Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Y. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov M. W., bytom N. nad H., V. II XX/XX, štátnej občianky E. republiky, zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Kučerovou, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica a H. G., bytom N. nad H., V. II XX/XX, o zmenu úpravy styku, ktorú navrhli obaja rodičia dieťaťa, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. mája 2012, č. k. -40, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - o zamietnutí návrhu otca dieťaťa na zmenu úpravy styku, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd uvedeným rozsudkom zamietol návrh matky dieťaťa, ktorým žiadala zmeniť doterajšiu úpravu styku otca s dieťaťom, a to tak, že styk bude prebiehať každú poslednú nedeľu v mesiaci od 10. do 12. hodiny, za jej prítomnosti, čo odôvodnila tým, že doterajšia úprava styku bez jej prítomnosti nie je v záujme dieťaťa. Zamietol aj návrh otca dieťaťa, ktorým žiadal rozšírenie styku, a to každý nepárny týždeň v nedeľu od 15. do 19. hodiny a každý párny týždeň v sobotu od 15. do 19. hodiny, resp. neskôr zmenil svoj návrh a žiadal upraviť styk každú sobotu od 10. do 19. hodiny a každý párny rok počas Vianoc dňa 24.12. od 10. do 17. hodiny a každý nepárny rok počas Vianoc, dňa 25.12. od 10. do 19. hodiny. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých úprava styku otca s dieťaťom sa v súčasnosti uskutočňuje na základe rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 19.12.2010, č. k. -137 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa 06.04.2011, č. k. -166, a to každý párny týždeň v stredu v čase od 15. do 17. hodiny a každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.30 hod. do 15.30 hod. Styk sa mal realizovať prvé dva mesiace po právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti. Zo správy z psychologických konzultácií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplynulo, že vzťahy rodičov maloletej sú silne narušené, títo nevedia medzi sebou komunikovať a tak vznikajú konflikty. Príčinou je najčastejšie rozdielny názor na príčiny ich rozchodu a najmä obavy matky maloletej. Matka dieťaťa nemá s otcom maloletej pozitívnu skúsenosť, a preto je pre ňu ťažké vnímať otca spoločného dieťaťa v pozitívnom svetle. V závere preto doporučili, aby styk otca s dieťaťom prebiehal minimálne v takom rozsahu ako doteraz, a to bez prítomnosti matky dieťaťa, nakoľko táto nemá dôveru voči otcovi, počas stretnutí s ním býva strnulá a nervózna, čo sa prenáša aj na maloleté dieťa a tým sa narúša kontakt s otcom. Okresný súd na základe uvedených zistení dospel k právnemu záveru, že nenastala žiadna zmena pomerov, aby bola potrebná nová úprava styku otca s dieťaťom, ako to predpokladá ustanovenie § 26 Zákona o rodine, preto návrh matky na zúženie rozsahu styku s otcom dieťaťa a rovnako aj návrh otca na rozšírenie styku s maloletou zamietol. Súčasne uviedol, že otcovi dieťaťa nič nebráni, aby po vybudovaní vzťahu s maloletou požiadal o novú úpravu styku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a jeho návrhu na rozšírenie styku vyhovieť. Ako odvolacie dôvody prezentoval nesprávny skutkový záver okresného súdu a neúplné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že zmenu rozsahu jeho styku s dieťaťom navrhol najmä potrebou rozširovať styk kvôli upevňovaniu citových väzieb medzi dieťaťom a ním. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že dieťa má mať v čase od 12. do 15. hodiny spánok, tak ako má zaužívaný režim dňa a nechce jej ho narúšať. Stretnutia cez pracovný týždeň mu nevyhovujú z pracovných dôvodov, preto navrhuje stretnutia cez víkendy, nakoľko dieťa bude od septembra 2012 navštevovať materskú škôlku. Dve hodiny stretnutia s dieťaťom je krátky čas na to, aby mohol podniknúť rôzne výlety a detské aktivity. Má stály a dlhodobý záujem sa s dcérou stretávať aj nad rámec styku určeného rozhodnutím súdu. Žiadal viackrát matku maloletej o stretnutie nad rámec úpravy, prípadne o náhradné stretnutia v prípade, že dieťa ochorelo. Nikdy však tieto stretnutia neboli umožnené. Doporučené konzultácie u psychologičky na úrade práce neviedli k zlepšeniu komunikácie, pretože matka dieťaťa naďalej s ním odmieta komunikovať. Domnieva sa, že to robí účelovo, aby dieťa s ním nemalo tak rýchlo dobrý citový a rodičovský vzťah. Vie, že správanie sa matky k otcovi dosť výrazne vyplýva na dieťa a následne dieťa aj tak občas naňho reaguje (bosorák H., Ty si zlý, falošný a prefíkaný H., Ty nie si môj tatinko), čo nie je slovná zásoba a rozum 35-mesačného dieťaťa. Namieta záver okresného súdu, že nenastala zmena pomerov. Od poslednej úpravy uplynul už takmer rok a dieťa je viac pripravené na stretnutia s ním. O dva mesiace dosiahne dieťa tri roky, je v záujme jej ďalšieho citového a duševného vývoja rozšíriť styk, nakoľko doterajšia úprava je nepostačujúca. S dieťaťom trávi iba dve hodiny týždenne, niekedy ani to nie, nakoľko matka dieťaťa mu odmietla poskytnúť náhradný termín spôsobený chorobou dieťaťa alebo skutočnosťou, že častokrát pracuje na zmeny. Z uvedeného dôvodu mu stretnutia skôr vyhovujú cez víkend.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa, ktoré podala prostredníctvom svojej zástupkyne, navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Považuje odvolanie otca dieťaťa za nedôvodné, zavádzajúce a tendenčné. Je nesporné, že súd zamietol aj jej návrh, no tým, že nepodala odvolanie, má záujem súd presvedčiť, že má opravdivý záujem na tom, aby sa situácia upokojila, aby dieťa malo zo styku s otcom radosť a aby ho tento styk napĺňal. Dieťa samé od seba otca odmieta, nie je to jej výchovou, ani tým, že dieťa vychováva proti otcovi, ako sa otec dieťaťa snaží súd presvedčiť, ale je to len jeho zásluhou. Dieťaťu sa nevenuje, nehrá sa s ním, dokonca sa jej maloletá viackrát sťažovala, že otec ju bije po nohách a kričí po nej. Nie je pravda, že otec dieťaťa zvláda starostlivosť o maloletú, nedokáže jej utrieť nos, nepotuľká ju, nie je k nej láskavý. Keď sa dieťa pustí do plaču, kričí po nej, „čo vrieska“. Keď si v V.-lupi pri skákaní ublíži, utišujú dieťa iné matky. O. dieťaťa vie, aká je skutočná pravda a myslí si, že útokmi, vyhrážkami a kričaním nič nedocieli. Všetko potrebuje čas, a preto ani nepodala odvolanie, hoci je presvedčená, že určený styk je nad mieru potreby a želania dieťaťa. Poukázala na to, že pri predošlej úprave styku otec dieťaťa pôvodne tvrdil, že jemu nič nebráni pracovné povinnosti si skĺbiť so stykom a teraz sa to javí ako problém. Pokiaľ otec dieťaťa žiadal náhradný termín, vždy mu ho poskytla, iba raz sa stalo, že žiadal nedeľu a keďže už mala iný program, ponúkla mu piatok, čo on neakceptoval. Naopak, keď kvôli svojmu onemocneniu žiadala iný termín, nesúhlasil a napísal jej, že ak sa nedostaví, podá na ňu oznámenie na polícii. Tak chorá, v horúčkach, išla do V.-lupi, aby sa zase vyhla výsluchom na polícii. Nepovažuje za správne, aby maloletú nútil a učil ju hovoriť jeho priateľke „mama“ a je syna volať „bratom“, pretože dieťa sa na to pýtalo a ona zostala zarazená a prekvapená z jej otázok. Keď sa na to otca maloletej pýtala, tvrdil, že len s ňou žartovali. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie nie je správne, žiadala nariadiť znalecké dokazovanie. Napokon poukázala na to, že otec dieťaťa si neplatí na dieťa riadne ani výživné, keď jeho dlh je 960 eur, čo je pre ňu veľmi vysoká suma.

