Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9C-271-2011.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/271/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu E.. E. H.C., X.. XX. XX. XXXX, L. L.. X. XX, Y. F., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému Banskobystrickému samosprávnemu kraju, so sídlom Námestie SNP 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o porušenie základných práv z hľadiska rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch a zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal:
- určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k jeho osobe v oblasti prístupu k zamestnaniu, povolaniu a požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania pri výberovom konaní vyhlásenom predsedom žalovaného na obsadenie miest riaditeľov zariadení sociálnych služieb a to riaditeľa G. G. C. G. R. R. Y. Y. F.,
- uloženia povinnosti žalovanému upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav tak, že zabezpečí zrušenie výsledkov výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa zariadení sociálnych služieb a to G. G. C. G. R. R. Y. F.,
- uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 3 000,-- Eur,
z a m i e t a .
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom došlým súdu dňa 27. 12. 2011 domáhal:
1. Určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k jeho osobe v oblasti prístupu k zamestnaniu, povolaniu a požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania pri výberovom konaní vyhlásenom predsedom žalovaného na obsadenie miest riaditeľov zariadení sociálnych služieb a to riaditeľa G. G. C. G. R. R. Y. Y. F..
X. Uloženia povinnosti žalovanému upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav tak, že zabezpečí zrušenie výsledkov výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa zariadení sociálnych služieb a to G. G.M. C. G. R. R. Y. F..
X. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 3 000,-- Eur.
Zároveň žiadal o náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov účastníkov, námietkami proti záverom výberového konania, oznámením o výberovom konaní, pozvánkou na výberové konanie, oznámením výsledkov konania, vyjadreniami účastníkov, zápisnicou z prvého kola výberového konania - ústnych pohovorov, svedeckou výpoveďou K.. Z. V., H.. E. Č., hodnotiacimi hárkami členov výberovej komisie z ústnych pohovorov prvého kola, stanovením konečného poradia, zápisnicou z vyhodnotenia výsledkov psychologických testov druhého kola výberového konania a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vyhlásil výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa G. G. C. G. R. R. Y. Y.F. F., na ktoré sa mohli prihlásiť uchádzači spĺňajúci podmienky v lehote do 10. 08. 2011. Výberové konanie malo prebiehať v 2 kolách. Prvé kolo bol ústny pohovor a druhé psychologické testy. Prihlásil sa do výberového konania a bol pozvaný na ústny pohovor. Následne očakával pozvanie na druhé kolo, ktoré však nedostal a listom zo dňa 07. 11. 2011 mu bolo oznámené, že na základe zhodnotenia výsledkov výberového konania sa umiestnil za uchádzačkou, ktorá bola umiestnená na prvom mieste a celkove z 10 hodnotených uchádzačov obsadil 9. miesto. Na základe výberového konania bola vymenovaná za riaditeľku G. G. C. G. R. R. Y. Y. F. H.. E. Č..
Žalobca vo svojom návrhu namietal takýto postup výberového konania, ktorý považoval za netransparentný a nevykonaný v súlade s podmienkami výberového konania, keď mu nebolo umožnené absolvovať druhé kolo - psychologické testy. Takýmto postupom žalovaného sa cítil diskriminovaný, považoval tento postup za nezákonný a odporujúci pravidlám uverejneným v masmédiách, ktorými sa mala výberová komisia riadiť.
Poukázal na svoju doterajšiu prax v sociálnej oblasti, ako aj na tú skutočnosť, že podľa jeho informácií víťazná uchádzačka nespĺňala kritérium odbornej praxe a to minimálne 3 roky praxe v riadiacej funkcii. Ochrany svojich práv v súdnom konaní sa domáhal na základe zákona 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania je aj nerovnaký prístup pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočnenia výberu do zamestnania. V danom prípade postupom žalovaného bola znížená aj jeho dôstojnosť a spoločenská vážnosť a z týchto dôvodov žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) a § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 01. 2012 žiadal návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že predseda žalovaného vyhlásil výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa G. G. C. G. R. R. (G.) a zároveň vymenoval výberovú komisiu pozostávajúcu z predsedu a 6 členov. Uchádzači museli spĺňať kvalifikačné predpoklady, predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme, minimálnu dĺžku odbornej praxe v riadiacej funkcii a znalosť právnych predpisov v sociálnej oblasti a činnosti rozpočtovej organizácie. Museli vypracovať koncepciu rozvoja príslušného zariadenia v rozsahu maximálne 3 strán. Vyžadovalo sa, aby uchádzači disponovali organizačnými a manažérskymi schopnosťami, znalosť cudzieho jazyka a prax v sociálnej oblasti predstavovali výhodu a prínos uchádzača.
