Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-18-2012.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: Mgr. H. T., bytom S., T. č. X a M. T., bytom F., I. č. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4P/58/2011-80 zo dňa 9. marca 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že s účinnosťou od 22.09.2011 zvyšuje výživné otca na maloletého W. zo sumy 66,38 eura na sumu 77 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom mení tak, že nedoplatok otca za čas od 22.09.2011 do 1.08.2012 v sume 109,38 eura povoľuje otcovi platiť v splátkach po 7 eur mesačne spolu s bežným výživným do zaplatenia k rukám matky pod hrozbou zročnosti celého plnenia pri omeškaní s plnením jednej splátky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/35/2005-107 zo dňa 07.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/6/2006-193 zo dňa 12.10.2006 v časti výživného otca na maloletého W..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním výživné stanovené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/6/2006 zo dňa 12.10.2006 zvyšil zo sumy 66,38 eura na sumu 85 eura mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 22.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 22.09.2011 do 09.03.2012 v sume 99,10 eura súd povolil otcovi maloletého platiť v splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným do zaplatenia pod hrozbou omeškania s plnením jednej splátky zročnosti celého plnenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravovaná v roku 2006 sumou 66,38 eura. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému uplynula dlhá doba a odôvodnené potreby maloletého vzrástli. Tento navštevuje 7. ročník 8-ročného Gymnázia v S., za obedy platí 20 eur mesačne a 20 eur mesačne dostáva ako vreckové. Začiatkom školského roka je potrebné dieťaťu zakúpiť pracovné zošity a ostatné školské pomôcky. Tiež maloletý W. rastie a preto mu matka pravidelne zakupuje oblečenie.
Popri výdavkoch na maloletého W. má matky výdavky na plnoletého O., ktorý je študentom tretieho ročníka denného štúdia Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. I keď samotný otec poukázal na zhoršenie jeho majetkových pomerov, v čase posledného rozhodnutia mal príjem 352,22 eura, v súčasnosti jeho výsluhový dôchodok a mesačný príjem činí 447,48 eura, teda oproti roku 2006 sa jeho príjem zvýšil o 95,26 eura. Otec nemá vo vlastníctve žiaden nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Žije s priateľkou W. C. v F. v jej byte. Otec má naďalej viaceré zdravotné problémy a dopláca na lieky. Matka maloletého má príjem 1.478,77 eura (894,80 eura výsluhový dôchodok plus 583,90 eura priemerný mesačný príjem). Príjem matky sa oproti roku 2006 zvýšil o 551,57 eura mesačne. Súd dospel k záveru, že bolo dôvodné zvýšiť výživné na maloletého W. zo sumy 66,38 eura na 85 eur mesačne, teda o 18,62 eura mesačne, keďže za uplynulých 6 rokov sa celkové životné náklady maloletého zvýšili a otec ako druhý rodič sa musí tiež podieľať na zvýšených výdavkoch. Vychádzajúc z minimálnych príjmov otca za uplynulých 6 rokov súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu 22.09.2011 na 85 eur mesačne a stanovil tiež zročné výživné 99,10 eura za čas od 22.09.2011 do 09.03.2012, ktoré mu povolil splácať po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, pretože nesúhlasil so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti k maloletému W. na 85 eur mesačne. Poukázal na to, že jeho príjem sa síce od 01.06.2006 zvýšil o 95,26 eura mesačne, ale minimálne o túto sumu sa zvýšili aj jeho náklady na živobytie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je jednostranné a tendenčné, keď poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/6/2006, ktorý znížil výživné pre synov o 1.000,- Sk. Dnes je zvýšenie na jedného syna o 18,62 eura mesačne, keď jeho príjem sa zvýšil o 95,26 eura, ale matke príjem stúpol o 551,71 eura mesačne, čo je neporovnateľné so zvýšením jeho príjmu. Jeho príjem predstavuje výsluhový dôchodok a príjem z práce na dohodu, spolu 447,48 eura. Keď od uvedenej sumy odráta výživné na syna O. a W., zostane mu 298,01 eura, z čoho musí zaplatiť príspevok na bývanie vo výške 250 eur a 26,44 eura na nákup liekov, zostane mu 21,57 eura na mesiac a z toho má ešte platiť aj zvýšené výživné 18,62 eura, potom mu ostáva 2,95 eura na mesiac, čo je neprípustné, takže mu hrozí, že sa stane bezdomovcom, nakoľko zo sumy 2,95 eura sa nedá vyžiť. Poukázal na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, na to, že žije v regióne okresu Rožňava, kde je nezamestnanosť viac ako 24%, on sa práci nevyhýba, ale čo si zarobí, ledva mu stačí na kúpu liekov a hygienických potrieb, čo k životu nutne potrebuje. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol.
Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že výživné zo strany otca je jediným príspevkom na maloletého, keďže otec dieťa nenavštevuje, ani sa o neho bližšie nezaujíma.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP)a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že ak nie sú splnené podmienky ani potvrdenie (§ 219), ani na zrušenie (§ 221)a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ust. § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských
práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
Predmetom tohto konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému W., narodenému XX.XX.XXXX, teda dieťaťu vo veku takmer 18 rokov. Súd prvého stupňa návrhu matky čiastočne vyhovel a od podania návrhu, t.j. od 22.09.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu zo sumy 66,38 eura na sumu 85 eura mesačne. Otec maloletého s týmto rozhodnutím nesúhlasí a poukazuje na to, že i keď od stanovenia posledného výživného uplynula dlhá doba, nemá finančné prostriedky na to, aby mohol výživné v takejto výške na dieťa prispievať. Poukázal na svoj zdravotný stav i svojej výdavky, ktoré musí nevyhnutne vynakladať.
Pri rozhodovaní o takomto nároku je potrebné vziať v úvahu, že na zvýšenie výživného je potrebné zistiť zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných zásad rozhodných pre určenie výživného, teda prihliada k tomu, aký rozsah odôvodnených potrieb mal. dieťaťa by zodpovedal reálnym možnostiam a schopnostiam výživou povinných rodičov, čo je v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Pritom treba mať na zreteli, že obaja rodičia nesú zodpovednosť za zdravý a všestranný rozvoj svojho dieťaťa a to bez ohľadu na to, či s nimi dieťa žije alebo nežije v spoločnej domácnosti a je preto povinnosťou každého z rodičov venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy dieťaťa a takýmto spôsobom mu vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdravý fyzický i duševný rozvoj, rozvíjať jeho rozumové a fyzické schopnosti a tak ho pripraviť na možnosť uplatniť tieto schopnosti pri výbere budúceho povolania a dôsledne a kvalifikovane sa na budúce povolanie pripraviť.
Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa je zistenie ich skutočných príjmov, ako i podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam a riadnemu plneniu ich pracovných povinností. Je pritom potrebné posúdiť, či sa povinný rodič nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.
Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť v dôsledku odvolania otca, či súdom prvého stupňa zistený rozsah zmien pomerov na strane dieťaťa a na strane rodičov bol zistený a vyhodnotený správne.
Z posledného rozhodnutia o výživnom a to rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/35/2005-107 zo dňa 07.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/6/2006-193 zo dňa 12.10.2006 vyplýva, že otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť na maloletého O. od 01.09.2005 po 2.500,- Sk (82,98 eura) mesačne a na maloletého W. po 2.000,- Sk (66,38 eura) mesačne (spolu 149,36 eura). Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že matka dosahuje príjem 28.430,- Sk (943,70 eura) a otec poberá výsluhový dôchodok 10.011,- Sk (332,30 eura a nie 352,22 eura, ako uviedol súd prvého stupňa). Otec ukončil služobný pomer príslušníka policajného zboru dobrovoľne, na vlastnú žiadosť a týmto spôsobom sa vzdal príjmu zo služobného pomeru. Súd vychádzal tiež zo zistenia, že u matky maloletých detí sa výrazne zvýšil príjem od 01.09.2005 o 12.000,- Sk mesačne.
