Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-132-2012.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-13P/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
C. súd W. - okolie, samosudca Y.. O. B., v právnej veci navrhovateľky: J. X., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. - X. Č.. XXX, proti odporcovi: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - X. Č..XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke mesačne sumou 85 eur a to vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať ne jej výživu z dôvodu, že jej manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P 6/2011, zo dňa 22.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2011.
Maloleté deti boli na základe rodičovskej dohody, zverené do rodičovskej starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na každé sumou po 30 eur mesačne.
Odporca s návrhom o určenie výživného pre rozvedeného manžela nesúhlasí a vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 15.5.2012 uviedol, že mesačne prispieva na výživu svojich maloletých detí sumou 150 eur, taktiež prispieva na stravu a chod domácnosti, ako oblečenie a obuv pre deti. Zároveň uviedol, že maloleté deti sú zdravé, nevyžadujú zvláštnu starostlivosť a preto navrhovateľka je schopná pracovať a sama sa živiť.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.10.1992. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 13P 6/2011, zo dňa 22.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2011. Účastníci konania uzavreli dohodu rodičov v znení, že maloleté deti Y., T., J. H. J. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou po 30 eur na každé dieťa. Okrem štyroch maloletých detí účastníci konania majú aj plnoletého syna G.,
ktorý je študentom strednej odbornej školy, avšak na základe dohody mu odporca prispieva mesačne sumou 30 eur, ako výživné.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že by sa chcela zamestnať, avšak vzhľadom na to, že sa stará okrem plnoletého syna, ktorý navštevuje strednú školu ešte o štyri maloleté deti, pričom syn Y. má 17 rokov, ktorý taktiež študuje na strednej škole, syn T. má 12 rokov, ktorý je žiakom základnej školy vo P., syn J. má 7 rokov a ukončil prvú triedu základnej školy a syn J. má 4 roky a navštevuje materskú školu v W. - X.. V mieste bydliska je len prvý stupeň základnej školy bez školského klubu a preto po skončení vyučovania maloletý J. prichádza domov okolo obeda. Z uvedeného dôvodu si v súčasnosti nemôže nájsť zamestnanie. Ďalej uviedla, že ak by maloletému J. a následne maloletému J. zmenila základnú školu a presunula by ich do Obce P., cestovné by ju stálo približne do 30 eur pre jedno maloleté dieťa.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že je od 20.1.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 183,80 eur a prídavky na 5 detí v sume 112,70 eur. Odporca prispieva na výživu maloletých detí mesačne sumou 120 eur a na plnoletého syna G. mesačne sumou 30 eur.
Z týchto príjmov navrhovateľka platí inkaso v sume 100 eur mesačne, internet pre deti v sume 17.90 eur mesačne, plnoletému synovi prispieva na stravu v škole mesačne 22 eur a cestovné do W. 36 eur mesačne, ako aj miestnu dopravu v W. v sume 9,90 eur. Stravné pre maloleté deti neplatí, pretože tieto sú posudzované ako deti v hmotnej núdzi.
Okrem týchto výdavkov navrhovateľka spláca mesačne pôžičku zo štátneho fondu pre rozvoj bývania, mesačne v sume 30 eur.
Odporca sa pred rozvodom ich manželstva odsťahoval zo spoločného bydliska k svojej priateľke do W., avšak v mesiaci február tohto roku sa opätovne nasťahoval do ich spoločného domu s tým, že sám hospodári, avšak na bývanie neprispieva navrhovateľke žiadnou sumou i napriek tomu, že používa všetky médiá.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že do spoločného domu sa nasťahoval v mesiaci marec 2012. Na spoločné deti prispieva riadne a včas. V čase keď sa vyjadroval k návrhu t.j. v mesiaci máj 2012 nakúpil potraviny, pretože si sám varí a spolu s ním jedli aj ich spoločné deti. Taktiež kúpil najstaršiemu synovi botasky, mladšiemu čínske trampky, ako aj ponožky.