Kolízny opatrovník, ktorý v konaní pred okresným súdom navrhol oba návrhy rodičov zamietnuť, sa k odvolaniu otca dieťaťa nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť. O odvolaní otca dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

Ustanovenie umožňuje súdu aj bez návrhu zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, a to vtedy, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom je súčasťou rodičovských práv a povinností a aj pre zmenu rozhodnutia o úprave styku musí byť splnený zákonný predpoklad, ktorým je zmena pomerov.

Zmena pomerov je právne významnou skutočnosťou, na základe ktorej súd môže zmeniť predchádzajúcu úpravu styku rodiča s dieťaťom. Bude to vtedy, ak ide o kvalifikovanú zmenu, t. j. závažnejšiu zmenu a nejde o krátkodobú okolnosť, pričom platí zásada, že novým rozhodnutím nemožno reparovať predchádzajúce právoplatné rozhodnutie (R 27/1974).

V prejednávanej veci rozhodol súd o úprave styku otca s dieťaťom právoplatne 18.05.2011, ktorým o. i. upravený styk sa mal realizovať po dobu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti, keď styk bol upravený každý párny týždeň v stredu od 15. do 17. hodiny a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 13.30 hod. do 15.30 hod. (pôvodná úprava okresného súdu).

Matka dieťaťa návrhom z 07.07.2011 žiadala zúženie styku a otec dieťaťa žiadal jeho rozšírenie na pojednávaní o tomto návrhu matky dieťaťa. Z uvedených chronologických údajov je zrejmé, že už krátko po predchádzajúcej úprave styku sa obaja rodičia domáhajú novej úpravy styku.

Z obsahu spisu nevyplynuli také podstatné skutočnosti, pre ktoré je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu otca vyhovieť. Významný je záver okresného súdu a napokon i konštatovanie oboch rodičov, že dieťa ešte nemá dobrý citový a rodičovský vzťah k svojmu otcovi (to pripisuje otec dieťaťa postojom matky dieťaťa, ktorá s ním odmieta komunikovať). V otázke pracovných povinností otec dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že počas týždňa nemôže styk realizovať (sám v tom pri predošlej úprave nevidel problém, lebo tvrdil, e si zmenu môže vymeniť). Rovnako ani denný režim dieťaťa, na ktorý poukazuje otec dieťaťa ako dôvod na zmenu styku, matka dieťaťa, ktorá má dieťa v starostlivosti nenamietala.

Za tejto situácie, berúc do úvahy aj názor kolízneho opatrovníka v konaní pred okresným súdom, keď navrhol návrhy oboch rodičov na zmenu úpravy styku zamietnuť, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .