Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/71/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. D. Q., bytom Dukelská 972/6, Považská Bystrica, zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Generálny štát ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-XXX/X-X/XXXX zo dňa 02.02.2011, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-XXX/X-X/XXXX zo dňa 02.02.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatňuje súčasne so žalobou aj náhradu trov konania.

Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 07.03.2011 mu bolo doručené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 02.02.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Personálny rozkaz č. XXXX zo dňa 24.11.2010 je v zmysle o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) rozhodnutím. Podľa na konanie vo veci služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca poukazuje na ust. a Správneho poriadku a uvádza, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko nemá základné náležitosti rozhodnutia. Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedený len hmotnoprávny predpis bez uvedenia procesného predpisu podľa ktorého správny orgán v konaní rozhodoval a postupoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísaný len doterajší priebeh konania vo veci žiadosti žalobcu o skončení služobného pomeru podľa podanej dňa 12.07.2007 bez toho, že by správny orgán uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca uvádza, že počas trvania služobného pomeru absolvoval vysokú školu - Vojenskú fakultu, Žilinskej univerzity v Žiline, ktorú ukončil v júni roku 1997, počas účinnosti podľa ktorého prevzal žalobca záväzok na zotrvanie v služobnom pomere 10 rokov od skončenia školy. Od 01.01.1998 nadobudol účinnosť a podľa tohto zákona „služobný pomer vojaka z povolania, ktorý nesplnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a ktorého služobný pomer trval menej ako 10 rokov, považuje sa za dočasný služobný pomer podľa .

Záväzky prevzaté pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté“. Na základe tohto ustanovenia podpísal žalobca „záznam o druhu služobného pomeru profesionálneho vojaka“ zo dňa 01.06.1998, kde je stanovené, že od 01.01.1998 sa považuje jeho služobný pomer vojaka z povolania za dočasný služobný pomer podľa , pričom záväzok za dočasný služobný pomer platí do 11.07.2007.

Dňom 01.09.2005 nadobudol účinnosť , ktorým ust. ustanovuje „služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa mení odo dňa účinnosti tohto zákona na dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona do a/ od uplynutia doby výsluhy hodnosti ak táto profesionálnemu vojakovi uplynie po 01.07.2006, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo dosiahnutia 55 rokov veku“. Ďalej v žalobe poukazuje na ust. , ods. 14, ods. 2 písm. a/ a ods. 1

Žalobca uvádza, že služobný pomer mu vznikol podľa predchádzajúcich právnych predpisov a účinnosťou sa tento služobný pomer zmenil na dočasnú štátnu službu v zmysle tohto zákona. Dôvody na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka sú uvedené v , kde okrem iných v zmysle ods. 1 skončenie služobného pomeru prepustením podľa písm. i/ ak profesionálnemu vojakovi uplynula maximálna doba služby, podľa písm. j/ uplynula mu doba výsluhy v hodnosti, ak nebol zaradený do programu udržiavania alebo podľa písm. k/ uplynula mu dohodnutá doba na skončenie v dočasnej štátnej službe. Ku dňu účinnosti plnil žalobca záväzok na zotrvanie v dočasnom služobnom pomere za zvyšovanie kvalifikácie. Účinnosťou citovaného zákona sa zmenil jeho služobný pomer na dočasnú štátnu službu. Maximálna doba služby u žalobcu v tomto prípade zodpovedá dohodnutej dobe v zmysle prevzatého záväzku a to do 11.07.2007. Dňom 12.07.2007 podal žalobca žiadosť o prepustenie z dôvodu uvedeného v . Nedomáhal sa prepustenia preto, že mu uplynula doba výsluhy v hodnosti ani preto, že by mu uplynula maximálna doba služby, teda dosiahol vek 55 rokov.

Žalobca poukazuje v ďalšej časti žaloby na nálezy Ústavného súdu ČSFR zo dňa 10.12.1992 sp. zn. , Ústavného súdu ČR nález IÚS 185/04 zo dňa 14.07.2004, N94/34, SbNÚ19 ako aj č. 353/04 zo dňa 16.06.2005, N124/37 SbNÚ563, v ktorých sa zaoberá možnou retroaktivitou právneho predpisu. Žalobca ďalej uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia predmetného personálneho rozkazu vyplýva, že bol prepustený žalobca zo služobného pomeru, túto skutočnosť však považuje v danom prípade za bezpredmetnú. Žiadosť o skončení služobného pomeru podľa podal ešte dňa 12.07.2007, kde žiadal o skončenie služobného pomeru v zmysle a citovaného zákona ku dňu 31.10.2007. V personálnom pohovore, ktorý so žalobcom vykonal veliteľ výcviku a podpory OSSR mu bolo oznámené, že nespĺňa v zmysle a podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19.09.2007, ktorým riaditeľ personálneho úradu rozhodol o zastavení konania vo veci jeho prepustenia podľa Správneho poriadku však žalobca toto rozhodnutie napadol žalobou na Krajský súd v Bratislave, ktorý predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie rozhodnutím č. -84 zo dňa 23.09.2010.

Žalobca uvádza, že žiadosťou zo dňa 12.07.2007 o skončenie služobného pomeru podľa bolo znemožnené s nezákonným postupom zo strany žalovaného požiadal dňa 18.10.2010 o skončenie služobného pomeru podľa , pričom jeho žiadosť prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.11.2010 vyhovel a dňa 17.12.2010 bol prepustený zo služobného pomeru. Žalobca uvádza, že žalovaný svojim konaním pri rozhodovaní o jeho žiadosti vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 12.07.2007 porušil zákon a znemožnil mu uchádzať sa o iné zamestnanie, nakoľko v tom čase mal možnosť a chcel pracovať mimo armády SR. Ak by bol žalobca prepustený v súlade so tak ako žiadal dňa 12.07.2007 mohol už od 31.10.2007 zároveň so mzdou poberať aj výsluhový dôchodok podľa

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že prvostupňové správne rozhodnutie nemá náležitosti ust. § 47 Správneho poriadku. Je toho názoru, že obsahuje všetky náležitosti tak ako to vyžaduje ust. § 47 Správneho poriadku. V odvolacom konaní sa odvolací orgán v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a keďže ho považoval za právne i obsahovo relevantné nepovažoval za potrebné odôvodňovať rovnaký právny názor prezentovaný v prvostupňovom konaní riaditeľom personálneho úradu. V závere rozhodnutia

odvolací orgán uviedol, prečo podľa jeho názoru nedošlo k splneniu podmienok na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa

Žalovaný uvádza, že žalobca dňa 12.07.2007 požiadal o skončenie služobného pomeru podľa na základe skutočnosti, že dňom 11.07.2007 splnil dohodnutú dobu výsluhy za vysokú vojenskú školu a na základe a toho istého zákona žiada o ukončenie služobného pomeru do 31.10.2007. Nakoľko sa jednalo o jedinú dohodnutú dobu výsluhu na ktorej sa zo žalovaným dohodol, žiadal tento dátum akceptovať. Riaditeľ personálneho úradu rozhodnutím zo dňa 19.09.2007 rozhodol o zastavení konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru pre odpadnutie dôvodu konania začatého z podnetu správneho orgánu podľa Správneho poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nakoľko sa domnieval, že riaditeľ personálneho úradu postupoval nezákonne, keď konanie o skončení služobného pomeru zastavil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -84 zo dňa 23.09.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil riaditeľovi personálneho úradu na ďalšie konanie, nakoľko toto konanie nebolo začaté z podnetu správneho orgánu ale na základe žiadosti žalobcu. Na základe uvedeného rozsudku potom riaditeľ personálneho úradu vydal personálny rozkaz č. XXXX, ktorým zamietol návrh žalobcu na jeho prepustenie zo služobného pomeru Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.02.2011, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. XXXX z XX.XX.XXXX potvrdil.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukazuje na znenie ust. zák. č . Vo vyššie uvedenom ustanovení sú taxatívne stanovené prípady, kedy sa služobný pomer personálneho vojaka končí prepustením. Žalobca však nesplnil žiadnu z taxatívne uvedených podmienok na prepustenie podľa uvedeného ustanovenia ani podmienku uplynutia dohodnutej doby na zotrvanie v dočasnej štátnej službe a preto nemohlo byť rozhodnuté o jeho prepustení. Žalobca nesprávne tvrdí, že maximálna doba služby u neho zodpovedá dohodnutej dobe služby v zmysle prevzatia záväzku a to do 11.07.2007.

Žalovaný uvádza, že žalobca podpísal dohodu o zotrvaní v služobnom pomere z dôvodu zvýšenia kvalifikácie podľa Podľa uvedeného ustanovenia služobný orgán môže na náklady ozbrojených síl profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť umožniť zvýšenie kvalifikácie, ak je to v záujme ozbrojených síl, a ak sa profesionálny vojak zaviaže zotrvať po zvýšení kvalifikácie po dohodnutý čas v služobnom pomere podľa tohto zákona. O zvýšení kvalifikácie služobný orgán a profesionálny vojak uzavrú dohodu.

Dohoda o zotrvaní v služobnom pomere z dôvodu zvyšovaní kvalifikácie mala teda význam len vo vzťahu k povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému náklady vynaložené na zvýšenie kvalifikácie v prípade, ak by jeho služobný pomer netrval minimálne dohodnutú dobu. Nemala však žiadny právny význam na skončenie služobného pomeru. Dohoda o zotrvaní v služobnom pomere má teda rovnaký význam na skončenie služobného pomeru ako dohoda o zvýšení kvalifikácie. Žalovaný v tejto časti vyjadrenia k žalobe poukazuje na analógiu s ustanovením . Ani v prípade, ak by nedošlo k zmene právnej úpravy a na žalobcu by sa vzťahoval služobný pomer by žalobcovi neskončil uplynutím doby dohodnutej v dohode o zotrvaní, ale až jeho prepustení zo služobného pomeru v prípade splnenia ďalších zákonom taxatívne stanovených podmienok uvedených v ust. , , ;

Podľa , služobný pomer profesionálnemu vojakovi skončí prepustením, ak splnil prevzatý záväzok za dočasný služobný pomer a nebol prijatý do stáleho služobného pomeru.

Podľa ust. , do stáleho služobného pomeru, služobný orgán príjme profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomer ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trvá najmenej dva roky a umožnilo sa mu získať kvalifikačné predpoklady vzdelania. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že po splnení prevzatého záväzku, by žalobca musel byť prijatý do stáleho služobného pomeru. Nemal preto nárok na prepustenie zo služobného pomeru podľa S poukazom na uvedené, ak záväzok žalobcu mal trvať do 11.07.2007 je zrejmé, že k 01.10.2005, t.j. do doby platnosti , nebol tento záväzok splnený a žalobca by tak nemohol skončiť služobný pomer prepustením v zmysle citovaného ustanovenia.

Žalovaný s tvrdením žalobcu sa nestotožňuje a poukazuje na ust. Žalovaný k citovanému ustanoveniu chce uviesť, že pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona boli všetci profesionálny vojaci dokumentom „oznámenie o právnom postavení profesionálneho vojaka“ informovaní o dĺžke trvania ich služobného pomeru, ako aj o právach a povinnostiach, ktoré im z novej právnej úpravy vyplývajú. To znamená, že žalobca vedel o tom, že na posúdenie dĺžky trvania jeho služobného pomeru sa po 01.09.2005 vzťahuje V uvedenom oznámení bolo žalobcovi v bode č. 13 oznámené, že jeho služobný pomer sa mení podľa na dočasnú štátnu službu v trvaní do 11.07.2013. Žalovaný uvádza, že dátum trvania v dočasnej štátnej službe žalobcu sa teda zmení priamo zo zákona. Tento názor potvrdzuje aj ust. Z.z, ktorý stanovuje, že ak profesionálny vojak, ktorý splnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, do jedného mesiaca od jeho účinnosti vyjadrí nesúhlas s ponechaním v dočasnej štátnej službe, prepustí sa podľa Podľa tohto zákona, dohoda medzi služobným orgánom a profesionálnym vojakom uzavretá na zotrvanie v služobnom pomere za umožnenie zvýšiť si kvalifikáciu podľa predchádzajúcich predpisov zostáva zachovaná. Toto ustanovenie sa však týka nákladu na štúdium na zvýšenie kvalifikácie a súvisí s , ktorý zakotvuje podmienky za ktorých nie je profesionálny vojak povinný uhradiť tieto náklady pred splnením prevzatého záväzku. S poukazom na uvedené žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na skončenie služobného pomeru prepustením podľa , preto ani nemohol byť z týchto dôvodov prepustený. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby žalobu žalobcu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonoch predpísaných postupoch je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu súdu ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky zo dňa pri vydaní rozhodnutia zo dňa 02.02.2011 č. ŠbPO-147/2-9/2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 7992 zo dňa 24.11.2010.

