Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-144-2012.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom D., X. A. XXXX/X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov matka: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D., X. A. XXXX/X, štátny občan SR a otec: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D., S. XXXX/X, štátny občan SR o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd z m e ň u j e rozsudok tun. súdu 17P/24/2010-73 zo dňa 24.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.3.2010 tak, že výživné z n i ž u j e a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. F., nar. X.X.XXXX sumou 50,00 eur mesačne od 1.6.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2012 domáhal zníženia výživného zo sumy 93 eur na sumu 50 eur od mája 2012, pretože nemá žiadny príjem, len výdavky. Dôvodom zníženia výživného je zmena pomerov na jeho strane, pretože v súčasnosti žije v partnerskom vzťahu a narodilo sa mu mal. dieťa J. F., nar. XX.X.XXXX. Od decembra 2011 nemá žiadny príjem, bol PN od februára do marca 2012. Jeho výdavky pozostávajú z bežných nákladov na bývanie, stravu, ošatenie a hygienické potreby. Má za to, že finančná situácia matky mal. sa zlepšila, pretože je zamestnaná a absolvuje jazdy na vodičský preukaz, býva v spoločnej domácnosti, kde sú štyria zamestnaní a má menšie náklady na bývanie.
Odporkyňa - matka mal. s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že tiež sa stará o ďalšie dieťa a rovnako musí prispievať na náklady na bývanie svojim rodičom. Navrhovateľ sa s ňou nesnažil mimosúdne dohodnúť. O jeho zámere sa dozvedela až prostredníctvom súdu. Nevyhnutné mesačné výdavky na mal. dieťa pozostávajú z nákladov na stravu 100 eur, osobné potreby a hygienu 30 eur, ošatenie a obuv 40 eur, školské potreby 10 eur, mimoškolská záujmová činnosť 10 eur a ďalšie výdavky v prípade potreby na lieky a vitamíny.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní uviedol, že žiada návrh otca zamietnuť ako nedôvodný, pretože od posledného rozhodnutia súdu sa zvýšili náklady na mal. dieťa, pretože uplynuli 2 roky. Otec mal. platil riadne výživné i v čase, keď nemal príjem a poberal nemocenské dávky. Nie je
zanedbateľná tá skutočnosť, že navrhovateľ platí mesačné náklady na mobil vo výške 50 eur a nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: pripojený spis tun. súdu 17P/24/2010, zápisnica z pojednávania zo dňa 24.2.2010 č. l. 66 až 72, rozsudok zo dňa 24.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.3.2010, výkaz o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa za r. 2011, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených navrhovateľovi za obdobie od 1.1.2012 do 30.4.2012, pracovná zmluva matky mal. dieťaťa zo dňa 31.3.2012, uzavretá medzi zamestnávateľom M. D. S..X..F.., potvrdenie o čistom mesačnom príjme matky mal. dieťaťa od zamestnávateľa, písomné vyjadrenie matky mal. dieťaťa, listinné dôkazy o výdavkoch navrhovateľa v súvislosti s bývaním a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pripojeného spisu tun. súdu pod sp. zn. 17P/24/10 má súd preukázané, že matka mal. sa návrhom zo dňa 28.1.2010 domáhala voči otcovi zvýšenia výživného zo sumy 1000 Sk na sumu 200 eur. Rozsudkom zo dňa 24.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.3.2010 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/154/2002-27 z 17.2.2003 v časti o výživnom na mal. E. F., nar. X.X.XXXX tak, že výživné sa zvyšuje zo sumy 1000 Sk na 93 eur mesačne počnúc od 1.3.2010. V čase rozhodovania súdu matka mal. bola na predĺženej neplatenej materskej dovolenke, pretože si nevedela nájsť prácu, obaja rodičia boli zamestnaní a nevedeli jej pomôcť s deťmi. Nevlastnila žiadny majetok, bývala u A. L., s ktorým má spoločné dieťa B. L., nar. XX.XX.XXXX. Otec mal. od januára 2008 dobrovoľne prispieval na výživu mal. dieťaťa sumou 2000 Sk mesačne, okrem toho jej kúpil nejaké veci v súvislosti so začiatkom školského roka, keď potrebovala sezónne oblečenie, vetrovku, príp. karnevalový kostým. Mal. platil poistku vo výške 6,54 eur mesačne. S mal. sa stretával pravidelne a bol s ňou na dovolenke v r. 2008. Reálne zarobil okolo 10000 Sk v čistom a prácu vykonával v I., kde dochádzal dennodenne. Na bývanie prispieval svojim rodičom sumou 150 eur mesačne a rovnako zaplatil v januári 2010 sumu 480 eur a vo februári sumu 400 eur v exekučnom konaní vedenom voči jeho rodičom, ktorým bol ručiteľom z úveru. V roku 2008 si kúpil motorové vozidlo, rok výroby 1999 za kúpnu cenu 90000 Kč.
Obvodný úrad E. Y. dňa X.X.XXXX vydal potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti navrhovateľa na obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX.
Z daňového priznania za rok 2011 má súd preukázané, že príjmy odporcu boli celkom 6996 eur, výdavky celkom 3729 eur.
Za obdobie od 01/2012 do 03/2012 boli navrhovateľovi vyplatené nemocenské dávky v sume 401,20 eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že nemá prácu od minulého roka, podnikal na základe živnostenského listu v oblasti S. Z.. Bol si hľadať prácu v ČR, ako aj v Nemecku, kde mu nevyplatili mzdu a rozviazali s ním pracovný pomer, pretože neovláda nemecký jazyk. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, potrebuje si zosumarizovať doklady zo zahraničia, neustále si prácu hľadá. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v podnájme v 1 izbovom byte, ktorá momentálne poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 2 deti, z čoho žijú. Náklady na bývanie pozostávajú z nájomného v sume 92,94 eur, náklady na energie 34,99 eur, satro 6 eur, výživné na mal. E. v sume 93 eur, poistenie pre mal. E. 6 eur a náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby pre 4 osoby v sume 318 eur. V spoločnej domácnosti s nimi býva i dcéra priateľky S., ktorá má XX rokov a navštevuje strednú školu. Do mája 2012 platil riadne výživné v zmysle oboznámeného rozsudku v sume 93 eur, keďže mal ešte nejaké úspory a od júna 2012 platil výživné v sume 50 eur. S mal. dieťaťom sa stretáva raz do týždňa, keď je doma, telefonujú si a skypujú. Mal. dieťa má bežné výdavky veku primerané. Mal by ísť na pohovor do W. Z. B. J., rovnako si podal žiadosti do S. L. na Slovensku. Z uvedených dôvodov žiadal znížiť výživné na sumu 50 eur od 1.6.2012.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Jej čistý mesačný príjem je len minimálny v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.9.2012. Odporkyňa nastúpila do zamestnania 1.4.2012. Dohodnuté mzdové podmienky 372,20 eur brutto. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom, ktorí sú zamestnaní s dvoma mal. deťmi E. W. B. L., na výživu ktorého jej dobrovoľne prispieva otec sumou 100 eur. Z príjmu, ktorý má platí 100 eur rodičom na bývanie a zo zvyšku zabezpečuje stravu, ošatenie a hygienické potreby pre nich troch. Náklady na bývanie u rodičov pozostávajú zo zálohových platieb na elektrinu 165 eur, plyn 55 eur, vodu 10 eur, stočné 8 eur. Mal. dcéra je momentálne v pubertálnom veku, má zvýšené výdavky, čo sa týka oblečenia, keďže výrazne narástla a pribrala. Nechce nosiť neznačkové veci. Okrem toho má určité potreby i na maľovanie, ako sú makeupy vzhľadom na vek. So začiatkom školského roka sú to zvýšené výdavky na zakúpenie tašky, zošitov, peračníka, platba ZRPŠ, obedy 23 euro. Mal. chcela chodiť na výtvarný krúžok, čo stálo ročne asi 20 eur. Nemohla ho navštevovať, pretože na to nemala finančné prostriedky. Nie je evidovaná v žiadnej špecializovanej ambulancii. Výdavky na mal. dieťa sú mesačne okolo 120 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je
schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie.
Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je dôvodný od 1.6.2012 vzhľadom na zmenu finančných pomerov navrhovateľa. Súd považoval za jednoznačne preukázané, že príjem navrhovateľa za rok 2011 z podnikateľskej činnosti bol len minimálny, po odpočítaní výdavkov predstavoval sumu 3267 eur, čo po rozpočítaní na jeden mesiac je suma 272,25 eur. Od januára 2012 do marca 2012 navrhovateľ bol PN a boli mu vyplatené nemocenské dávky v sume 43,90 eur za mesiac január, 172,70 eur za mesiac február a 184,60 eur za mesiac marec. Z uvedených príjmov bol navrhovateľ povinný zaplatiť si zdravotné a sociálne poistenie a všetky výdavky v súvislosti s podnikaním a záväzky voči štátu. Okrem toho to boli bežné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie a hygienické potreby. Z predložených listinných dôkazov súd uznal, že navrhovateľ bol povinný zaplatiť náklady na bývanie minimálne v sume 66,96 eur, čo predstavuje 1 vydokladovaných nákladov. Prispieval na výživu mal. dieťaťa v sume 93 eur a 6 eur platil mal. dieťaťu poistku. Od apríla 2012 navrhovateľ preukázateľný príjem nemal, pretože si hľadal prácu v zahraničí v ČR a v Nemecku, kde mu zatiaľ mzda vyplatená nebola a je povinný zaplatiť náklady na bývanie na ubytovni. Od 4.7.2012 došlo k pozastaveniu jeho podnikateľskej činnosti, pretože v podstate nemal finančné prostriedky ani na zaplatenie základných záväzkov v súvislosti s podnikaním. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Čo sa týka hnuteľností je to motorové vozidlo K. Z., rok výroby 2000, ktoré si kúpil pred 3 rokmi za kúpnu cenu 5000 eur. Mesačné náklady na telefón mal asi 50 eur. Na osobnom účte má debet 300 eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. J. F., nar. XX.X.XXXX. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná v zmysle pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.9.2012 s dohodnutou minimálnou mzdou. Býva v spoločnej domácnosti so svojim rodičmi a bratom, kde prispieva sumou 100 eur na náklady na bývanie, čo je približne rovnaká čiastka, akú uhrádza i navrhovateľ. Poskytuje každodennú starostlivosť a opateru okrem mal. dcére i mal. B., nar. v r. XXXX, na ktorého výživu prispieva otec sumou 100 eur mesačne. Súd z predložených nevyhnutných nákladov na mal. dieťa uznal náklady na stravu v škole v sume 23 eur, náklady na osobné potreby a hygienu 30 eur, náklady na ošatenie
a obuv 40 eur a náklady na školské potreby a pomôcky v sume 10 eur. Ostatné výdavky maloletej preukázané neboli, pretože sama matka uviedla, že mal. nenavštevovala mimoškolské aktivity výtvarný krúžok, pretože na to nemala finančné prostriedky. Rovnako i náklady na stravu počas celého mesiaca spolu s obedmi v sume 100 eur súd považuje za privysoké, pretože ak by takéto náklady boli reálne, v podstate by príjem matky nepostačoval na pokrytie potrieb nákladov len na stravu pre ňu a 2 mal. deti. V podstate matka mal. uznala, že približné mesačné náklady na mal. sú okolo 120 eur mesačne. Súd má za to, že uznané náklady tak, ako sú vyššie uvedené sú dôvodné a ak z týchto nákladov navrhovateľ zaplatí sumu 50 eur. Výživné určené v takejto sume je adekvátne vzhľadom na vek, potreby a preukázateľné výdavky mal. dieťaťa. Uvedené výživné je otec dieťaťa povinný platiť od 1.6.2012 a vo zvyšnej časti súd návrh na zníženie výživného od 1.5.2012 zamietol. Súd má za to, že takto určené výživné bude otec mal. schopný platiť i vzhľadom na zmenu pomerov na jeho strane od posledného rozhodnutia súdu, keďže sa znížili jeho príjmy a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, pretože sám uviedol, že takéto výživné je schopný platiť a platí a keď nebude uhrádzať náklady na telefón v sume 50 eur, ako aj zdravotné a sociálne poistenie, ktoré podľa jeho vyhlásenia predstavovalo sumu 160 eur bude schopný určené výživné platiť bez akejkoľvek ujmy. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že otec dobrovoľne uhrádza i poistku pre mal. dieťa v sume 6 eur a s dieťaťom sa stretáva. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže mal jednoznačne preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa a takisto mal súd preukázané nevyhnutné náklady a potreby mal. dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.