateľa MANÍK, s.t.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na rozvádzač, kábel a odbornú prehliadku, faktúry č. F150309 zo dňa 9.10.2015 od dodávateľa DACHMANN s.r.o. pre odberateľa JUMAR LV, s.r.o. na dodanie žalúzií, bločkov – príjmových pokladničných dokladov z 09/2015, 10/2015, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému nároku vyplývajúcemu z ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 9.900,00 eur s DPH spolu s príslušenstvom. Žalobca bol nájomcom nebytových priestorov na ulici Martina Benku č. 7/A v Prešove. Priestory žalobca užíval na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 4338 zo dňa 27.07.2015, za účelom: predaj potravín (reštauračná činnosť s dôrazom na zdravú výživu), kde prenajímateľ spoločnosť PREŠOV REAL, s. r. o., IČO: 31722814, na základe komisionárskej zmluvy prenajímal tieto priestory, vo vlastníctve Mesta Prešov, IČO: 00327646. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - súpisné číslo XXXXX, k. ú. Prešov, LV č. XXXX, ktorá bola predmetom Nájomnej zmluvy č. 4338. Žalobca na predmete nájmu vykonal stavebné úpravy a podľa názoru žalobcu ako nájomcu, vykonával tieto stavebné úpravy na predmete nájmu po vzájomnej dohode s prenajímateľom a na základe riadne vypracovanej projektovej dokumentácie. Prenajímateľ, ako aj vlastník, mali podľa žalobcu so stavebnými úpravami, ktoré vykonal žalobca ako nájomca počas trvania nájomného vzťahu, súhlasiť. Nájomca sa nikdy nevzdal svojho zákonného nároku, ktorý vyplýva z § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe písomnej výpovede zo strany nájomcu – spoločnosti JUMAR LV, s. r. o., ktorá bola doručená prenajímateľovi - spoločnosti PREŠOV REAL, s. r. o., dňa 27.12.2018, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2019. Žalobca sa ako nájomca pokúšal po ukončení zmluvného vzťahu opakovane vysporiadať nárok vyplývajúci z ustanovenia § 667 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., za technické zhodnotenie predmetu nájmu - úhrady protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žalobca opiera výšku svojho nároku o Znalecký posudok č. 2/2020, vypracovaný Ing. Máriou Mandulovou, M. Nešpora 29, 080 01 Prešov. Znalkyňa na strane 17 znaleckého posudku stanovila technické zhodnotenie vykonané spoločnosťou JUMAR LV, s. r. o. na sumu 9.900,00 eur s DPH. Žalovaný žalobcovi sumu 9.900 eura ako hodnotu technického zhodnotenia doposiaľ neuhradil.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
15. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
18. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
19. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
20. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
25. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
26. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
27. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
28. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
29. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
30. Podľa § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
31. Podľa § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka, komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.