Súčasťou administratívneho spisu je návrh na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka zo dňa 24.07.2007; záznam o vykonanom personálnom pohovore zo dňa 12.07.2007; personálny rozkaz č. XXXX z 24.11.2010; potvrdenie o doručení rozhodnutia profesionálnemu vojakovi zo dňa 29.11.2010; personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. XXXX z 22.11.2010; rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 19.09.2007 č. PÚ-65-85/2007-CPČ; potvrdenie o doručení rozhodnutia profesionálnemu vojakovi zo dňa 26.09.2007; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -84 zo dňa 23.09.2010; odvolanie žalobcu zo dňa 13.12.2010; oznámenie o prijatí odvolania zo dňa 21.12.2010; vyjadrenie riaditeľa personálneho úradu k odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci prepustenia žalobcom zo dňa 14.01.2010; záznam o vykonanom personálnom pohovore žalobcu pri riešení žiadosti o skončení služobného pomeru prepustením zo dňa 11.10.2010, zo dňa 08.11.2010; rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.02.2011.

Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko nemá základné náležitosti rozhodnutia. Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedený len hmotnoprávny predpis bez uvedenia procesného predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodoval a postupoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je opísaný len doterajší priebeh konania vo veci žiadosti žalobcu skončením služobného pomeru podľa podanej dňa 12.07.2007 bez toho, že by správny orgán uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu nie je právne opodstatnené, pretože rozhodnutia správnych orgánov spĺňali náležitosti § 47ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku v celom rozsahu. Správny orgán v rozhodnutí č. 7992 z 24.11.2010 sa zaoberal s návrhom žalobcu, ktorým žiadal pre jeho prepustenie ako profesionálneho vojaka kpt. Ing. D. Q. zo služobného pomeru podľa Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal týmto návrhom a zdôvodnil ho v zmysle uvedeného zákona a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podľa Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolania a žalovaný v celom rozsahu sa zaoberal dôvodmi odvolania s tým, že v rozhodnutí zo dňa 02.02.2011 sa zaoberal zo všetkými dôvodmi žalobcu uvedenými v odvolaní. Súd konštatuje, že v danom prípade sú obe rozhodnutia správnych orgánov vydané v súlade s Správneho poriadku.

Žalobca dňa 12.07.2007 požiadal o skončenie služobného pomeru podľa na základe skutočnosti, že dňom 11.07.2007 splnil dohodnutú dobu výsluhu za vysokú vojenskú školu a na základe a , žiadal o skončenie služobného pomeru ku dňu 31.10.2007.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca so žalovaným podpísal dohodu o zotrvaní v služobnom pomere z dôvodu zvyšovania kvalifikácie podľa

Podľa , služobný orgán môže na náklady ozbrojených síl profesionálnemu vojakovi, ktorý je v služobnom pomere najmenej dva roky, na jeho žiadosť umožniť zvýšene kvalifikácie, ak je to v záujme ozbrojených síl a ak sa profesionálny vojak zaviaže zotrvať po zvýšení kvalifikácie po dohodnutý čas v stálom služobnom pomere podľa tohto zákona. O zvýšenie kvalifikácie služobný orgán a profesionálny vojak uzavrú dohodu.

Podľa , profesionálny vojak v prípade skončenia služobného pomeru je povinný nahradiť ozbrojeným silám, náklady spojené so zvýšením kvalifikácie alebo ich pomernú časť zodpovedajúcu nesplnenému záväzku na profesionálnu službu, na ktorú sa zaviazal dohodou podľa odseku 2. To neplatí, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodov uvedených v až c/,, a .

Dohoda o zotrvaní v služobnom pomere z dôvodu zvýšenia kvalifikácie podľa názoru súdu mala teda význam len vo vzťahu k povinnosti žalobcu, nahradiť žalovanému náklady vynaložené na zvýšenie kvalifikácie v prípade, ak by jeho služobný pomer netrval minimálne dohodnutú dobu. Nemala teda žiaden právny význam na skončenie služobného pomeru. Súd konštatuje, že ak by nedošlo k zmene právnej úpravy a na žalobcu by sa vzťahoval , služobný pomer by žalobcovi neskončil uplynutím doby dohodnutej v dohode o zotrvaní v služobnom pomere ale až jeho prepustením zo služobného pomeru v prípade splnenia ďalších zákonom taxatívne stanovených podmienok uvedených v , , a

Podľa , služobný pomer profesionálneho vojaka skončí prepustením ak splnil prevzatý záväzok za dočasný pomer a nebol prijatý do stáleho služobného pomeru.

Podľa ust. , do stáleho služobného pomeru, služobný orgán príjme profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomeru ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trvá najmenej dva roky a umožnil sa mu získať kvalifikačné predpoklady.