Odporca vyčíslil svoje náklady, kde uviedol, že výživné na deti platí mesačne sumou 150 eur a spláca splátky za úvery, ktoré si vzali ešte počas trvania manželstva. Ide o úver zo spoločnosti CETELEM, ktorý spláca mesačne v sume 153 eur, kde výška úveru bola v sume 6.630 eur a tento úver použili na prekrytie predchádzajúceho úveru a zvyšok úveru použili na domácnosť. Ďalší úver, ktorý spláca je taktiež z CETELEM, kreditná karta, kde spláca mesačne sumu 110 eur a finančné prostriedky použili aj na opravu terasy na spoločnom rodinnom dome. Úver z PRIMA Banky v sume 12.000 eur použili na nákup motorového vozidla, ktoré zakúpili pred opustením spoločnej domácnosti. Tento úver spláca po 300 eur mesačne. Motorové vozidlo využíva výlučne sám a to do práce, ak sa nachádza u svojej priateľky v W., pretože pracovisko má v mieste bydliska. Pár krát odviezol syna z Košíc domov, prípadne ak bol navštíviť maloleté deti v čase, keď nebýval v mieste bydliska. Ďalší úver v sume 3.300 eur si odporca zobral sám, keď opustil spoločnú domácnosť a ako uviedol peniaze potreboval na živobytie. Tento úver spláca mesačne po 94 eur.
Odporca vo svojej výpovedi uvádzal, že z jeho príjmu nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľky, pričom spláca úvery, ktoré im boli poskytnuté počas manželstva a týmto spôsobom zabezpečuje bývanie pre navrhovateľku, ako aj pre maloleté deti.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Na základe vykonaného dokazovania, ako citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že účastníci konania boli rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu, sp.zn. 13P 6/2011. Maloleté deti boli zverené do opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30 eur na každé dieťa.
Pri určení príspevku na výživu rozvedenej manželky súd prihliadol na jej odôvodnené potreby, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery odporcu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie.
Z výpovedi navrhovateľky bolo zistené, že odporca okrem výživného neprispieva žiadnou inou sumou na deti pochádzajúce z manželstva a ani na náklady s užívaním domu.
Navrhovateľka okrem dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov iný príjem nemá. Z tohto príjmu hradí mesačne inkaso v sume 100 eur, internet v sume 17.90 eur mesačne, ako aj náklady spojené so štúdiom plnoletého syna, ktoré sú mesačne okolo 70 eur (cestovné, strava, MHD v škole). Zároveň spláca úver mesačne v sume 30 eur, ktorý im bol poskytnutý počas manželstva zo Štátneho fondu pre rozvoj bývania.
Z výpovedi navrhovateľky ďalej bolo zistené, že táto má záujem sa zamestnať, avšak v súčasnosti sa nemôže vzhľadom na maloleté deti a to najmä na maloletého J., ktorý má 7 rokov a na maloletého J., ktorý má 4 roky. Súd zohľadnil skutočnosť, že najmä títo maloletí synovia sú odkázaní na jej osobnú starostlivosť ako matky, pretože v obci nie je školský klub, v ktorom by školopovinný J. mohol počkať na matku, kým sa vráti zo zamestnania. V prípade, ak by maloletý navštevoval Základnú školu v obci P., kde školský klub je, navrhovateľke by sa podstatne zvýšili náklady spojené s cestovaním z jednej obce do druhej obce. V tomto prípade nie je záruka, že by navrhovateľka si našla zamestnanie, ktoré by malo pracovnú dobu takú, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, pretože ich výchovu zabezpečuje výlučne sama.
Pri určení výšky príspevku pre rozvedeného manžela súd vzal do úvahy náklady odporcu, ktorý ich písomne, ako aj ústne na pojednávaní špecifikoval.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti W. a.s., W.. Jeho priemerná mesačná mzda za posledných 12 mesiacov je v sume 954,85 eur a zároveň od zamestnávateľa dostáva stravné lístky mesačne v sume 23,73 eur.
Zo svojho príjmu platí výživné na štyri maloleté deti v sume 120 eur ( na každé po 30 eur) a výživné na plnoletého syna v sume 30 eur.
Okrem výživného súd zohľadnil aj spoločné úvery, ktoré odporca platí sám a to úver zo spoločnosti CETELEM a Cetelem kreditná karta ( v sume 110 eur a v sume 153 eur mesačne, ktoré použili pri výstavbe rodinného domu). Súd nezohľadnil úver, ktorý si odporca vzal po opustení spoločnej domácnosti v sume 3.300 eur, ktoré použil „ na prežitie“ a ktorý spláca po 94 eur mesačne. Súd taktiež nezohľadnil úver, ktorý im bol poskytnutý počas trvania manželstva v sume 12.000 eur na nákup motorového vozidla a jeho splátka je mesačne v sume 300 eur, pretože motorové vozidlo využíva odporca výlučne sám. Po úhrade výživného na spoločné deti v sume 150 eur a úverov, ktoré súd zohľadnil, odporca má dostatok finančných prostriedkov, aby prispieval navrhovateľke mesačne sumou 85 eur z titulu príspevku na výživu pre rozvedeného manžela.
Keďže navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 eur a súd jej priznal sumu 85 eur, vyslovil, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1/ O.s.p a úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.