Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/53/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: L. L. C., bytom Račianska 1548/4, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-DI-BCP-14/2011 zo dňa 03.02.2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-DI-BCP-14/2011 zo dňa 03.02.2011 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Vajnorská 25, Bratislava č. ORP-P-601/III-DI- BCP-V-2010 zo dňa 06.12.2010 z r u š u j e podľa ust. , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 33 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.02.2011 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žalobu odôvodňuje tak, že dňa 06.12.2010 vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III rozhodnutie o priestupku, ktorým bol uznaný žalobca vinným za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba )za čo uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.02.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O vine žalobcu bolo rozhodnuté na základe tohto skutkového stavu: dňa 11.10.2010 pri cúvaní na parkovisku narazil do iného zaparkovaného motorového vozidla BMW EČ: BA-484 XK, ktorému poškodil predné dvere spolujazdca. Vo vozidle BMW sa v tom čase nikto nenachádzal a tak žalobca na čelnom skle vozidla nechal lístok so svojim menom a telefónnym číslom. Následne ohlásil udalosť svojej poisťovni. Neskôr sa so žalobcom skontaktovala vlastníčka motorového vozidla BMW. Z uvedených skutkových okolností bol vyvodený záver, že žalobca mal porušiť zákonné ustanovenia tým, že neprivolal

k dopravnej nehode policajta, že dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a že na mieste dopravnej nehody nezotrval do príchodu policajta.

Žalobca poukazuje v žalobe na ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ) dopravná nehoda je udalosť cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a/ sa usmrtí alebo zraní osoba, b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c/ uniknú nebezpečné veci alebo d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden násobok väčšej škody podľa .

Zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že pri skutku nedošlo k usmrteniu ani k zraneniu žiadnej osoby, nebola poškodená cesta alebo ani všeobecne prospešné zariadenie, ani pri skutku neunikli nebezpečné veci rovnako tak ani nebolo preukázané, že na poškodenom motorovom vozidle bola spôsobená škoda väčšia ako 3.990 eur - spôsobená škoda predstavuje približne len desatinu uvedenej sumy.

Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že skutok nie je dopravnou nehodou ale škodovou udalosťou. V tejto súvislosti poukazuje na ust. , ktorý uvádza, že takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú.

V zmysle uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že vôbec nedošlo ku vzniku dopravnej nehody a žalobca ani nebol povinný ku vzniknutej udalosti privolať policajta, ohlásiť udalosť policajtovi, či zotrvať na mieste udalosti do jeho príchodu. Žalobca sa takt nemohol dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako mu to bolo uložené za vinu z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca ďalej poukazuje na ust. , ktorý je kvalifikáciou dopravnej nehody.

Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na skutkový stav, ktorý nebol spochybnený neprichádza do úvahy posudzovanie predmetnej udalosti ako dopravnej nehody z dôvodu vplyvu alkoholu alebo iných návykových látok, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu poškodená osoba bola považovaná za pasívneho účastníka dopravnej nehody. Žalobca uvádza, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že si nesplnil povinnosti poskytnúť inému účastníkovi údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, čím mal sám žalobca spôsobiť, že sa škodová udalosť posudzovala ako dopravná nehody, na mieste ktorej neprivolal policajta a nezotrval tam do jeho príchodu.

Účastníkom škodovej udalosti je v zmysle ust. osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Z citovaného zákonného ustanovenia ako aj zo širšieho výkladu zákona je zrejmé, že účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa sama zúčastnila škodovej udalosti. Vlastníčka poškodeného vozidla sa však udalosti nezúčastnila, nenachádzala sa vo vozidle ani v jeho blízkosti , nebola do priebehu udalosti ani nijakým iným spôsobom zainteresovaná. Vlastníčka poškodeného motorového vozidla tak nebola účastníčkou škodovej udalosti, ktorej by bol žalobca povinný poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť, či podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, alebo preukázať svoju totožnosť.

Žalobca na mieste udalosti niekoľko minút zotrval. Nakoľko vlastník poškodeného vozidla sa pri vozidle ani po nejakom čase neobjavil nechal žalobca za stieračom poškodeného vozidla odkaz so svojim menom a telefónnym číslom. Žalobca bol presvedčený, že si splnil svoju zákonnú povinnosť a taktiež udalosť ohlásil v poisťovni, na základe čoho pre vlastníčku poškodeného vozidla nebolo problémom identifikovať pôvodcu škody a uplatniť si nárok na náhradu vzniknutej škody so zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu žalobcu - ako sa aj skutočne stalo.