Výberová komisia bola oprávnená rozhodnúť, koľkí uchádzači budú pozvaní na psychologické testy. Rozhodla sa po absolvovaní prvého kola, že budú pozvaní prví traja uchádzači, ktorí získali najvyšší počet bodov. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené potrebou hospodárnosti ako aj vzhľadom na výrazný rozdiel bodov uchádzačov umiestnených na 3. a 4. mieste.
Ďalej žalovaný uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, čím malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku žalobcovi, keď ustanovenia § 2a Antidiskriminačného zákona definuje, čo sa považuje za diskrimináciu a aké sú jej jednotlivé zložky.
Postup výberovej komisie bol rovnaký ohľadom všetkých uchádzačov bez výnimky. Zoraďovanie uchádzačov podľa ich úspešnosti nie je možné kvalifikovať ako diskriminačné konanie, lebo by sa poprel zmysle a význam výberového konania. Za psychologické testy nebolo možné získať body. Tieto predstavovali len akýsi doplnok a potvrdenie vhodnosti uchádzača, ktorý uspel v rámci prvého kola. O nepriamu diskrimináciu sa nejedná, ak existujú objektívne dôvody spočívajúce v sledovaní oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu. V danom prípade psychologické testy boli platenou službou.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že § 6 ods. 2 písm. a) Antidiskriminačného zákona (ďalej AZ) sa uplatní len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. Zo žiadneho osobitného zákona nevyplýva práva uchádzača zúčastniť sa psychologických testov v rámci výberového konania, alebo absolvovať všetky kolá výberového konania, ak bol v predchádzajúcom kole menej úspešný. Ani ustanovenie § 5 zákona 552/2003 Z. z. pri jeho analogickej aplikácii nerieši, akým spôsobom majú byť schopnosti a znalosti uchádzačov overené. Výberová komisia si sama môže určiť spôsob overenia. Takáto povinnosť nie je stanovená v zákone. Na vymenovanie riaditeľa právnickej osoby zriadenej žalovaným je oprávnené len zastupiteľstvo žalovaného na návrh predsedu žalovaného. Výberové konanie sa uskutočňuje len podporne a nezáväzne pre potreby predsedu žalovaného.
Keďže nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a ničím nebola znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť žalobcu, žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal tiež na judikát Ústavného súdu IV. ÚS 16/2009.
Zástupca žalobcu na výzvu súdu, z akého dôvodu v zmysle § 2 ods. 1 AZ došlo voči jeho osobe zo strany žalovaného k diskriminácii, v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 02. 2012 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach v žalobe, pričom z § 9 ods. 2 AZ nevyplýva, že ten, kto sa cíti byť diskriminovaný, má sa právo domáhať svojej ochrany len z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1. Podľa jeho názoru víťazná uchádzačka bola preferovaná, keďže členovia komisie subjektívnym spôsobom hodnotili jej osobu na úkor iných uchádzačov.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracoval v riadiacej funkcii 18 rokov. Podľa jeho vedomostí víťazka výberového konania pracovala v riadiacej funkcii maximálne 2 roky. Ústne kolo výberového konania prebiehalo tak, že každý v komisii mu dal otázku, na ktorú odpovedal bez zaváhania a všetci vyjadrili spokojnosť s jeho odpoveďami. Koncepciu rozvoja zariadenia sociálnych služieb dodal písomne.
Zástupca žalobcu uviedol, že diskriminácia žalobcu spočívala v nerovnakom prístupe a zaobchádzaní, keď splnil kritériá do výberového konania a nebolo mu umožnené postúpiť do druhého kola. Navrhol vypočuť úspešnú uchádzačku ako aj predsedu výberovej komisie ako svedkov. Tiež žiadal zadovážiť všetky doklady ohľadom hlasovania členov komisie.
Aj keď výsledky výberového konania neboli zverejnené na verejne prístupnom portáli, vedeli o nich všetci uchádzači, plus komisia a nemožno vylúčiť, že tieto okolnosti zverejnia.
Zo zápisnice z ústnych pohovorov prvého kola výberového konania bolo zistené, že uchádzači museli spĺňať predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax minimálne 3 roky v riadiacej funkcii, prax v sociálnej oblasti výhodou, bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony a medzi ďalšie kritériá vypracovanie koncepcie rozvoja, znalosť predpisov v sociálnej oblasti a organizačné a manažérske schopnosti. Uchádzači k prihláške museli predložiť okrem životopisu, motivačného listu, doklady o výsledkoch v školskom vzdelaní, čestné vyhlásenie o pravdivosti všetkých údajov uvádzaných v prihláške. Výberová komisia posudzovala 4 kritériá: prax v riadiacej funkcii, v sociálnej oblasti, koncepciu rozvoja a ústny pohovor. Každé v rozpätí 0 až 4 body. Po spočítaní hlasov sa navrhovateľ umiestnil na priebežnom poradí 9. mieste. Následne výberová komisia hlasovaním rozhodla, že do druhého kola budú pozvaní prví traja uchádzači.
Svedok K.. Z. V., predseda výberovej komisie, uviedol, že aj v minulosti sa zúčastnil výberových konaní, ktoré boli dvojkolové a postupovali v nich obdobne, keď pozvali do druhého kola len najúspešnejších uchádzačov. Po oznámení výsledkov psychologických testov tieto neboli obodované, ale prihliadalo sa na celkový výsledok testov. Po zohľadnení výsledkov ústnych pohovorov predseda a každý člen výberovej komisie stanovil konečné poradie uchádzačov. Pri hodnotí jednotlivých kritérií, konkrétne
oblasť riadiacej činnosti, sa každý člen komisie mal právo opýtať uchádzača na konkrétnu oblasť riadiacej činnosti a bolo brané do úvahy, aká to bola funkcia a čo v nej konkrétne uchádzač vykonával. Na otázku žalobcu svedok uviedol, že ak člen komisie musel ísť mimo miestnosť v čase pohovorov s uchádzačmi, on sám oboznámil neprítomného člena s obsahom odpovedí uchádzača alebo ostatní členovia. Verejnosť sa nemala možnosť dozvedieť o výsledkoch poradia. Minulý rok bol predsedom v 12 výberových komisiách na obsadenie funkcií v sociálnych zariadeniach, pritom výberové konania prebiehali s rovnakými kritériami, v rovnakom režime, v 2 kolách. Nie všetci uchádzači do druhého kola postupovali podľa bodového ohodnotenia.
Svedkyňa H.. E. Č. uviedla, že spĺňala podmienku praxe v riadiacej činnosti minimálne 3 roky, ako aj praxe v sociálnej oblasti.
Po oboznámení s výsledkami hlasovania jednotlivých členov komisie zástupca žalobcu uviedol, že celá komisia vedome diskriminovala žalobcu na úkor víťaznej uchádzačky. Poukázal na hodnotenie niektorých členov komisie, keď za kritérium prax v riadiacej oblasti a sociálnej oblasti obdržal len 1 bod a víťazná uchádzačka 4 body. Podľa ich názoru sa pritom jednalo o objektívne kritérium. Poukázal pri tom na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v spojení k prístupu zamestnaniu, povolaniu alebo inej činnosti alebo funkcie.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal ochrany v zmysle zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou (Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z.).
V zmysle § 1 citovaného zákona tento upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ustanovuje aj prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
Podľa § 9 ods. 2 zákona sa každý môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa domáhať najmä uloženia povinnosti upustenia od takéhoto konania, ak je to možné, nápravy protiprávneho stavu, alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia
Z citovaného ustanovenia vyplývajú demonštratívne uvedené prostriedky nápravy v zmysle tejto špeciálnej právnej úpravy. Analogicky podľa zákonnej úpravy ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasledujúcich O. z., ako aj súdnej praxe v tejto oblasti, mal súd za to, že sa žalobca mohol domáhať aj určujúcim výrokom, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, tak, ako sa domáhal v tomto konaní v prvom žalobnom petite.
Pokiaľ sa v žalobnom petite č. 2 domáhal „uloženia povinnosti upustiť od svojho konania,“ muselo by sa jednať o protiprávnu aktivitu na strane žalovaného, ktorá pretrváva. V danom prípade výberové konanie bolo už ukončené.
Čo sa týka „zabezpečenia zrušenia výsledkov výberového konania,“ tento výrok by svojím dosahom zasahovalo do práv a povinností ostatných uchádzačov výberového konania. Samotné zrušenie výsledkov výberového konania by nemalo automaticky za následok odvolanie z funkcie víťaznej uchádzačky, u ktorej menovanie do funkcie bolo vykonané na základe návrhu predsedu žalovaného rozhodnutím zastupiteľstva žalovaného.
V zmysle § 9 ods. 3 AZ, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa táto domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetko okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má osoba, u ktorej bola preukázaná diskriminácia v zmysle citovaného právneho predpisu a nebolo by dostatočné primerané zadosťučinenie v zmysle § 9 ods. 2 (t. j. zrejme ospravedlnenie alebo iná forma morálneho zadosťučinenia) obdobne ako u porušenia práv podľa § 11 O. z. vo vzťahu k zneniu § 13 ods. 1 O. z.
Súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, v žalobnom petite č. 1, je dôvodný.
Podľa § 2 ods. 2 AZ, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu, rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Citované ustanovenie neustanovuje taxatívnym spôsobom, v čom spočíva diskriminácia pre účely tejto právnej úpravy, keď na záver tohto ustanovenia je uvedené „alebo iného postavenia.“ Jedná sa o demonštratívny výpočet diskriminačných dôvodov.