V súčasnosti otec poberá výsluhový dôchodok 411,84 eura a z práce má príjem 35,64 eur mesačne, t.j. spolu 447,48 eura mesačne. Býva so svojou priateľkou, ktorá je zamestnaná a poberá minimálnu mzdu 274 eur mesačne. Mesačne si zakupuje lieky v sume 26,44 eura, keďže sa lieči na vysoký krvný tlak a diagnózu tinnitus - šumenie v hlave a iné. Matka od 01.07.2011 poberá výsluhový dôchodok v sume 894,87 eura mesačne, naďalej pracuje a dosahuje zárobok 583,90 eura mesačne, býva s maloletými deťmi v S.. Má vo svojej starostlivosti obe deti pochádzajúce z manželstva rodičov, o ktoré sa osobne stará a otec na ne doposiaľ prispieval výživným na O. po 82,98 eura (2.500,- Sk) mesačne a na maloletého W. po mesačne - 66,38 eura (2.000,- Sk)- spolu 149,36 eura.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého W., narodeného dňa XX.XX.XXXX správne, pretože od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula dlhá doba a tak výživné stanovené v roku 2005, rsp. 2006 už nemôže obstáť, pretože bolo založené na iných odôvodnených potrebách maloletého, ako aj zárobkových možnostiach a schopnostiach rodičov. Zmena pomerov nastala aj v zárobkových možnostiach a schopnostiach na strane oboch rodičov. Súd prvého stupňa túto vyhodnotil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému W. počnúc podaním návrhu, t.j. 22.09.2011 zo sumy 66,38 eura na sumu 85 eur. Takéto zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému je ale podľa názoru odvolacieho súdu neúmerne vysoké a neprimerané možnostiam a schopnostiam otca.
Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia, obvykle sa delí na dospelosť biologickú, emocionálnu, sociálnu, kognitívnu. Aj dospelý človek sa vyvíja, preto na neho možno pôsobiť a pomáhať mu k stále vyššej zrelosti <. Dospelosť - plnoletosť ale automaticky neznamená, že dospelé a plnoleté dieťa zostane po čas svojej prípravy na budúce povolanie, na svoje životné uplatnenie samostatné a finančne nezávislé na úhrade výživy od rodičov.
Niet pochybností o tom, že na strane maloletého W. došlo od posledného rozhodnutia o výživnom, t.j. od 01.09.2005 k zmene pomerov, ktorá sa výrazným spôsobom prejavila v nákladoch na jeho živobytie, na jeho existenciu, na zabezpečenie každodenných potrieb maloletého, na zabezpečenie jeho školských potrieb, keď maloletý Denis je dieťaťom blízkym veku dospelosti (dňa 28.07.2012 dosiahne vek 18 rokov, stane sa dospelý - plnoletý), je v období prudkého duševného a telesného rastu, v období vrcholu zrenia, v období dospelosti, v rozvoji jeho osobnosti a na svoje uplatnenie, sebarealizáciu, na živobytie potrebuje výživné od rodičov, pretože sa plne venuje príprave na svoje budúce povolanie.
U matky maloletého sa od posledného rozhodnutia jej príjem výrazne zmenil, keďže pôvodne dosahovala priemerný zárobok 28.430,- Sk, t.j. 943,70 eura, v súčasnosti má výsluhový dôchodok 894,87 eura, naďalej však pracuje a jej čistý mesačný príjem je 583,90 eura, t.j. spolu 1.478,77 eura mesačne.
Od posledného rozhodnutia o výživnom nastala zmena pomerov aj u otca maloletého, otcovi sa zvýšil príjem jednak čo do výšky výsluhového dôchodku, keďže pôvodne poberal dôchodok 332,30 eura (10.011 Sk,-), v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 411,84 eura, teda viac o 79,54 eura a mesačný plat 35,64 eura, spolu 447,48 eura, t.j. spolu viac o 115,18 eura (447,48 - 332,30). Po zaplatení súdom stanoveného zvýšeného výživného 167,98 eura, po zaplatení platby za byt a stravu 250 eur a nákladov na lieky v sume 26,44 eura mesačne by mu na jeho výdavky zostalo len nepatrné vreckové. Žije s priateľkou W. C., ktorá poberá minimálnu mzdu 274 eur.