Podľa názoru žalobcu skutok, ktorý sa stal totiž v zmysle zákona nie je dopravnou nehodou, na základe čoho ani žalobcovi nemôžu byť pripisované povinnosti spojené s účasťou na dopravnej nehode. Zároveň si žalobca splnil aj zákonné povinnosti tak, že vzniknutá škodová udalosť nemôže byť považovaná za dopravnú nehodu.

Žalobca uvádza, že žalovaný v rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil svoje konštatovanie o okruhu účastníkov predmetnej škodovej udalosti. Z odôvodnenia nevyplýva na základe ktorého zákonného ustanovenia žalovaný dospel k záveru, že osoba - vlastníčka poškodenej veci, ktorá sa nijakým spôsobom na priebehu škodovej udalosti nezúčastnila je účastníčkou škodovej udalosti.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca síce nechal za stieračom poškodeného motorového vozidla BMW EČ: BA-484 XK lístok s telefónnym číslom, menom a priezviskom, avšak po telefonickom skontaktovaní vlastníčky poškodeného motorového vozidla so žalobcom, tento sa odmietol na mieste nehody vrátiť, preukázať svoju totožnosť, poskytnúť poškodenej údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody v zmysle .

Žalovaný uvádza, že zo spisového materiálu odvolania ako aj s vyjadrení v žalobe má zistené a preukázané, že žalobca dňa 11.10.2010 o 15:00 hod. v Bratislave na Šancovej ulici pred obytným domom cúval s osobným motorovým vozidlom Toyota Corola EČ: BA 739 VR, pričom zadným pravým rohom svojho vozidla narazil do predných pravých dverí tam zaparkovaného osobného motorového vozidla BMW EČ: BA 484 XK, čím spôsobil na tomto vozidle hmotnú škodu. K zraneniu osôb nedošlo. Nakoľko sa vlastník poškodeného vozidla BMW na mieste udalosti nenachádzal nechal žalobca za stieračom lístok s telefónnym číslom s menom a priezviskom. Následne M. J. ako vlastníčka poškodeného motorového vozidla bezodkladne sa telefonicky skontaktovala so žalobcom a dohodli sa na osobnom stretnutí, na ktoré žalobca neprišiel s odôvodnením, že danú situáciu bude riešiť cestou poisťovne.

Žalovaný vzhľadom na tento zistený skutkový stav dospel k záveru, že uvedeným konaním žalobca porušil ustanovenie , s poukazom na , Po zákonnom poučení v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 08.11.2010 uviedol, že narazil so svojím vozidlom do zaparkovaného motorového vozidla BMW na mieste čakal 10 až 15 minút no nikto sa neobjavil, preto za predným stieračom nechal žalobca lístok so svojim menom, priezviskom a telefónnym číslom. Okolo 15:40 hod. mu telefonovala majiteľka poškodeného vozidla, s ktorou sa dohodol na stretnutí v ten istý deň na mieste dopravnej nehody o 19:00 hod. Na toto stretnutie neprišiel a telefonicky poškodenej oznámil, že chce udalosť riešiť bez osobného kontaktu. Pri telefonickom rozhovore si okrem názvu zákonnej poisťovni nič nevymenili a zvyšné údaje si vymenili prostredníctvom zamestnankyne jeho zákonnej poisťovne. Tejto výpovede sa žalobca plne pridržiaval aj v zápisnici z ústneho prejednania priestupku dňa 06.12.2010.

Žalovaný uvádza, že vzhľadom na okolnosti kolízie a výšku škody sa v danom prípade mohlo jednať o škodovú udalosť v tom prípade, že by žalobca po telefonickom skontaktovaní sa s vlastníčkou motorového vozidla namiesto vrátil, preukázal svoju totožnosť a poskytol údaje o poistení svojho vozidla, vyplnil by a podpísal by tlačivo na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody tak ako mu to ukladá ust. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca si nesplnil všetky povinnosti uvedené v Predmetná udalosť (poškodenie vozidla) bola správne kvalifikovaná ako dopravná nehody v zmysle a účastník škodovej udalosti sa ex offo sa stal účastníkom dopravnej nehody, ktorý bol povinný plniť povinnosti vyplývajúce z z čoho vyplýva, že za daných okolností bol žalobca povinný ohlásiť nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta. Naďalej zastáva žalovaný názor, že daná udalosť od samého začiatku je dopravná nehoda podľa alebo daná udalosť sa za dopravnú nehodu len považuje v zmysle . Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a konštatoval, že rozhodnutie oboch správnych orgánov je potrebné zrušiť v zmysle , nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môža vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia oboch správnych orgánov o uložení sankcie pre porušenie zákona o priestupkoch. Je nepochybné, že na konanie podľa sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Okresný dopravný inšpektorát, Vajnorská 25, Bratislava rozhodnutím zo dňa 06.12.2010 č. ORP-P-601/III-DI-BCP-V-2010 bol žalobca uznaný vinným za spáchania priestupku podľa , g a podľa mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Z ústneho prejednania priestupku vyplýva, že žalobca dňa 11.10.2010 o 15:00 hod. viedol v Bratislave na Šancovej ulici po parkovisku pred obytným domom osobné motorové vozidlo Toyota Corola EČ: BA-739 VR, pričom spôsobil dopravnú nehodu. Nehodu spôsobil tým, že pri cúvaní narazil pravou zadnou časťou vozidla do pravej časti zaparkovaného osobného motorového vozidla BMW EČ: BA-484 XK, ktoré zaparkovala vodička J.. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Vodič C. si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtom, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta na toto miesto. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.02.2011 č. KRP-P- DI-BCP-14/2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom ako aj z výsledkov ústneho prejednania priestupku mal žalovaný a prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca svojim konaním nepochybne priestupok spáchal a to priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa a , pretože porušil pís. a/, .