V zmysle § 11 ods. 2 AZ, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámil súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Žalobca za takéto skutočnosti považoval tú skutočnosť, že napriek tomu, že v podmienkach výberového konania bolo uvedené, že bude dvojkolové, nebol pozvaný do druhého kola na psychologické testy.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že takýmto spôsobom bolo postupované v ďalších obdobných výberových konaniach na obdobné funkcie, keď sa zohľadňovala predovšetkým otázka poradia uchádzačov v prvom kole, ich bodového ohodnotenia a ekonomický záujem na strane žalobcu. Túto skutočnosť potvrdil najmä svedeckou výpoveďou svedok K.. Z. V., predseda výberovej komisie. Z výsledkov prvého kola ústneho pohovoru vyplynulo, že prví traja uchádzači, ktorí boli priebežne hodnotení v prvom kole, mali výrazný bodový rozdiel od nasledujúcich uchádzačov. Bolo potom preukázané, že následne bolo rozhodnuté na základe hlasovania členov komisie, že do ďalšieho kola budú predvolaní len prví traja úspešní uchádzači.
Súd potom takéto jednanie žalovaného vo vzťahu ku žalobcovi nepovažoval za diskrimináciu v zmysle § 2a AZ, keď takáto prax bola preukázaná aj v iných prípadoch a predstavovala objektívne sledovanie oprávneného záujmu na strane žalovaného a jednalo sa o primeraný prostriedok na dosiahnutie oprávneného záujmu na strane žalobcu, tak, ako bola prezentovaná právnou zástupkyňou žalovaného ako aj svedkom K.. V..
Nebolo preukázané, že by takýto postup smeroval výlučne voči osobe žalobcu, ale týkal sa všetkých uchádzačov, ktorí absolvovali prvé kolo.
Žalobca sa svojím návrhom domáhal určenia, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti jeho prístupu k zamestnaniu, povolaniu.
Jednou z oblastí a dôvodov zakázanej diskriminácie podľa Antidiskriminačného zákona je oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorá v sebe zahŕňa aj oblasť prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcie, vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania. Vyplýva to aj zo znenia ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) AZ.
Z citovaného zákonného ustanovenia však vyplýva, že zásada rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1, t. j. v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch, sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
Funkcia riaditeľa zariadenia sociálnych služieb, o ktorú sa žalobca na základe výberového konania uchádzal, vzniká na základe rozhodnutia zastupiteľstva žalovaného na návrh predsedu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 písm. h) zákona 302/2001 Z. z. Tento zákon neobsahuje pravidlá pre výber kandidátov na túto funkciu a ani žalobca neuviedol iný právny predpis, ktorý by toto upravoval.
Pre svoje potreby žalovaný zvolil tak, ako v predchádzajúcich výberových konania, na výber do funkcií na obdobné zaradenia, postup, že zriadil výberovú komisiu a stanovil kritériá, ktoré mal daný uchádzač splniť. V danom prípade nebolo sporné, že kritériá stanovené vo vyhlásení výberového konania boli:
- vysokoškolské vzdelanie,
- minimálne 3 roky praxe v riadiacej funkcii,
- prax v sociálnej oblasti výhodou.
Jednalo sa o hlavné kritériá. Medzi ďalšie kritériá, okrem iného, boli:
- organizačné a manažérske schopnosti,
- vypracovanie koncepcie rozvoja príslušného zariadenia.
Z podmienok vyhláseného výberového konania žalovaným, ani z rozhodnutia výberovej komisie nevyplývavalo, že by počet bodov u jednotlivých kritérií mal závisieť od počtu odpracovaných rokov v riadiacej funkcii alebo v sociálnej oblasti.
Tiež nebolo preukázané, že by celé výberové konanie účelovo smerovalo k tomu, aby sa konkrétna kandidátka umiestnila na prvom mieste. Nevyplýva to zo spôsobu hlasovania jednotlivých členov komisie, keď prvé tri kandidátky umiestnené po prvom kole, mali len veľmi tesný bodový rozdiel (prvá 108 bodov, druhá 93 bodov, tretia 91 bodov).
Rovnako nebolo zistené, že by bolo postupované odlišne u jednotlivých uchádzačov pri predložení požadovaných dokladov alebo pri skúmaní ich pravdivosti.
Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu v zmysle § 11 ods. 2 na preukázanie takých skutočností, z ktorých by súd mohol dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Tiež žalobca nepreukázal pohnútku diskriminačného konania na strane žalovaného, z akého dôvodu malo dôjsť ku takémuto konaniu. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu zamietol.
Žalobca požadoval náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP. Nebol v konaní úspešný, a preto súd o jeho návrhu rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.
Úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, preto súd o jeho trovách nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.