S prihliadnutím na tieto príjmy rodičov, ich pravidelné výdavky spojené s bývaním, resp. zdravotným stavom, zohľadniac odôvodnené potreby maloletého W., ktoré od posledného rozhodnutia o výživnom 01.09.2005 niekoľkonásobne vzrástli, bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, pretože to umožňovali jeho zárobkové možnosti a schopnosti, jeho preukázané príjmy, ktorými sú predovšetkým výsluhový dôchodok aktuálne v sume 411,84 eura mesačne, ako i príjem od zamestnávateľa v sume 35,64 eura mesačne, t.j. spolu 447,48 eura. Otcovi sa od posledného rozhodnutia jeho príjem zvýšil o 115,18 eura, pričom nie je možné stále zabudnúť na to, že u posledného zamestnávateľa sa vzdal bezdôvodne svojho vyššieho príjmu, ktorú okolnosť je potrebné tiež zohľadniť pri určení výživného tohto druhu.
Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 66,38 eura na sumu 85 eur, t.j. o 18,62 eura mesačne, pričom odvolací súd takto zvýšené výživné považuje za neprimerane vysoké. Odvolací súd uzatvára, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletého W. zvýšeným výživným, i keď musí znášať náklady na bývanie, vedenie spoločnej domácnosti i svoju zdravotnú starostlivosť a iné, pretože jeho príjmy sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšili a je potom v možnostiach a schopnostiach otca pokryť aspoň čiastočne zvýšené výdavky, ktoré aktuálne na strane maloletého W. sú, pretože ide o dieťaťa odkázaného výživou na svojho otca(rsp. oboch rodičov).
Odvolací súd od ale na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že po aspoň čiastočnom zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého W. (ktoré vzhľadom na príjem otca zrejme nebude možné z neho uhradiť v plnom rozsahu), ako aj zárobkových možností a schopností otca, ako aj príjmu matky maloletého W., zodpovedá týmto pomerom zvýšenie výživného zo sumy 66,38 eura na sumu 77 eur mesačne, t.j. výživné vyššie oproti doterajšiemu o 10,62 eura, ktoré zvýšenie zodpovedá rozsahu zvýšenia príjmu otca.
V dôsledku uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že s účinnosťou od 22.09.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. zo sumy 66,38 eura na sumu 77 eur mesačne, ktoré výživné je podľa názoru odvolacieho súdu na dieťa aktuálne primerané, zohľadniac nielen odôvodnené potreby maloletého W., ale aj zárobkové možnosti a schopnosti výživou povinného otca.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom tak, že nedoplatok za čas od 22.09.2011 do 31.07.2012 v sume 109,38 eura bude otec splácať po 7 eur mesačne spolu s bežným výživným do zaplatenia k rukám matky. Tento nedoplatok vznikol za uvedené obdobie tak, že za 3 mesiace roku 2011 a 7 mesiacov roku 2012, t.j. spolu 10 mesiacov po 10,62 eura ide o nedoplatok 106,20 eura, za 9 dní mesiaca septembra 2011 zo sumy 77 eur ide o nedoplatok 3,18 eura, teda spolu 109,38 eura. Nedoplatok otcovi odvolací súd povolil splácať po 7 eur mesačne preto, aby tento bol uhradený čo najskôr a aby úhrada nedoplatku zasa neprimerane nezaťažovala otca.
Odvolací súd týmto zmenil posledné rozhodnutie o výživnom na maloletého, t.j. ako rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/35/2005-107 zo dňa 07.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/6/2006-193 zo dňa 12.10.2006 v časti výživného otca na maloletého W..
O trovách tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP s použitím § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.