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie ( )

Podľa , priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak:

a) páchateľ vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo bez primeraných dôvodov sa spolieha nato, že tento záujem neporuší alebo neohrozí,

b) nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa , priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastal by vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo na toto miesto bezodkladne sa nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody; poruší všeobecne

záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa , pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania na jeho následky na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za tento priestupok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa ods. 2 cit. ust. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Zákaz činnosti možno uložiť ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa dopravná nehoda je udalosť cestnej premávky, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa .

Podľa , za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods.3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa .

Podľa , ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú.

Podľa , účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Podľa , účastník dopravnej nehody je povinný

a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

Podľa účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

Podľa , účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Súd konštatuje, že v danom prípade udalosť, ktorá sa stala dňa 11.10.2010 sa nemôže považovať za dopravnú nehodu podľa , pretože na vozidle BMV EČ: BA-484XK ako vyplýva zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 11.10.2010 predpokladaná škoda je 500 eur. Preto správne orgány mali posudzovať danú vec ako škodovú udalosť podľa .

Poškodená M. J. nebola účastníčkou škodovej udalosti, pretože sa priamo aktívne alebo pasívne nezúčastnila na škodovej udalosti. Ako vyplýva z priestupkového spisu škodová udalosť sa stala na parkovisku na ul. Šancová pred domom č. 27 a ona v tom čase sa v motorovom vozidle nenachádzala, jej motorové vozidlo bolo zaparkované.

Žalobca tak, to vyplýva z jeho výpovede za stieračom vozidla nechal lístok s menom, priezviskom a telefónnym číslom. Z výpovede poškodenej zachytenej v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 11.10.2010 vyplýva, že sa so žalobcom skontaktovala, ale na dohodnuté miesto sa nedostavil iba uviedol v telefonickom rozhovore, že udalosť bude riešiť prostredníctvom svojej poisťovne, preto nehodu nahlásila na polícii.

Súd konštatuje, že v danom prípade došlo k škodovej udalosti a žalobca postupoval podľa posledná veta nakoľko ako účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti postupoval tak, že na mieste udalosti niekoľko minút zotrval a keď vlastník poškodeného motorového vozidla ani po nejakom čase neobjavil, nechal za stieračom motorového vozidla svoje osobné údaje a telefónne číslo. Je potrebné uviesť, že posledná veta citovaného zákona neustanovuje nijaké konkrétne náležitosti o rozsahu osobných údajov, ktoré je účastník škodovej udalosti povinný zanechať osobe, ktorá sa škodovej udalosti nezúčastnila. Podľa názoru súdu žalobca si svoje povinnosti ako účastník škodovej udalosti splnil.

Podľa , priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, bezodkladne nezastaví vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa , ak nie je v tomto alebo inom zákona ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy správneho poriadku.

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov ( § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a §47 ods. 3 Správneho poriadku).

Súd konštatuje na základe zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec, pretože nedošlo k dopravnej nehode podľa a , žalobca postupoval v súlade s posledná veta citovaného zákona. Preto správneho orgány nemohli dospieť k záveru, že žalobca sa dopustil priestupku podľa , Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil a vec vrátil na nové konanie tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

V novom konaní správne orgány sú povinné postupovať v súdom naznačenom smere a opätovne vyhodnotiť priebeh udalosti ktorá sa stala dňa 11.102010.

Podľa , správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo výške 33 eur, ktoré žalobcovi uhradí žalovaný.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.