Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-159-2012.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. H., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX a otec neuvedený, opatrovník mal. dieťaťa Obec W. , za účasti Okresného prokurátora v Komárne v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad mal. M. H. , nar. XX.X.XXXX, ktorú zveruje do starostlivosti právnickej osoby Detského domova , N., U.. W. X.
Matka je povinná platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 14.6.2012 domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. dieťaťom . Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu 10P/80/2012 zo dňa 27.3.2012 bolo mal. dieťa dočasne zverené do starostlivosti právnickej osoby Detský domov N. z dôvodu, že matka mal. sa ešte pred pôrodom vyjadrila, že nemá záujem dieťa vychovávať. Svoje rozhodnutie potvrdila aj po pôrode. Dňa 23.3.2012 úrad vykonal osobný pohovor s matkou mal. dieťaťa , ktorá sa vyjadrila, že dieťa žiada zveriť do starostlivosti právnickej osoby , nakoľko nemá podmienky na riadnu výchovu a starostlivosť o mal. dieťa. Vyjadrila svoj písomný súhlas s osvojením mal. dieťaťa. Úradu sa nepodarilo zistiť žiadneho iného rodinného príslušníka , ktorý by zabezpečil starostlivosť o dieťa. Dňa 29.5.2012 tunajší súd v konaní 7P/74/2012 rozhodol o osvojiteľnosti nad mal. dieťaťa a za opatrovníka mal. ustanovil Obec W.. Úrad poukázal na to, že v danom prípade sú nepochybne splnené zákonné predpoklady na nariadenie ústavnej starostlivosti.
Matka mal. dieťaťa súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti v DD N., ako aj s návrhom na určenie výživného, avšak uviedla, že má záujem v budúcnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa.
Prokurátorka s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spismi OS KN 10P/80/2012, 7P/74/2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu 10P/80/2012 zo dňa 27.3.2012 bola mal. dočasne zverená do starostlivosti právnickej osoby Detského domova N.. Rozsudkom OS KN 7P/74/2012 zo dňa 29.5.2012 bola vyslovená osvojiteľnosť nad mal. M.. Rodičovské práva a povinnosti zastupovať mal. dieťa a spravovať jej majetok boli obmedzené a bol ustanovený mal. opatrovník a to Obec W.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.6.2012. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že v budúcnosti má záujem o starostlivosť o dieťa. V súčasnej dobe je na MD so svojim 3 ročným dieťaťom . Poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- eur a PND vo výške 22,- eur. žije v spol. domácnosti so svojou matkou a s otcom mal. dieťaťa.
Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej výchovy sú splnené. Dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a matka sa starostlivosti o dieťa vzdala s tým, že nemá vytvorené podmienky na jeho starostlivosť. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd ďalej
rozhodol o vyživovacej povinnosti matky nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade matka mal. dieťaťa je nezamestnaná, žije z rodičovského príspevku, preto súd určil výživné v minimálnej výške, t. j. 30% základného životného minima. Matka je povinná súdom stanovené výživné platiť na účet DD N., nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. dieťaťu.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.