Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/44/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, vo veci starostlivosti o dieťa:

G. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, dieťa rodičov: matka S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, Z. a otec X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - O., Y. 9, J. republika, t. č. na neznámom mieste, o návrhu otca na zníženie výživného na K. G., takto

rozhodol:

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -50 zo dňa 30. 4. 1996 dňom 10. 9. 2007.

Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 9.2.2004 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na vtedy maloleté dieťa. Návrh odôvodnil tým, že už dlhšiu dobu nemá žiadny príjem, pretože je nezamestnaný v dôsledku športového úrazu, kvôli ktorému prišiel o prácu. V súlade s vyššie uvedeným nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť na mal. G. vo výške určenej rozsudkom označených vo výroku, ktorý nadobudol právoplatnosť bez vedomosti otca.

Matka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Na pojednávaní nariadenom v danej veci na deň 24.07.2012 sa otec, matka a plnoleté dieťa osobne nezúčastnili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Za splnenia podmienok stanovených ust. súd vo veci konal a rozhodol bez ich prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov týkajúcich sa pomerov účastníkov konania a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 Zákona o rodine:

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V danej veci povinnosť platiť výživné vo výške 1500 Sk bola otcovi naposledy určená rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. -50 zo dňa 30.04.1996, právoplatným dňa 11.11.1997. Maloletý v tom čase nastúpil na základnú školskú dochádzku a otec pracoval ako futbalista s mesačným príjmom 30 000 - 40 000 Sk a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 4-ročnému dieťaťu.

Ako dôvod pre zníženie výživného otec uviedol stratu práce v dôsledku športového úrazu a preukázal, že bol od 30.6.2003 do 22.12.2003 nezamestnaný, potom od 23.2.2004 do 23.11.2004, pričom mu neboli vyplácané žiadne sociálne dávky.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že aj keď je viazaný vyšetrovacou zásadou a povinnosťou vykonávať i dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, z hľadiska účelového výkladu túto zásadu musí dôsledne dodržiavať len pri dokazovaní potrieb maloletých detí ako aj pri zisťovaní (dohľadávaní) príjmov a majetku rodiča, ktorému sa výživné určuje, teda súd nie je povinný vykonávať dôkazy v neprospech maloletých detí.

Tvrdenie a preukazovanie skutočností, ktoré otcovi bránia nájsť si vhodnú prácu a dosahovať príjem, však zaťažujú výhradne jeho ako povinného rodiča; vykonávanie takýchto dôkazov z úradnej moci by sa priečilo účelu konania. Otec vôbec nepreukázal riadnou lekárskou správou, že nie je schopný ďalej vykonávať športovú kariéru, pričom ale ani netvrdil súdu skutočnosti, prečo sa nezamestnal v riadnom pracovnom pomere zodpovedajúcom jeho veku a ukončenému vzdelaniu, resp. nepreukázal, že si aktívne hľadá adekvátne zamestnanie; na úrade práce sa zaevidoval dvakrát len na pomerne krátke obdobie 6 mesiacov, a potom v priebehu konania nepreukázal, či táto nezamestnanosť aj ďalej trvala. Súd poukazuje na to, že ani strata zamestnania sama o sebe nie je dôvodom na zníženie výživného a takýmto dôvodom sa stáva, len ak k tomu došlo v dôsledku objektívnych skutočností, pričom súčasne povinný rodič následne v dôsledku objektívnych okolností si nemôže nájsť inú adekvátnu prácu. Objektívne dôvody, pre ktoré otec nepracoval, však otec nepreukázal. Z podania právnej zástupkyne, ktorá neskôr zastúpenie ukončila, tiež vyplynulo, že otec žije v zahraničí, kde platové pomery presahovali v rozhodnom období pomery na Slovensku či v Česku, čo je súdu známe z jeho činnosti. V neposlednom rade otec požiadal o zníženie výživného po 7 rokoch od jeho úpravy, keď už len prirodzeným rastom sa podstatne zvýšili oprávnené potreby dieťaťa. Následne G. nastúpil aj na strednú školu, s čím sú spojené ďalšie náklady, dokonca počas konania dovŕšil plnoletosť i vzdelávanie ukončil.

Okrem uvedeného ťažkosti nájsť si trvalé zamestnanie v konaní preukázala matka, ktorá ako samoživiteľka počas celého obdobia zabezpečovala osobnú starostlivosť a bytové potreby maloletého a poberala dávky v hmotnej núdzi od 1.2.2004 až do 30.4.2012.

Za daných okolností neexistuje priestor na to, aby vyživovacia povinnosť otca bola znížená. Bolo v možnostiach a v schopnostiach otca, ktorý bol v plnom produktívnom veku, aby si plnil vyživovaciu povinnosť tak, ako mu bolo určené dosiaľ doterajším rozsudkom. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, že existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie (v občianskom súdnom konaní) je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť musí súd aj v konaní objektívne zistiť a zmena pomerov musí byť preukázaná najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Len samotné podanie návrhu však nemá vplyv na trvanie povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím, preto má povinný plniť v plnej výške až do vykonateľnosti rozhodnutia o zmene, resp. zrušení. V prípade, že súd rozhodne o zrušení výživného aj spätne, najskôr dňom podania návrhu, potom plnoletý oprávnený je vždy povinný vrátiť výživné, ktoré presahuje priznanú mieru.

Zo správy ÚPSVaR Žilina vyplynulo, že G. bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 10.09.2007 do 23.09.2007, dňom 24.09.2007 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce, a súčasne z podania matky zo dňa 3.10.2008 vyplynulo, že dieťa odcestovalo za prácou do zahraničia. Súd dospel k záveru, že od posledného určovania výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že G. ukončil prípravu na svoje budúce povolanie. Nepreukázal súdu, že by pokračoval v štúdiu na inej škole, nepreukázal dôvody, pre ktoré nie je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby, že nie je schopný sám sa živiť. Zanikla teda vyživovacia povinnosť rodičov, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k G. s účinnosťou od 10. 9. 2007, teda od zaradenia G. do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo považuje za skutočnosť preukazujúcu jeho schopnosť živiť sa sám.

Súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Konanie bolo začaté ešte v čase, kedy bol G. K. maloletý, plnoletosť nadobudol až v priebehu konania. Za čas konania o výživnom na mal. dieťa platí

ustanovenie .) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Po nadobudnutí plnoletosti G. už konanie nemožno posudzovať ako konanie vo veci starostlivosti o mal. dieťa, ale ako štandardné sporové konanie, pri ktorom sa otázka trov konania rieši v zmysle a nasl. Tým, že súd zrušil vyživovaciu povinnosť na G. a vo zvyšnej časti zamietol návrh otca na zníženie výživného, čiastočne úspešným účastníkom konania je tak otec ako aj plnoleté dieťa, preto o trovách konania v sporovej časti súd rozhodoval podľa , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.