Žalobcovo tvrdenie, že záväzok za dočasný služobný pomer mal skončiť na základe dohody uzavretej so žalovaným splnením záväzky za štúdium do 11.07.2007. Podľa názoru súdu tento záver žalobcu nie je právne opodstatnený.

Podľa , služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu sa mení odo dňa účinnosti tohto zákona na dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona do:

a/ uplynutím doby výsluhu v hodnosti, ak tá profesionálnemu vojakovi uplynie po 01.07.2006, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo dosiahnutia 55 rokov veku,

b/ 30.06.2006, ak

1. do 31.12.2005 presiahol profesionálny vojak dobu výsluhu v hodnosti o menej ako tri roky alebo

2. do 30.06.2006 uplynie profesionálnemu vojakovi doba výsluhy v hodnosti,

c/ uplynutia dohodnutej doby podľa tohto zákona, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo dosiahnutia 55 rokov veku, ak pred účinnosťou tohto zákona dosiahol generálsku hodnosť,

d/ 31.12.2005, ak do 31.12.2005

1/ profesionálnemu vojakovi uplynie maximálna doba služby podľa tohto zákona alebo

2/ profesionálny vojak dosiahne 55 rokov veku, alebo

3/ profesionálny vojak presiahol dobu výsluhy v hodnosti o tri roky a viac.

S poukazom na uvedené, ak záväzok žalobcu vyplývajúci z dohody o zotrvaní v služobnom pomere trval do 31.07.2007 je teda zrejmé, že k 01.10.2005, t.j. do doby platnosti , nebol tento záväzok splnený a žalobcovi tak nemohol skončiť služobný pomer prepustením v zmysle citovaného ustanovenia.

Žalovaný uvádza, že pred nadobudnutím účinnosti boli všetci profesionálny vojaci dokumentom „Oznámenie o právnom postavení profesionálneho vojaka“ informovaní o dĺžke trvania ich služobného pomeru, ako aj o právach a povinnostiach, ktoré im z novej právnej úpravy vyplývajú.

Súd konštatuje, že žalobca vedel o tom, že na posúdenie dĺžky trvania jeho služobného pomeru sa po 01.09.2005 vzťahuje Z oznámenia teda žalobcovi vyplývalo,

že jeho služobný pomer sa mení podľa na dočasnú štátnu službu v trvaní do 11.07.2013.

Súd konštatuje, že nadobudol účinnosť k 01.09.2005 a na základe príslušných ust. transformoval všetky záväzky vyplývajúce zo s tým, že služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho pomeru sa zmenil odo dňa účinnosti zákona na dočasnú štátnu službu.

V prípade žalobcu sa služobný pomer podľa § 196 ods. 2 písm. a/ zmenil na dočasnú štátnu službu do uplynutia výsluhu hodnosti, t.j. do 01.07.2013 najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo dosiahnutia veku 55 rokov. Žalobca dosiahol vojenskú hodnosť kapitána 12.07.2002. Táto skutočnosť vyplýva z prílohy č. 1 a v zmysle sa považuje za vojenskú hodnosť kapitán. Pre túto vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol žalobca podľa predchádzajúcich predpisov, sa v zmysle ust. ustanovuje doba výsluhu 11 rokov. Doba výsluhu hodnosti kapitána uplynie žalobcovi až 11.07.2013.

nadobudol účinnosť 01.09.2005 na základe ust. transformoval všetky záväzky vyplývajúce zo s tým, že služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu sa zmenil odo dňa účinnosti zákona na dočasnú štátnu službu.

Súd konštatuje, že dátum trvania dočasnej štátnej služby žalobcu sa teda zmenil priamo zo zákona. Tento názor potvrdzuje aj ust. , ak profesionálny vojak, ktorý spĺňa prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pre účinnosťou tohto zákona, do jedného mesiaca od jeho účinnosti vyjadrí nesúhlas s ponechaním dočasnej štátnej službe, prepustí sa zo služobného pomeru podľa . Žalobca však spôsobom uvedeným v nepostupoval.

Súd konštatuje, že žalobca nesplnil žiadnu z taxatívne uvedených podmienok na prepustenie podľa ani podmienku uplynutia dohodnutej doby na zotrvanie dočasnej štátnej služby a preto žaloba žalobcu nie je právne opodstatnená. Súd preto žalobu zamietol podľa .

Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o trovách konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.