Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-5-2023.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Mgr. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho vo V. V. - A., na ul. H. č. X, právne zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, na ul. Pri hati č. 25, proti žalovanej: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v X., na ul. K. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.12.2022 č.k. 24C 36/2022-90, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal automatickú pračku LG v hodnote 300 eur, umývačku riadu N. v hodnote 300 eur, mikrovlnnú rúru v hodnote 30 eur, kuchynský robot B. v hodnote 170 eur, parný generátor v hodnote 170 eur, teplovzdušnú fritézu v hodnote 50 eur, obývaciu stenu A.: dvojdverovú vitrínu A v hodnote 200 eur, jednodverovú skriňu A v hodnote XXX eur, komodu s vitrínou A v hodnote 190 eur, komodu A v hodnote 140 eur, konferenčný stolík v hodnote XXX eur, policu v hodnote 30 eur, koženú sedaciu súprava C. (2x trojsedačka) v hodnote 1.650 eur, taburet v hodnote 220 eur, kúpeľňovú zostavu skriniek v hodnote 102,50 eur, obývací stolík v hodnote 60 eur, zimné súpravy obliečok na dva paplóny a 2 vankúše (červeno-čierna a šedo-biela) v hodnote 0 eur, cestovné kufre v hodnote 0 eur, krájač cibule v hodnote 0 eur a 2 plastové obracačky čiernej farby v hodnote 0 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.921,25 eur titulom finančného vyrovnania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z nesporných tvrdení.
3. Čestné prehlásenia predložené žalovanou ohľadom nadobudnutia hnuteľných vecí darom, boli vyhodnotené ako dôkazy, z ktorých nie je možné objektívne zistiť skutkový stav veci vzhľadom na skutočnosť, že ide o blízke osoby žalovanej. Ako nedôveryhodné boli vyhodnotené aj listinné dôkazy predložené žalovanou ohľadom nadobudnutia obývacej steny a sedacej súpravy pred uzavretím manželstva, nakoľko žalovaná je zamestnankyňou spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom nábytku a na preukázanie svojich tvrdení predložila len dodacie listy s príjmovými pokladničnými dokladmi, čo sa nepovažovalo za dostatočný podklad pre tvrdenie žalovanej, že obývaciu stenu a sedaciu súpravu nadobudla pred uzavretím manželstva. Predmetné doklady mohli byť vyhotovené aj dodatočne. Súd taktiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnávateľa žalovanej, vzhľadom na skutočnosť, že s odstupom času aj 9 rokov je nepravdepodobné, aby si zamestnávateľ pamätal, v ktorom roku a za akú cenu jednotliví zamestnanci nadobudli ktoré konkrétne kusy nábytku. Príjmové
pokladničné doklady nie sú očíslované, meno a priezvisko osoby, ktorá doklad vyhotovila, osoby, ktorá doklad schválila a osoby, ktorá finančné prostriedky prijala, sú na niektorých dokladoch nečitateľné. Žalovaná nepredložila doklady, ktoré by bolo možné považovať za účtovné doklady, v dôsledku čoho jej popretie skutkových tvrdení žalobcu je neúčinné. Súd preto považoval skutkové tvrdenia žalobcu o nadobudnutí obývacej steny a sedacej súpravy a o ich cene za nesporné.
4. Žalobca podrobne špecifikoval zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, žalovaná s týmito hodnotami nesúhlasila, avšak neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, ani ich nepodporila dôkazmi, preto ich súd považoval za nesporné. Pokiaľ ide o súpravy obliečok, cestovné kufre, krájač cibule a plastové obracačky, súd vychádzal z ich nadobúdacej, ako aj zostatkovej hodnoty vo výške 0 eur, nakoľko strany tieto hodnoty neuviedli s poukazom na zásadu koncentrácie procesu.
5. Žalobcom tvrdená nesporná hodnota majetku v spojitosti s nespornými tvrdeniami žalovanej predstavuje sumu 3.842,50 eur, pri rovnosti podielov na žalobcu aj na žalovanú pripadá suma po 1.921,25 eur.
6. Súd preto v súlade s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej všetky hnuteľné veci, teda všetky veci, ktoré užíva v hodnote 3.842,50 eur a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.921,25 eur titulom finančného vyrovnania.
7. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že zo samotného rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval pri ustálení nielen okruhu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale nie je zrejmé, akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru, že práve žalobcom ustálené zostatkové hodnoty hnuteľných vecí zodpovedajú všeobecnej hodnote týchto hnuteľných vecí ku dňu rozhodnutia súdu poukazujúc na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pritom tieto skutočnosti žalovaná nesporne sporovala. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 23.06.2022 a zo dňa 18.08.2022 spochybňovala nielen rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda spochybňovala okruh hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale na dôvažok a nad rámec platnej právnej úpravy spochybňovala i žalobcom odhadom špecifikovanú všeobecnú hodnotu, podľa neho hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto smere súd v rozpore s Civilným sporovým poriadkom nevykonal žiadne dokazovanie a i v rozsahu dokazovania na uvedené skutkové okolnosti sa odchýlil od súdnej praxe a v konečnom dôsledku porušil právo minimálne žalovanej na spravodlivé konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná už v spomínaných rozsiahlych podaniach jednoznačne poprela tvrdenia žalobcu, a to nielen vo vzťahu k samotnej všeobecnej hodnote hnuteľných vecí, ktoré podľa tvrdení žalobcu majú patriť do sumy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale jednoznačne poprela, aby predmetné hnuteľné veci tvorili vôbec sumu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre tieto svoje tvrdenia predložila listinné dôkazy, a to konkrétne čestné prehlásenia osôb, ktoré majú vedomosti právne relevantné vo vzťahu k otázke nadobudnutia predmetných hnuteľných vecí a požiadala na dôvažok, aby uvedené osoby boli vypočuté ako svedkovia.
9. Podľa bodu 30. odôvodnenia rozhodnutia žalovaná potvrdila, že umývačku riadu nadobudli so žalobcom za trvania manželstva a v čestnom prehlásení sa uvádza, že to bol dar. Uvedené tvrdenie svedčí o tom, že prvoinštančný súd sa ani len neoboznámil s obsahom samotných stanovísk strán, predovšetkým podania žalovanej zo dňa 23.06.2022, keď jednoznačne žalovaná poukazuje na tú skutočnosť (bod 2), že umývačka riadu bola zakúpená 20.10.2019 a v položke 20 toho istého podania poukazuje na to, že umývačka riadu bola darovaná jej zaťom ešte v roku 2015.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
13. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
14. Pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka je potrebné predovšetkým ustáliť okruh vecí patriacich do tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Je pritom evidentné, že žalovaná v priebehu konania spochybnila okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň uviedla aj vlastné tvrdenia o sporných skutkových okolnostiach týkajúcich sa masy majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V tomto smere si tak splnila svoju povinnosť predpokladanú ust. § 151 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná zároveň do spisu predložila čestné prehlásenia osôb potvrdzujúcich jej tvrdenia, podľa ktorých nie všetky hnuteľné veci uvádzané žalobcom patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Predložené čestné prehlásenia boli vyhodnotené ako dôkazy, z ktorých nie je možné objektívne zistiť skutkový stav vzhľadom na to, že ide o blízke osoby žalovanej. Takéto zovšeobecňujúce hodnotenie nemožno považovať za správne. Najmä v prípade darovania medzi príbuznými nie je možné len vzhľadom na príbuzenský pomer medzi darcom a obdarovaným spochybniť vierohodnosť takto získaného dôkazu. Navyše žalovaná navrhla týchto svojich príbuzných vypočuť ako svedkov v súlade s ust. § 196 C.s.p. Pokiaľ títo svedkovia sa mali vyjadrovať k okruhu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu týchto svedkov vypočuť. Až po ich vypočutí si prvoinštančný súd mohol urobiť záver o tom, či ich výpovede sú hodnoverné alebo nie. Len samotná skutočnosť, že ide o osobu v príbuzenskom pomere so žalovanou sama o sebe nemôže spôsobiť nedôveryhodnosť týchto výpovedí.
15. Rovnako ako nedôveryhodné boli vyhodnotené listinné dôkazy predložené žalovanou ohľadom nadobudnutia obývacej steny a sedacej súpravy pred uzavretím manželstva s poukazom na to, že žalovaná je zamestnankyňou spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom nábytku a na preukázanie svojich tvrdení predložila len dodacie listy s príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré nie sú očíslované, pričom meno a priezvisko osoby, ktorá doklad vyhotovila, osoby, ktorá doklad schválila a osoby, ktorá finančné prostriedky prijala, sú na niektorých dokladoch nečitateľné. Prijatý záver, podľa ktorého doklady mohli byť vyhotovené aj dodatočne, nie je ničím podložený, a preto je v tomto smere nepreskúmateľný.
16. V súvislosti s vytýkanými nedostatkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je právne významné ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
19. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
20. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vypočuť k otázke rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovaných svedkov, opätovne vyhodnotiť žalovanou predložené dodacie listy a príjmové pokladničné doklady, nielen s poukazom na ničím doposiaľ nepodloženú úvahu o ich dodatočnom vyhotovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
21. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).