32. Podľa § 578 ods. 2 Obchodného zákonníka, od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.
33. Podľa § 581 Obchodného zákonníka, z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.
34. Podľa § 584 ods. 1 Obchodného zákonníka, po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie.
35. Podľa § 584 ods. 2 Obchodného zákonníka, v správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.
36. Podľa § 585 Obchodného zákonníka, komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný ich prevziať.
37. Podľa § 586 Obchodného zákonníka, ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.
38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému nároku vyplývajúcemu z ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 9.900,00 eur s DPH spolu s príslušenstvom. Žalobca bol nájomcom nebytových priestorov na ulici Martina Benku č. 7/A v Prešove. Priestory žalobca užíval na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 4338 zo dňa 27.07.2015, za účelom: predaj potravín (reštauračná činnosť s dôrazom na zdravú výživu), kde prenajímateľ spoločnosť PREŠOV REAL, s. r. o., IČO: 31722814, na základe komisionárskej zmluvy prenajímal tieto priestory, vo vlastníctve Mesta Prešov, IČO: 00327646. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - súpisné číslo XXXXX, k. ú. Prešov, LV č. XXXX, ktorá bola predmetom Nájomnej zmluvy
č. 4338. Žalobca na predmete nájmu vykonal stavebné úpravy a podľa názoru žalobcu ako nájomcu, vykonával tieto stavebné úpravy na predmete nájmu po vzájomnej dohode s prenajímateľom a na základe riadne vypracovanej projektovej dokumentácie. Prenajímateľ, ako aj vlastník, mali podľa žalobcu so stavebnými úpravami, ktoré vykonal žalobca ako nájomca počas trvania nájomného vzťahu, súhlasiť. Nájomca sa nikdy nevzdal svojho zákonného nároku, ktorý vyplýva z § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe písomnej výpovede zo strany nájomcu – spoločnosti JUMAR LV, s. r. o., ktorá bola doručená prenajímateľovi - spoločnosti PREŠOV REAL, s. r. o., dňa 27.12.2018, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2019. Žalobca sa ako nájomca pokúšal po ukončení zmluvného vzťahu opakovane vysporiadať nárok vyplývajúci z ustanovenia § 667 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., za technické zhodnotenie predmetu nájmu - úhrady protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Žalobca opiera výšku svojho nároku o Znalecký posudok č. 2/2020, vypracovaný Ing. Máriou Mandulovou, M. Nešpora 29, 080 01 Prešov. Znalkyňa na strane 17 znaleckého posudku stanovila technické zhodnotenie vykonané spoločnosťou JUMAR LV, s. r. o. na sumu 9.900,00 eur s DPH. Žalovaný žalobcovi sumu 9.900 eura ako hodnotu technického zhodnotenia doposiaľ neuhradil.
39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa sumy 9.900 eura voči žalovanému, a to ani podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale ani podľa ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný nie je účastníkom obchodno- záväzkového vzťahu, z ktorého takéto nároky žalobcu ako nájomcu môžu vyplývať, ale len voči prenajímateľovi (spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o.), bez ohľadu na, že táto nie je vlastníkom predmetnej prenajímanej nehnuteľnosti. Vo väčšine prípadov prenajímateľom nehnuteľnosti je aj jej vlastník. Ale nemusí tomu tak byť. Aj v danom konkrétnom prípade prenajímateľom nehnuteľnosti nie je jej vlastník. Táto skutočnosť však nespôsobuje neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, keďže medzi vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. bola uzatvorená komisionárska zmluva (dňa 1.1.2016), ktorá oprávňuje spoločnosť PREŠOV REAL, s.r.o. ako komisionára spravovať nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Prešov ako komitenta, ako aj uzatvárať nájomné zmluvy ohľadne nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta Prešov. Spoločnosť PREŠOV REAL, s.r.o. teda so žalobcom ako nájomcom platne uzavrela predmetnú nájomnú zmluvu a je nositeľom nielen práv ale aj povinnosti, ktoré vyplývajú z takto uzatvoreného obchodno-záväzkového vzťahu, teda je nositeľom aj prípadnej povinnosti vyplatiť nájomcovi jeho nároky v zmysle ust. §§ 667 ods. 1 a 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Z konania komisionára ako prenajímateľa nevznikajú komitentovi – Mestu Prešov vo vzťahu k tretím osobám (v danom prípade voči žalobcovi ako nájomcovi) ani práva, ani povinnosti (§ 581 veta prvá Občianskeho zákonníka). Platí to samozrejme aj opačne, teda že žalobcovi ako nájomcovi z obchodno-záväzkového vzťahu založeného predmetnou nájomnou zmluvou, nevznikajú žiadne práva ani povinnosti vo vzťahu k Mestu Prešov ako vlastníkovi prenajatých nehnuteľností, a to práve z dôvodu existencie dvoch obchodno-záväzkových vzťahov, jedného založeného predmetnou komisionárskou zmluvou a druhého založeného predmetnou nájomnou zmluvou.
40. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie je v danej právnej veci pasívne vecne legitimovaný. Táto skutočnosť je sama o sebe bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd preto žalobu žalobcu s dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v celom rozsahu zamietol, bez toho, aby sa ďalej bližšie zaoberal samotnou existenciou, prípadne oprávnenosťou nárokov žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania a mohli by byť dôvodné voči inému subjektu. Nebolo potrebné už ani posudzovať dôvodnosť premlčacích námietok vznesených žalovaným.
41. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj jeho ďalší návrh na vypočutie svedka , a to štatutárneho zástupcu spoločnosti D. E. F., keďže vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu sa javilo vykonanie týchto dôkazov neúčelným, nepotrebným, a teda nehospodárnym.
42. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.